mesto

Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Revúca

Revúca



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Námestie slobody 13/17, 050 80 Revúca
Primátor/Starosta: Ing. Július Buchta
Prednosta/Zástupca starostu: Ing. Eva Kučeráková / Mgr. Lucia Medvecová
Tel.: +421 (0) 58 / 28 515 40, +421 (0) 58 / 28 515 11
Mobil: 0905 114 683
Fax: 058/281 20 11
E-mail:
info@revuca.sk
julius.buchta@revuca.sk
Web: www.revuca.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 12034

Rozloha obce/mesta v ha: 3887

Prvá písomná zmienka: 1427

Úradné hodiny:
Pondelok:     07:30 – 11:30 / 12:00 - 15:30
Utorok:          07:30 – 11:30 / 12:00 - 15:30
Streda:          07:30 – 11:30 / 12:00 - 16:30
Štvrtok:         nestránkový deň
Piatok:           07:30 – 11:30 / 12:00 - 14:30


Prezentácia:

Mesto Revúca sa rozprestiera v srdci historického Gemera, v malebnom prostredí juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, na rozhraní Revúckej vrchoviny a Stolických vrchov, v blízkosti Národného parku Muránska planina. Najvyšším bodom územia je vrch Kohút v nadmorskej výške 1 409 m a najnižším bodom je intravilán mesta (318 m n. m.). Cez územie preteká vodný tok Muráň, s ľavostranným prítokom Zdychava.

Pôvod súčasného názvu mesta môžeme hľadať v pomenovaní podľa tečúcej bystriny, ktorú dnes poznáme pod názvom Zdychava. Tento názov slovanského pôvodu, ktorý vychádzal zo základu slova revať a vystihoval vodu revúcu a valiacu sa, mesto definitívne získalo v roku 1930.

Súčasný erb mesta pripomína viac ako poltisícročnú tradíciu železiarstva. Na štíte s červeným podkladom sú skrížené strieborné hámornícke náčinia, vpravo kliešte s previazaným remeňom na konci ich rukovätí a vľavo kladivo prestrčené cez rukoväte spomínaných klieští. K pôvodnému stredovekému erbu a k sv. Quirinovi ako k svojmu patrónovi sa mesto natrvalo vrátilo v roku 1996.

Osídľovanie územia mesta sa začalo pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Za doteraz najstaršiu zachovanú písomnú zmienku sa považuje portálny súpis Gemerskej župy z roku 1427. Ako mesto sa Revúca prvýkrát spomína v roku 1557 v urbáre Muránskeho panstva. Rozmach mesta, ktoré sa spočiatku vyvíjalo ako roľnícka, pastierska a banícka osada, bol poznačený rozvojom remesiel, obchodu a predovšetkým viac ako poltisícročnou tradíciou výroby a spracovania železa. Najviac sa však Revúca preslávila v druhej polovici 19. storočia ako jedno z centier slovenského národného a kultúrneho života. Zatvorenie gymnázia v roku 1874 a neskôr odstavenie železiarskych podnikov znamenalo pre mesto začiatok nielen spoločenského, ale aj hospodárskeho úpadku. Rozvoj mesta nastal až po roku 1945, kedy sa výraznejšie zvýšil aj počet jeho obyvateľov. V roku 1996 sa po 36 rokoch Revúca opäť stala sídlom okresu. Na rozvoji mesta sa dnes podieľajú viaceré novovzniknuté podniky a inštitúcie, ako aj súkromní podnikatelia zaoberajúci sa väčšinou obchodnou činnosťou a poskytovaním služieb. Neoddeliteľnou súčasťou Revúcej sú jej pamätihodnosti pripomínajúce dejinné udalosti mesta.

Prvé slovenské gymnázium

Do našich národných dejín sa Revúca natrvalo zapísala zásluhou tu pôsobiacej slovenskej evanjelickej inteligencie, ktorá v roku 1862 založila Slovenské evanjelické a. v. gymnázium. Brány gymnázia, známeho ako Prvé slovenské gymnázium, sa otvorili 16.  septembra 1862. Na gymnáziu sa vo všetkých vyučovacích predmetoch vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v slovenskom jazyku. Počas dvanástich rokov existencie gymnázia na ňom študovalo 566 študentov takmer zo všetkých kútov Slovenska, z ktorých sa mnohí stali dôležitou súčasťou národných dejín (Martin Kukučín, Miloslav Hodža, Vladimír Hurban, Samuel Daxner, Jozef Škultéty a iní).

