mesto

Pondelok: 8.00 - 15.00
Utorok: 8.00 - 15.00
Streda: 8.00 - 17.00
Štvrtok: 8.00 - 15.00
Piatok nestránkový

Obedňajšia prestávka: 12.00 - 12.30

Mesto Sereď leží na brehu Váhu a jeho existencia je úzko spätá práve s touto najväčšou slovenskou riekou. Váh, dnes už zregulovaný, v Seredi opúšťal brehy zovreté z oboch strán pahorkatinou a rozlieval sa do rovinatej nivy, tvoriac nespočetné ramená. Na jednom z mnohých ostrovov vznikol hrad strážiaci brod, ktorý, ako naznačujú niektoré zmienky v starých kronikách, tam musel stávať už v 9. storočí. V stredoveku sa na mieste brodu začali stavať drevené mosty spájajúce vážske ostrovy a pôvodne zemno - valové drevené hradisko sa zmenilo na mocný hrad Šintava. Prirodzeným pohybom hlavného riečišťa sa stalo, že niekedy v 16. storočí Váh odrezal hrad od domovského mestečka Šintava a odvtedy sa hradu hovorí aj seredský hrad, podľa obce, ktorá vznikla ako obydlie hradných zamestnancov pred valmi a vodnou priekopou hradu. Prvú písomnú zmienku o meste "Zereth" nájdeme v listine o príjmoch z cirkevných desiatkov z roku 1313. Sereď so svojím prechodom cez Váh bola hraničnou obcou bratislavskej a nitrianskej župy a pre časté zmeny vážskeho koryta, patrila čiastočne do jednej i druhej župy. Význam Serede a vlastne aj jej vznik bol podmienený dôležitosťou obchodnej cesty z Budína do Prahy, tzv. Českej cesty, ktorá podnietila vznik chýrnych seredských dobytčích a obilných trhov. Obrovské stáda dobytka, ktorého sa v Seredi predalo nekoľko desiatok tisíc kusov ročne, sa kedysi presúvali mestom. Význam dobytčích trhov sa skončil až v 19. storočí, kedy bola do Seredi privedená prvá železnica v Uhorsku z Trnavy a Bratislavy (1846). Odvtedy sa dobytok vozil po železnici. Ale tradícia seredských jarmokov prežila dodnes - na deň sv. Jána Krstiteľa (24. júna) sa v Seredi koná Seredský tradičný jarmok a Pivný festival. Až do prehradenia Váhu nosickou priehradou v roku 1943, bolo v Seredi veľké prístavisko pltí, ktoré robili z Váhu dôležitú dopravnú tepnu. Plte okrem dreva privážali hlavne soľ z Poľska a preto vznikol v Seredi dôležitý Soľný úrad s erárnym skladom soli. Prúdenie vody v koryte Váhu využívalo od nepamäti niekoľko lodných mlynov na múku, tzv. hajóvov. Križovatka vodnej a suchej obchodnej cesty bola v 19. storočí určujúca pre vznik priemyselných podnikov v Seredi. Od roku 1845 tu pracuje cukrovar, neskôr vznikol podnik na spracovanie kávovín, výrobu pečiva a z Bratislavy sem bola v roku 1950 premiestnená aj výroba značkového šumivého vína Hubert. Za socializmu sa Sereď stala strediskom výroby niklu, žiaľ, táto cesta industrializácie v centre tradične poľnohospodárskej oblasti sa ukázala ako neschodná a hutnícky priemysel definitívne zanikol.
Sereď má jednu z najkrajších polôh na rekreačno - turistické účely. Rybačka a vodné športy na Váhu a v blízkej priehrade Kráľová sa môžu pre turistov stať nezabudnuteľným zážitkom. Sereď má takmer 18000 obyvateľov, v meste je hotel, kino, dom kultúry s divadelnou a spoločenskou sálou a mnoho reštaurácií a cukrární. Historicky najvýznamnejšia stavba mesta, seredský kaštieľ, stojaci na mieste kedysi slávneho hradu, je dnes v ruinách, ale orgány mesta, za pomoci občianskeho združenia Vodný hrad, sa snažia, aby sa to čo najskôr zmenilo. Kostol sv. Jána Krstiteľa bol postavený v roku 1781 na vyvýšenine oproti miestu, kde až dovtedy stával starý farský kostol. Ten však niekoľkokrát vyhorel a po poslednom požiari v roku 1777 sa esterházyovské panstvo rozhodlo postaviť nový kostol na terajšom mieste. Zo starého kostola boli do nového prenesené dve renesančné náhrobné dosky s reliéfmi šľachticov, podľa výstroja bojovníkov proti Turkom. Dosky sú vsadené po oboch stranách dverí vo vnútri kostola. Sú dobre zachovalé, hoci ich vzhľad prezrádza, že v starom kostole ležali na zemi. Zakrývali krypty pred oltárom, takže sú obšúchané nohami "starých sereďanov".
Mestský úrad bol postavený v roku 1909 staviteľom Tomaschekom, rodákom zo Serede, ktorý sa presťahoval do Nitry, ktorá je, podobne ako Sereď, poznačená charakteristickým ozdobným štýlom tohoto staviteľa - architekta. V budove sa nachádza veľká zasadacia sála, ktorákedysi slúžila mestskému zastupiteľstvu, ale dnes sa tu konajú sobášne obrady. Je vyzdobená vzácnymi obrazmi, pohľadmi na St. Petersburg, ktoré si zo svojej diplomatickej misie na cárskom dvore doniesol Mikuláš Esterházy v roku 1761. Zasadnutiam mestského zastupiteľstva slúži od roku 1981 zasadačka v novej budove Mestského úradu, ktorá so starým susedí.
Nová fara bola postavená na mieste pôvodnej barokovej (možno až renesančnej) fary, v ktorej kedysi slúžil ako kaplán osvietenecký spisovateľ Juraj Fándly. Fara nesie na štíte reliéf Panny Márie s Ježiškom v náručí. Fara bola postavená staviteľom Tomaschekomm rovnako ako Mestský úrad. Dnes už neslúži svojmu cirkevnému účelu, ale sú v nej kancelárie vysunutého pracoviska Okresného úradu v Galante. Mestské zastupiteľtvo má v úmysle v krátkom čase vybudovať v tejto budove mestské múzeum Vodného hradu, v ktorom bude expozícia archeologických vykopávok z Vodného hradu Šintava, ktorého základy boli objavené na nádvorí seredského kaštieľa. V múzeu sa budú usporadúvať aj pravideľné výstavy zamerané na históriu mesta a regiónu.

Budova dnešného Gymnázia v Seredi bola postavená v tridsiatich rokoch minulého storočia ako tzv. Mešťanská škola a je skvelou ukážkou antizujúceho slohu, typického pre architektúru prvej polovice 20. storočia. Je to vzletná stavba, ešte aj po sedemdesiatich rokoch spĺňajúca predstavy o škole ako budove, ktorá dobre slúži svojmu účelu a navyše skrášľuje prostredie mesta.Seredský kaštieľ Esterházyovcov vznikol po poslednej prestavbe budov, stojacich na Pohľad na Klasicistický kaštieľ - historická pohľadnica bývalom opevnení Vodného hradu Šintava v roku 1841, ako klasicistická budova s rožným vstavaným bastiónom, zvyškom voľakedajšej slávy protitureckého opevnenia. Na nádvorí kaštieľa sa v rokoch 1981 až 1992 viedol rozsiahly archeologický výskum, ktorý odhalil základy stredovekého hradu Žigmunda Luxemburského. Pod stredovekým hradom sa však našli ešte aj zvyšky opevnenia strážcov brodu na Českej ceste, siahajúce až k 10. storočiu. Dnes je kaštieľ opustený, chátra a hľadá si nového majiteľa.

Pondelok: 7:30 - 11:30   12:30 - 16:00
Utorok: 7:30 - 11:30   12:30 - 16:00
Streda: 7:30 - 11:30   12:30 - 16:00
Štvrtok: 7:30 - 11:30   12:30 - 16:00
Piatok: 7:30 - 11:30

Stránkové hodiny v pokladni:
Pondelok: 7:30 - 11:30   12:00 - 15:30
Utorok: 7:30 - 11:30   12:00 - 15:30
Streda: 7:30 - 11:30   12:00 - 15:30
Štvrtok: 7:30 - 11:30   12:00 - 15:30
Piatok: 7:30 - 11:30   12:00 - 13:00

Mesto Fiľakovo sa nachádza v južnej časti Stredného Slovenska, v Banskobystrickom kraji, na území Euroregiónu Neogradiensis, v okrese Lučenec.

Mesto má s celkovou výmerou katastrálneho územia 1645,90 ha 10 450 obyvateľov so zmiešaným národnostným zložením. Miera nezamestnanosti sa pohybuje okolo 21-24%. Pracovné príležitosti evidujeme vo výrobnej prevádzke u spoločností, ktoré vznikli po zániku bývalého KOVOSMALTU, resp. transformáciou existujúcich firiem v priemyselnej zóne a  u malých podnikateľov v oblasti obchodu a služieb. Verejná a školská správa vo Fiľakove zamestnáva približne 330  zamestnancov.

Mesto Fiľakovo od roku 2003 úspešne zabezpečuje reformu samosprávy. Prostredníctvom rôznych úspešných projektov sa uskutočnili pracovné stretnutia s rôznymi záujmovými skupinami, bol zabezpečený sociologický prieskum a na základe analýzy boli spracované rozvojové dokumenty mesta. Prebieha komunikácia s občanmi, zástupcami civilného, súkromného a štátneho sektoru.

Od roku 2002 funguje Spoločný obecný úrad, ktorý vykonáva prenesené kompetencie štátnej správy v oblasti školstva a stavebníctva. Boli rozšírené, resp. skvalitnené činnosti jednotlivých oddelení mestského úradu.

