mesto

Pondelok: 8.30 - 11.30 12.30 - 16.30

Utorok: nestránkový deň

Streda: 8.30 - 11.30 12.30 - 17.00

Štvrtok: 8.30 - 11.30 12.30 - 16.30

Piatok: 8.30 - 11.30 12.30 - 14.00

Kancelária prvého kontaktu:

Pondelok: 8.30 - 16.30

Utorok: 8.30 - 16.30

Streda: 8.30 - 17.00

Štvrtok: 8.30 - 16.30

Piatok: 8.30 - 14.00

Trnava - jedno z najvýznamnejších miest Slovenska, leží v centre Trnavskej pahorkatiny, v nadmorskej výške 146 m, vo vzdialenosti 45 km od hlavného mesta Slovenskej republiky, Bratislavy. Na križovatke starých obchodných ciest využívaných od praveku, pri riečke Trnávka, bola založená kupecká osada Trnava.

Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211. Je to listina ostrihomského arcibiskupa Jána o donácii príjmov miestneho kostola ostrihomskej kapitule. Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. Privilégiom podriadil mesto priamo korune a vymedzil mu také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta. Pôvodné poľnohospodárske centrum sa začalo postupne meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel.

Mesto Senica leží na západnom Slovensku na okraji výbežku Záhorskej nížiny a na úpätí Bielych Karpát. Mesto je sídlom okresu, ktorý je súčasťou Trnavského samosprávneho kraja. Z hľadiska regionálnej samosprávy patrí rovnako do Trnavského vyššieho územnosprávneho celku (VÚC). Senica sa nachádza 77 km severozápadne od hlavného mesta Bratislavy, v blízkosti hraníc s Českou republikou (30 km) a Rakúskom. Podľa počtu obyvateľov patrí medzi stredne veľké slovenské mestá. Mesto je jedným z moderných, obchodno-priemyselných a kultúrnych centier regiónu Záhorie. Stredom mesta preteká rieka Teplica. Povrch rovinného až pahorkatinného územia tvoria mlado treťohorné íly, miestami s pieskami, ďalej pieskovce, čiastočne zlepence a štrky. Na povrchu sú hlavne štvrtohorné spraše, naviate piesky, menej nivné uloženiny a zvetraliny mladších treťohorných hornín.

Služby:

Súčasný názov Senec, používaný od prvej polovice 20.storočia, vychádza zo starších pomenovaní Zemch, Szempc a Wartberg. Mesto sa skladá zo štyroch sídelných častí (Senec, Svätý Martin, Červený majer a Horný dvor). Senec je známy predovšetkým ako významné slovenské letné turistické centrum. Mesto je príťažlivé na bývanie nielen pre blízkosť hlavného mesta Bratislavy, ale aj kvalitné životné prostredie a rekreačný areál Slnečných jazier. Senec bol v rokoch 1949-1960 a 1996-2004 sídlom okresu.

Senec sa nachádza v Stredoeurópskom regióne. Leží na juhozápade Slovenska - v Podunajskej nížine, na rozhraní Podunajskej roviny a Podunajskej pahorkatiny. Mesto je vzdialené 27 km od rakúskych hraníc (prechod Kittsee) a 28 km od maďarských hraníc (prechod Rajka). Najbližšími európskymi metropolami sú Viedeň (90 km), Budapešť (230 km) a Praha (350 km).
Leží severovýchodne od Bratislavy, vo vzdialenosti 25 kilometrov v nadmorskej výške 126 m.n.m. Matematicko-geografická poloha stredu mesta je určená kartografickými súradnicami 17° 24´ východnej geografickej dĺžky a 48° 13´ severnej geografickej šírky. Leží na diaľnici D1 z Bratislavy do Žiliny a na významnom európskom železničnom ťahu Praha-Bratislava-Balkán/Orient. Podľa územnosprávneho usporiadania SR sa rozprestiera vo východnej časti Bratislavského kraja, vyššieho územného celku (VÚC) Bratislava.

História

Historický vývoj Senca možno sledovať od polovice 13. storočia. Lokalita dnešného Senca poskytovala dobré podmienky pre osídľovanie vďaka poveternostným podmienkam, nížinnému charakteru krajiny a vďaka blízkosti významných miest. Bol vždy centrom obchodu pre okolité obce a postupne sa stal aj centrom spracovania poľnohospodárskych produktov a priemyselným centrom. Postupne prešli na mesto aj administratívne funkcie. Územie dnešného mesta bolo osídľované už v období od 7. storočia pred n. l. Z tohto obdobia pochádzajú najstaršie nálezy osídlenia. Dokumentuje ho skýtske pohrebisko v národnom múzeu. V 1. storočí pred n. l. tu sídlili Kelti. Na rozhraní nášho letopočtu ovplyvnili územie dnešného Senca Rimania. Po zániku ich impéria sa na tomto teritóriu vystriedalo niekoľko nomádskych kočovných kmeňov, ktoré sa včlenili do slovenského obyvateľstva. O prítomnosti Slovanov svedčí 17 nájdených staroslovanských hrobov pochádzajúcich z 8. storočia. Vývoj ďalšieho osídlenia seneckého chotára závisel od obchodnej cesty a komunikačnej spojnice medzi slovenskými lokalitami - Devínom, Bratislavou a Nitrou.

Viac histórie: www.senec.sk/sk/clanok/historia-mesta

Pamätihodnosti: www.senec.sk/sk/clanok/pamatihodnosti

Aktuality: 
- www.senec.sk/sk

Mestské noviny Senčan:
- www.senec.sk/sk/register/mestske-noviny-sencan

Kalendár podujatí:
- www.senec.sk/sk/podujatia

Služby:

Pondelok: 8.00 - 15.30
Utorok: 8.00 - 15.30
Streda: 8.00 - 17.00
Štvrtok: 8.00 - 15.30
Piatok: 8.00 - 13.00

Mesto Malacky leží v centre južnej časti Záhorskej nížiny a je jej významným hospodárskym, administratívnym a kultúrnym strediskom. Západne od mesta tečie rieka Morava, východne sa tiahnu Malé Karpaty. Súčasné Malacky sú strediskom naftárensko-plynárenského komplexu, strojárskeho, nábytkárskeho a potravinárskeho priemyslu i mestom športu. V ich blízkosti vyrastá Priemyselno-technologický park Záhorie (Eurovalley) a Priemyselný park Malacky.

Služby: