Nové Zámky

Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Nové Zámky


Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Hlavné námestie 10, 940 02 Nové Zámky
Primátor/Starosta: Mgr. art. Otokar Klein
Prednosta/Zástupca starostu: Mgr. Ing. Tünde Szekeresová / Ing. Lukáš Štefánik, JUDr. Dávid NAGY, LL.M.
Tel.: 035/640 02 25 (ústredňa), 640 02 35 (sekretariát primátora), 640 02 28 (prednostka MsÚ), 692 17 62 (1. zástupca primátora), 620 07 22 (2. zástupca primátora)
Mobil: -
Fax: 035/640 02 29
E-mail:
Web: www.novezamky.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 43000

Rozloha obce/mesta v ha: 7256

Prvá písomná zmienka: 1545

Úradné hodiny:

Úradné hodiny Mestský úrad Nové Zámky:

Pondelok

8.00 - 12.00 h.

13.00 - 14.00 h.

Utorok

8.00 - 12.00 h.

13.00 - 14.00 h.

Streda

8.00 - 12.00 h.

13.00 - 17.00 h.

Štvrtok           

8.00 - 12.00 h.

                         

Piatok

8.00 - 12.00 h.

 

 

Úradné hodiny – Referát prvého kontaktu /prízemie budovy Mestského úradu/:

Pondelok

8.00 - 12.30 h.

13.00 - 17.00 h

Utorok

8.00 - 12.30 h.

13.00 - 17.00 h

Streda

8.00 - 12.30 h.

 13.00 - 17.00 h.

Štvrtok           

8.00 - 12.30 h.

 13.00 - 17.00 h.    

Piatok

8.00 - 12.30 h.

13.00 - 17.00 h



Prezentácia:

Arcibiskup P. Várday bol zakladateľom prvého hradu. Panovník Maximilián I. bol zakladateľom druhého hradu. M. Matunák určil rok 1545 ako rok založenia Nových Zámkov. Novozámocký hrad sa nazýval Nové Zámky, Érsekújvár, Ujvár, Neühäusel a Castellum novum. Prvá písomná správa o meste je z roku 1573. Mesto Nové Zámky vzniklo na základe zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Mesto je samostatný samosprávny územný celok Slovenskej republiky; združuje občanov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mesto je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

História a pamiatky mesta

Dejiny Nových Zámkov sa často spájajú s obdobím stredoveku, kedy sa na území dnešných Nových Zámkov nachádzali štyri stredoveké dediny - Nyárhíd, Gúg, Györök a Lék. Za samotný vznik Nových Zámkov odborná literatúra pokladá výstavbu prvej novozámockej pevnosti na ľavom brehu rieky Nitry v roku 1545. Prvú novozámockú pevnosť dal vybudovať ostrihomský arcibiskup Pavol Várday, aby po obsadení Ostrihomu Osmanmi ochránil územia patriace k Ostrihomskému arcibiskupstvu.
Druhá, moderná renesančná pevnosť bola postavená v močaristom teréne na pravom brehu rieky Nitry v rokoch 1573-1580. Novú pevnosť projektovali talianski architekti Ottavio a GiulioBaldigarovci. Pevnosť mala pravidelný šesťuholníkový pôdorys s mohutnými ušnicovnýmibastiónmi pre delostrelectvo. Hradby boli po celom obvode obohnané širokou vodnou priekopou, ktorá bola napojená na rieku Nitru. Vojenský dozor nad stavbou pevnosti mal šľachtic Fridrich Žerotín. Nové Zámky sa stali centrom protitureckej obrany na západnom Slovensku v 16. a na začiatku 17. storočia. Po úplnom dobudovaní sa Nové Zámky považovali za jednu z najlepších pevností Habsburskej monarchie. O význame pevnosti svedčí i niekoľko osmanských útokov, ktoré pevnosť prežila za poldruha storočia. Počas pätnásťročnej vojny (1593-1608) spustošili Nové Zámky a okolie krymskí Tatári a vojská veľkovezíraIbrahima pašu. Novozámocká pevnosť sa stala v roku 1663 cieľom výpravy osmanskej armády na čele s veľkovezírom, pašom AhmedomKöprülüm. Obranu Nových Zámkov oslabila nepremyslená akcia veliteľa novozámockej pevnosti grófa Adama Forgácha, ktorý chcel znemožniť prechod osmanskej armády cez Dunaj zničením pontónového mosta, avšak podcenil silu osmanskej armády a utrpel ťažkú porážku. Táto nepremyslená akcia Adama Forgácha následne oslabila obranu novozámockej pevnosti. VeľkovezírAhmedKöprülü dorazil k hradbám novozámockej pevnosti v polovici augusta 1663 a v priebehu niekoľkých dní, 18. augusta, zahájil dobývanie pevnosti. Prvé týždne dobýjania pevnosti neboli pre Osmanov úspešné. Novozámocká posádka úspešne odolávala osmanským útokom niekoľko týždňov. Boje o novozámockú pevnosť vyvrcholili v druhej polovici septembra 1663. Po výbuchu na Fridrichovej bašte bola novozámocká posádka nútená kapitulovať a 24. septembra 1663 vyvesila bielu zástavu.
VeľkovezírAhmedKöprülü paša vyhlásil Nové Zámky za centrum novej provincie - Eyalet-i Uyvar. Prvým miestodržiteľom Nových Zámkov sa stal Kurd Mehmed. Krátko po jeho smrti sa stal novým miestodržiteľom paša SaryHüsejin. Osmani sa snažili zabezpečiť si príjmy z platenia daní a naturálnych dávok od poddaných. Mesto a jeho okolie pod osmanskou nadvládou veľmi trpelo. Až 7. júla 1685 začal Karol Lotrinský s plukovníkom Heislerom vojenské akcie proti Novým Zámkom. Obkľúčili pevnosť a keď začiatkom augusta 1685 veľkovezír paša Ibrahim obliehal Ostrihom, pod Novými Zámkami zostal poľný maršal Caprara. Caprara zabezpečoval brody cez rieku Nitru, aby osmanská posádka nedostala pomoc. Caprara sa sústredil na ostreľovanie bášt a vnútornej pevnosti pričom vyhorel sklad potravín a františkánsky kostol. Cisárske vojská prenikli až k hradbám a 19. augusta 1685 obsadili pevnosť. Hrad bol po 22-ročnej osmanskej nadvláde oslobodený. Žiaľ, väčšina pamiatok po Turkoch bola zničená.
V roku 1691 vydal arcibiskup Juraj Szécsényi výsadnú listinu, ktorou povýšil Nové Zámky na mesto. Nové Zámky zohrali dôležitú rolu i v povstaní Františka Rákócziho II. I osud generála Ladislava Ocskaya, ktorý zradil kurucov sa spája s Novými Zámkami. Adam Jávorka, poručík novozámockého hradu preoblečený za žobráka, ho zajal. Vojenský súd Ocskaya odsúdil a 3. januára 1710 v Nových Zámkoch popravil. Miesto popravy je dnes vyznačené na dlažbe Hlavného námestia pamätnou tabuľou. Hrad posledný raz opravovali v roku 1705 pod dozorom vojvodu Bercsényiho (jeho epitaf sa i dnes nachádza na fasáde františkánskeho kláštora). Na príkaz Karola III. v roku 1724-1725 novozámocký hrad zbúrali. Tým sa skončila jeho 150-ročná strategicko-historická úloha. Väčšina bastiónov má dodnes výraznú formu, ktorá umožňuje identifikáciu ich polohy.