Bolo zriadené Hradné múzeum vo Fiľakove (v rekonštruovaných priestoroch Bebekovej bašty v areáli hradu), podnikateľský inkubátor (v obnovených priestoroch bývalého Domu služieb ho prevádzkuje Tectum n.o.), zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb (v prestavaných priestoroch bývalej materskej školy a detských jaslí v parku, ktoré prevádzkuje Nezábudka n.o.) a Združenie právnických osôb Geopark Novohrad - Nógrád (kanceláriu má v novej budove Novohradského turisticko-informačného centra pod hradom).

Kalendár podujatí
- www.filakovo.sk/index.php/sk/navstevnik

Organizácie a spoločnosti
- www.filakovo.sk/index.php/sk/obcan/organizacie-a-spolocnosti

Mestské ocenenia
- www.filakovo.sk/index.php/sk/obcan/mestske-ocenenia

Služby:

Pondelok 7:30 – 16:00
Utorok 7:30 – 11:45
Streda 7:30 - 17:00
Štvrtok 7:30 – 11:45
Piatok 7:30 – 13:00

Mesto Kráľovský Chlmec leží v juhovýchodnej časti Slovenskej republiky v regióne Medzibodrožie, ktoré obklopujú rieky Tisa, Bodrog a Latorica, ako aj z juhu hranica s Maďarskou republikou a z východu hranica s Ukrajinou. Mesto je prirodzeným centrom Medzibodrožia, čoho dôkazom je, že v roku 1960 bolo okresným mestom a do roku 1996 centrom celého obvodu. Aj v súčasnosti je dôležitým strediskom diania, predovšetkým svojimi školami, zdravotníctvom, inštitúciami a službami. Samotné mesto leží v lone Chlmeckých kopcoch. Má vyše 8 000 obyvateľov, z ktorých 80% tvoria občania maďarskej národnosti, ostatní sa hlásia k slovenskej alebo inej národnosti. Z hľadiska vierovyznania je najviac rímsko katolíkov, nasledujú reformovaní a grécko katolícky veriaci. Katastrálne územie mesta tvorí 2 381 ha, z toho 107 ha ornej pôdy, 143 ha viníc a ostatok tvoria lúky, pasienky a lesy.

Služby:

Pondelok: 7:30 - 15:30
Utorok: 7:30 - 14:30
Streda: 7:30 - 15:30
Štvrtok: 7:30 - 14:30
Piatok: 7:30 - 12:30

Prechádzajúc chodníčky Malej a Veľkej Fatry sa nám pri dobrom počasí často naskytne úchvatný pohľad na prírodné krásy Turčianskej záhradky. Človek si nevdojak predstaví prvých osídlencov, aké museli byť ich dojmy z čarovných výtvorov matičky prírody. Turiec je všeobecne zvláštny územný priestor, ktorý nikdy nestaval hradby na svoju ochranu, nakoľko je obklopený fatranským horstvom. Aj napriek pomerne drsným podmienkam tu človek nachádzal prostredie pre zabezpečenie svojich životných potrieb. V súčasnosti často rezonuje otázka „Čo v minulosti priťahovalo umelcov, politikov, vedcov a vôbec tvorcov moderných národných dejín do tohto kraja, ktorý okrem ťažko vyrobeného chleba nemohol do svojho menu toho už veľa ponúknuť“? Samotné mesto Martin bolo od roku 1340 slobodným kráľovským mestom, no ruže mu počas feudalizmu veľa nekvitli. Určitú osvetu importovali olejkári a šafraníci. Podstatný prelom nastal v polovici 19. storočia, keď Turčania podporili revolučné vystúpenie štúrovcov. V tomto období začala v Martine premena na významné stredisko nielen slovenskej kultúry, ale aj vedy, umenia, časopisectva, peňažníctva i politiky. Martin sa stal centrom slovenského národného a spoločenského hnutia. Matica slovenská (1863), Slovenské patentálne gymnázium (1866), prvý spolok slovenských žien Živena (1869), Slovenský spevokol (1872), Dobrovoľný hasičský spolok (1873), Národný dom (1890), alebo S. Hurban-Vajanský, A. Kmeť, J. Škultéty, J. Francisci, Dulovci, Halašovci a mnohí ďalší. Takto by sme mohli pokračovať ďalej. Čo meno to pojem, čo názov to kus národnej histórie. Martin má však aj tienisté stránky svojej histórie. Podobne ako maďarizácia na prelome 19. a 20 storočia aj obdobie „socialistickej industrializácie“ poznamenalo rozmach, ktorý smeroval k vytvoreniu hlavného mesta spoločenského života slovenského národa. Martin na to predpoklady mal, ale vždy, keď už na dosah ruky boli ciele a zbožné priania tohto národa zasiahla vyššia moc. Dnes je Martin Centrum národnej kultúry Slovákov. Mnohým sa zdá, že len vďaka svojej minulosti. Mesto však má slovenskému národu stále čo ponúknuť. Popri tradičných celoštátnych podujatiach ako sú Scénická žatva, Slovesná jar, Bienále knižného umenia a iné začína si nachádzať svoj priestor aj taký fenomén ako je napr. jazzová hudba.