Sačurov

Primátor/Starosta: Peter Barát
Prednosta/Zástupca starostu: - / Anna Kozáková
Tel.: 057 / 449 72 77
Mobil: 0905 508 370
Fax: 057 / 488 12 50 Web: www.sacurov.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7.30 - 15.30
Utorok: 7.30 - 15.30
Streda: 7.30 - 15.30
Štvrtok: nestránkový
Piatok: 7.30 - 15.30

Prezentácia:
rvé písomné správy o obci pochádzajú z prelomu 14. a 15. storočia. Z toho obdobia sa zachovala písomná dokumentácia. Názov obce sa v ňom vyskytoval v tvare „ZACHYUR“. V listine sa popisuje spor medzi Rozgoňovcami a Abovcami o majetky, ktoré riešil palatín. V 15. a začiatkom 16. storočia Rozgoňovcom patrila severná časť obce. V roku 1438 v nej hospodárilo 17 sedliackych domácností, pričom päť z nich ležalo opustených, nakoľko ich užívatelia sa odsťahovali. V tomto roku sa spomína jednokolesový mlyn, ktorý existoval už v 14. storočí a aj neskôr, čo svedčilo o tradičnom pestovaní obilnín tunajšími poddanými. V roku 1438 medzi spoluvlastníkov obce patrila rodina Czudarovcov a v roku 1493 je medzi vlastníkmi vedený aj Ján Tarcai. V 16. a 17. storočí sedliacke domácnosti podliehali kráľovskej dani podľa veľkosti porty, t.j. usadlosti užívanej sedliakmi. Toto zdaňovanie znamenalo pokles počtu sedliackych domácností aj v Sačurove. Niektoré sa vzdali užívaných pozemkov, a tak sa dostali medzi želiarov, ktorí už na prelome 16. a 17. storočia tiež museli platiť kráľovskú daň. Údaje z roku 1600 uvádzajú, že v celom Sačurove stálo 24 obývaných poddanských domov, jeden až dva domy šoltýsov, pôvodne katolícky kostol v tom čase už užívaný evanjelikmi, fara a určite aj škola. V tomto čase to bola stredne veľká dedina s prevažne poddanským obyvateľstvom. Žili tu sedliaci aj želiari, medzi ktorými došlo neskôr k určitému majetkovému vyrovnaniu, pretože už v roku 1635 obe vrstvy obhospodarovali rovnako malé pozemky. Bol to dôsledok schudobnenia a sociálneho úpadku sedliakov. S najväčšou pravdepodobnosťou to spôsobovali výšky daní a malá schopnosť ich splácania. Ďalšou príčinou úpadku sedliactva boli aj dôsledky stavovských protihabsburských povstavní, vyrubovanie a rast štátnej dane voči sedliackym usadlostiam na výdavky vojenskej obrany proti Turkom, nárast nákladov na pobyt a stravovanie vojsk, ktoré sa v 17. storočí v dôsledku spomínaných udalostí nachádzali v Zemplínskej župe. V júli 1831 zasiahla východné Slovensko cholera. Len z radov rímskokatolíkov zomrelo 70 Sačurovčanov. Celkove bolo z obce obetí oveľa viac. Začiatkom 60. rokov 19. storočia žilo v Sačurove viac ako tisíc obyvateľov. V roku 1865 tvorila rozloha obce 3 670 katastrálnych jutár, z toho oráčiny 2004 k.j., lúk 807 k.j., pasienkov 285 k.j., lesa 360 k.j., a nevyužiteľnej pôdy 214 k.j. Žilo tu 6 väčších a 130 menších gazdov. V roku 1898 vzniklo v obci Úverové družstvo, ktoré bolo najľudovejším typom peňažného ústavu. Nedostatok pracovných príležitostí v obci znamenal pokračovanie vysťahovalectva. Len v rokoch 1923 – 1924 sa z okresu Vranov odsťahovalo 1530 osôb. Potrebu pracovných príležitostí čiastočne vylepšila parná píla v obci, poskytujúca prácu aj miestnym obyvateľom. Postavila ju firma Vaš a spol. Pri píle sa nachádzala aj elektráreň a mlyn na parný pohon. S pílou súvisí existencia úzkokoľajnej železničky, ktorou sa na pílu dopravovala drevená hmota z okolitých lesov. O existencii dobrovoľného hasičského zboru v Sačurove sa zachovalo iba veľmi málo dokumentov. Keďže požiar v roku 1936 likvidovali sačurovskí hasiči, ktorí v tom čase už boli silnou jednotkou, predpokladáme existenciu hasičského zboru už v 20. rokoch 20. storočia. V roku 1947 bola v obci zriadená Obvodová meštianska škola aj pre okolité obce a to v budove, ktorú na tento účel obec zakúpila od Jána Truchana. Z kultúrnych udalostí tohto obdobia je treba uviesť, že 13. novembra 1954 bolo v obci slávnostne otvorené kino, keď sa premietal slovenský film Rodná zem. V priebehu 70. rokov 20. storočia sa v obci realizovali viaceré významné akcie stavebného, kultúrneho a politického charakteru. Patrilo k nim slávnostné otvorenie novej budovy ZDŠ a kultúrneho domu 30. apríla 1974, ktorého sa zúčastnil minister Cenového úradu ČSSR Michal Sabolčík, rodák z okresu Vranov. Medzi významné udalosti patrilo aj zjednotenie JRD Sačurov s JRD Davidov k 1. januáru 1976. K významným úspechom vo výstavbe a skrášľovaní obce z tohto obdobia patrila rekonštrukcia starej budovy ZDŠ na zdravotné stredisko (1975 – 1976), v ktorom pracovali traja lekári – všeobecný, detský a zubný a neskôr k nim pribudol aj ženský lekár dochádzajúci z Vranova dvakrát týždenne. Život a výstavba obce sa nezastavili ani po prevrate v novembri 1989. V občianskej vybavenosti obce sa nachádzala železničná stanica, pošta, zdravotné stredisko, materská škola, ZDŠ, kino, kultúrny dom, knižnica, futbalové ihrisko, dva kostoly – rímskokatolícky a gréckokatolícky. V novembri 1992 začala výstavba kanalizácie v obci. Rok predtým bol z budovy požiarnej zbrojnice presťahovaný obecný úrad do nových priestorov, v ktorých sídli dnes. V budove terajšieho obecného úradu je od roku 1991 zriadená aj policajná stanica. 24. septembra 2000 bol slávnostne odovzdaný do užívania Dom smútku – Dom nádeje v obci. V máji 2001 prebehlo sčítanie obyvateľstva. Na základe výsledkov sčítania vieme, že v Sačurove žilo 1962 obyvateľov, z nich bolo 972 mužov a 990 žien.

Oznam mesta/obce:

-