Situovanie bášt: 

Cisárska bašta

SZ - Slovenský pamiatkový ústav

Česká bašta

SV - Synagóga

Ernestova bašta

S - Zámčan, Sporiteľňa

Forgáchova bašta

JV - Kalvária

Fridrichova bašta

Z - Vodáreň

Žerotínova bašta

J - Pozemné stavby

V 18. storočí sa namiesto vojenskej úlohy hradu do popredia dostáva hospodársky vývoj, vzrástol aj význam obchodovania a remesiel.
V roku 1843 vydaná listina, ktorou bol mestu udelený erb.
V roku 1850 začala premávať železničná doprava na trati Viedeň - Bratislava - Nové Zámky - Budín.
V roku 1871 boli v meste štyri tlačiarne.
V roku 1892 bol postavený 102 m dlhý železobetónový most cez rieku Nitru.
Veľkú tradíciu mali v meste konské trhy, ktoré trvali dva dni.

18. augusta 1935 usporiadali obyvatelia veľkolepé oslavy na počesť 250. výročia oslobodenia mesta spod tureckej nadvlády a odhalili pomník, ktorý je dodnes kultúrnou pamiatkou  a nachádza sa na ul. G. Czuczora v parku Základnej školy Gergelya Czuczora s vyučujúcim jazykom maďarským. Pri tejto príležitosti otvorili aj prvé novozámocké múzeum, ktoré bolo zničené pri bombardovaní r. 1945.
V roku 1937 bol odhalený pomník Antona Bernoláka, novozámockého dekana, slovenského spisovateľa a jazykovedca, prvého kodifikátora slovenského spisovného jazyka. Socha je dielom akademického sochára Jozefa Pospíšila a v súčasnosti sa nachádza na Hlavnom námestí.
Novozámocký cintorín svätého Jozefa bol otvorený v r. 1926 a je v ňom pochovaných veľa významných osobností.

V meste sa nachádzajú aj kaplnky:
- kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1722
- kaplnka P. Márie z polovice 18. stor.
- kaplnka sv. Anny, okolie roku 1762
- kaplnka sv. Antona, z roku 1913
- kostol reformovanej cirkvi z roku 1957
- evanjelický kostol z roku 1905
- ortodoxná synagóga z druhej polovice 19. stor.

Členovia Českej národnej telovýchovy dali r. 1922 postaviť budovu Sokolovne, na jej štíte bol nápis:
SLOBODA - ROVNOSŤ - BRATSTVO. 
Pred ňou stojí artézska studňa.
Veľa významných mestských objektov bolo zbúraných. Patril k nim aj vodný mlyn bratov Kleinovcov zo začiatku 18. stor. V jeho stene boli zabudované vzácne náhrobné kamene rímskych legionárov. Mlyn zbúrali v r. 1972. V roku 1995 v spolupráci s Archeologickým ústavom Nitra a Slovenským pamiatkovým ústavom Nové Zámky vyzdvihli v meste ďalšie vzácne náhrobné kamene rímskych legionárov.

Kaplnka Najsvätejšej Trojice 
Najstarší kamenný cintorín mesta sa nachádzal na terajšom Bernolákovom námestí a zrušený bol r.1872.
Na tomto cintoríne, teraz už v parku, sa nachádza kaplnka Najsvätejšej Trojice, ktorú na Božiu slávu nechal postaviť Jakub Škultéty. Kaplnka je pietnym miestom kodifikátora spisovnej slovenčiny, učiteľa, kňaza a školského dozorcu Antona Bernoláka. Anton Bernolák prišiel do Nových Zámkov v roku 1797, a pôsobil tu 16 rokov. Zomrel v roku 1813. Po úprave a zrušení kamenného cintorína bol Anton Bernolák znova pochovaný a dostal sa do spoločného hrobu s Michalom Flengerom, zakladateľom dievčenského školského ústavu, a s farárom Štefanom Laurom. Novozámocký farár Ján Fabian dal umiestniť pamätnú tabuľu na stenu kaplnky. Kaplnka bola viackrát renovovaná, obnovená naposledy v roku 1977. Odstránili sa vlhké omietky, opravili a doplnili sa klampiarske výrobky z medeného plechu, žľaby a zvody. Obnovila sa vnútorná a vonkajšia maľba a nátery, osadili sa aj pekné kované mrežové dvere. Vykonali sa aj sadové úpravy okolia kaplnky.

Františkánsky kláštor 
Táto významná architektonická pamiatka, ako väčšina historických objektov podobného druhu, prešla nejednou úpravou a prestavbou. Jej pôvodný vzhľad možno už len predpokladať. Výstavba najstarších častí spadá do rokov 1626-1631, pričom prvé vysvätenie kostola vykonal ostrihomský arcibiskup kardinál Peter Pázmány 24. mája 1631. V porovnaní s terajšou rozlohou stavby bol to len nízky kostolík so šindľovou strechou, ku ktorému bol pristavaný  menší kláštor. Počas osmanskej nadvlády kláštor slúžil na ubytovanie osmanských dôstojníkov. Kostol slúžil ako sklad potravín a streliva, namiesto veže bol minaret. Až po r. 1685, po oslobodení mesta vojskami Karola Lotrinského, kostol opätovne vysvätil Peter Sorman, generál františkánskeho rádu z Milána.
Začiatkom 18. stor. bol kláštor v rukách Františka Rákócziho II. a Mikuláša Bercsényiho, ktorí rozšírili kláštornú časť, no rešpektovali starú architektonickú dispozíciu stavby. Koncom 19. stor. sa podľa plánov K. Bálintha uskutočnila ďalšia renovácia. V XX. stor. sa pamiatky najviac dotkli neblahé udalosti svetových vojen. Z umelecko-historického aspektu tu išlo o likvidáciu čiastkových slohových znakov. Necitlivá bola výmena omietky interiéru a exteriéru, takže sa nezachovali  ani zlomky barokových nápisov a výzdob. Preto si táto pamiatka vyžiadala celkovú architektonickú úpravu. Kompletná rekonštrukcia kláštora sa začala r. 1978. Najprv sa uskutočnil hĺbkový historický prieskum objektu, pri ktorom bol objavený pôvodný portál budovy, cez ktorý vchádzali konské záprahy do dvora. Cez tento portál je možné nahliadnuť až do átria rajskej záhrady. Objekt kláštora je postavený na spôsob stredovekých kláštorov s krížovou chodbou a rajskou záhradou. Je čiastočne podpivničený a najstaršiu časť pivníc spájajú úzke chodby. Pod kostolom sa nachádza krypta, kde boli pochovaní predstavitelia kláštora a mesta. Pozostatky týchto osobností sú uložené v krypte na cintoríne sv. Jozefa. Dnes kláštor slúži ako ubytovací priestor duchovných rádu františkánov.

Rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža 
Farský kostol je dominantou námestia a postavený bol v rokoch 1584-85. Pôvodne to bola neskorogotická jednoduchá stavba, neskôr viackrát prestavaná. Počas Bocskayovského povstania kostol sa veľmi zničil a v r. 1612 ho museli takmer celý obnoviť. Zásluhou Petra Pázmanya bol kostol v r. 1633 zrenovovaný. V čase, keď bola novozámocká pevnosť v rukách Osmanov kostol  prestavali a slúžil ako mešita. 
V roku 1693 dal kostol opraviť arcibiskup Juraj Széchényi. Jeho erb vidno i dnes: nachádza sa nad dverami vedúcimi do lode kostola a je na ňom nápis: "Juraj Széchényi ostrihomský arcibiskup 1693". V roku 1787 dal kostol zrenovovať  J. Batthyányi. Nad hlavným portálom je i dnes nápis "Et tandem tristescarollnostfata per ignestotacintstali sto reparata stav 1811".
V roku 1810 stavbu aj so zariadením úplne zničil požiar. Zachovala sa len časť so sakristiou a zachránilo sa aj večné svetlo z presbytéria. Až do roku 1867 mal kostol znaky typickej stavby v štýle neskorobarokového klasicizmu. V tomto roku však vežu kostola prestavali, lebo víchrica 8. augusta 1867 vežu kostola zrútila. Postavili ju znova podľa plánov L. Lippera a na oprave sa podieľal aj arcibiskup Ján Simor.
K poslednej zásadnej stavebnej úprave objektu došlo v r. 1877. V tomto roku kostol nadobudol neoklasicistický charakter. Z tejto doby pochádza zrejme i kruhový tvar okien. V posledných rokoch boli opravené fasády, strechy a krytina veže. Obnovu dlažby a interiéru presbytéria vykonali v r. 1996.

Kalvária 
Na mieste bývalej Forgáchovej bašty, v juhovýchodnej časti pôvodného šesťuholníkového opevnenia na zachovanom násype, stojí baroková kalvária z r. 1779. Zriadil ju farár Martin Predmerszký v r. 1779. Jednotlivé kaplnky krížovej cesty sú rovnaké, neskorobarokové. Kaplnka s kruhovým pôdorysom s nikou je zo začiatku 19. stor. Je jednou z najkrajších kultúrnych pamiatok mesta.

Súsošie Najsvätejšej Trojice 
V roku 1740 postihla mesto veľká morová epidémia. S nádejou na skoré zažehnanie moru dali postaviť sochu Najsvätejšej Trojici. Ide o kultúrnu pamiatku, ktorá sa viaže k histórii mesta a dokončili ju v r. 1749. Ide o profesionálne barokové súsošie s rokokovými prvkami, ktoré je jediným svedectvom výtvarnej úrovne dobového sochárstva ako súčasti verejného priestoru mesta. Je pravdepodobne dielom neznámych talianskych majstrov. Súsošie viackrát renovovali a premiestňovali. Posledná vysviacka súsošia sa konala v októbri 1993. Stĺp je kužeľovitého tvaru, dekorovaný je rastlinným ornamentom. Vo vrchole je súsošie Najsvätejšej Trojice. V strede stĺpa, na čelnej strane, je Imaculata na zemeguli obkrútená hadom. Na osových úsekoch piedestálu sú situované tri stojace plastiky sv. Sebastiána, sv. Rochusa a sv. Jozefa. V strede piedestálu je nika uzavretá železnou kovovou mrežou, v nike je ležiaca plastika sv. Rozálie.



Oznam mesta/obce:

Aktuality
- http://www.novezamky.sk/
-
https://www.facebook.com/novezamky.sk/

Ako vybaviť?
- http://www.novezamky.sk/ako%2Dvybavit/d-10424/p1=4409

Služby:

autobus doktor kanalizácia knižnica kúpalisko lekáreň polícia pošta požiarna zbrojnica reštaurácia škola škôlka športovisko telocvičňa ubytovanie vlak welness

Fotogaléria

Mesto Nové Zámky 1 Mesto Nové Zámky 2 Mesto Nové Zámky 3 Mesto Nové Zámky 4 Mesto Nové Zámky 5 Mesto Nové Zámky 6 Mesto Nové Zámky 7 Mesto Nové Zámky 8 Mesto Nové Zámky 9 Mesto Nové Zámky 10 Mesto Nové Zámky 11 Mesto Nové Zámky 12

Odkazy/linky

Život v meste
- http://www.novezamky.sk/zivot.asp?p1=56

Turistický portál
- http://www.novezamky.sk/turismus.asp?p1=60

Aktuality, oznamy, pozvánky
- https://www.facebook.com/novezamky.sk/


HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Hlasovať za mesto/obec je možné maximálne jedenkrát za hodinu za jedno a to isté
mesto/obec. Hlasovať môžete za viac miest a obcí súčasne v priebehu jednej hod.!
HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Fotogaléria miest Fotogaléria obcí