Škola bola založená  a udržiavaná len zo zbierok a milodarov slovenského ľudu. Úlohou gymnázia bolo zabrániť odnárodňovaniu slovenskej mládeže a pripravovať národne uvedomelú inteligenciu. Na gymnáziu pôsobilo mnoho významných predstaviteľov slovenského národa, ktorí vyvíjali bohatú osvetovú činnosť (činovníci Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Matej Nandrássy, ako i profesori Július Botto, Samuel Ormis, August Horislav Škultéty, Ivan Branislav Zoch a mnoho ďalších). Historický prínos tejto vzácnej vzdelávacej inštitúcie v dejinách slovenského národa dnes pripomína stála muzeálna expozícia sprístupnená v pôvodnom dome Prvého slovenského gymnázia. V tejto rokokovej kúrii sú okrem originálnych dokumentov a obrazov umiestnené aj predmety kultúrnej hodnoty mesta a regiónu. V súčasnosti v budove sídli aj Turistické informačné centrum. Súčasťou areálu Prvého slovenského gymnázia je Park slovenských národovcov, v ktorom sú dve bronzové busty profesorov gymnázia – PhDr. Ivana Branislava Zocha a Samuela Ormisa.

Nová budova Prvého slovenského gymnázia

V období silnejúceho národného útlaku v rokoch 1871 - 1873 bola postavená nová budova Prvého slovenského gymnázia, v ktorej sa začalo vyučovať v piatich dokončených triedach hneď po tom, ako ju 4. februára 1873 vysvätil  popredný sloven­ský národovec, evanjelický kňaz Samuel Tomášik. Na priečelí budovy sú umiestnené tri pamätné ta­bule, ktoré sú venované Samuelovi Ormisovi, Mar­tinovi Kukučínovi a 200. výročiu založenia Muránskej únie – prvej účastinnej spoločnosti v Uhorsku podnikajúcej v železiarstve. Posledná spomínaná tabuľa je záro­veň venovaná aj Gustávovi Frákovi. V súčasnosti je budova sídlom strednej školy Prvé slovenské literárne gymnáziu.

Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona

Neskorogotický kostol je najstarším sved­kom pre­mien mesta a patrí medzi jeho naj­cen­nejšie architektonické pa­miatky. Postavený bol v cen­tre Revúcej v poslednej tretina 15. storočia na mieste staršieho objektu zo 14. storočia. Vo veži kostola sa dodnes nachádza zvon Jozef z roku 1820, najstarší zvon v Revúcej. Hlavý oltár je neogotický a pochádza z dielne rezbárskeho majstra Júliusa Fuhrmanna. Zaujímavý a vzácny je tým, že sú v ňom osadené pôvodné neskorogotické tabuľové oltárne obrazy z obdobia medzi rokmi 1470 – 1475. Na obrazoch sú výjavy zo života sv. Quirina – vypočúvanie svätca pred vladárom, jeho bičovanie, stínanie a pochovávanie.

Evanjelický a. v. kostol

Evanjelický a. v. kostol je, po rímskokatolíckom kostole, druhou najstaršou stavbou v meste. S jeho výstavbou sa začalo v nedeľu 25. apríla 1784. Domi­nan­tou inte­riéru je rokokový oltár a ka­za­teľni­ca z ro­ku 1784 od jelšav­ského rezbára Jána Reisigera. Pred ol­tá­rom sa nachádza rokokové železné tepané zá­bradlie z roku 1795, ktoré je dielom revúc­kych ková­čov. Dňa 16. september 1862 v ňom bolo slávnostne otvorené Slovenské evanjelické a. v. gymnázium a pri vstupe do kostola je umiestnená pamätná tabuľa venovaná tejto udalosti.

Evanjelická fara

V areáli evanjelického a. v. kostola sa nachá­dza historická budova evanjelickej fary, v sú­časnosti Zborový dom. Faru postavili v rokoch 1785 – 1786 a od 20. rokov 19. storočia sa stala jedným z významných miest ná­rod­no­bu­di­teľ­ských snáh v Gemeri a Malohonte. Bola pô­sobiskom evanjelického kňaza a nestora slo­ven­ského národopisu Samuela Reussa, kto­rého zásluhou bola na fare v roku 1822 založená prvá slovenská knižnica v meste.

Mestský dom

Klasicistická dvojpodlažná budova mestského domu s manzardovou strechou, ktorá je od roku 1997 sídlom Mestského úradu Revúca, bola postavená v roku 1819. Na budove je umiestnená mramorová pamätná tabuľa venovaná revúckemu rodákovi, mestskému lekárovi, národopiscovi, botanikovi, historikovi a etnografovi MUDr. Gustávovi Maurí­ciovi Re­usso­vi, ktorý v budove mestského domu býval, tvoril a pravdepodobne aj zomrel. Ako prvý popísal a pomenoval poniklec slovenský, preto sa kvet tejto rastliny symbolicky ocitol na pamätnej tabuli. Jej autorom je akademický sochár a reštaurátor Ladislav Székely. Inštalovaná bola 27. októbra 1981.

Mestský hostinec

Dvojpodlažná neoklasicistická budova mestského hostinca, známeho pod názvom Kohút, bola postavená v rokoch 1875 – 1876. Mestský hostinec bol kultúrnym a spoločenským centrom až do roku 1964. V budove sídlili mnohé inštitúcie a spolky. V súčasnosti je budova v súkromnom vlastníctve.                                                        

Medzi ďalšie národné kultúrne pamiatky patria zachované meštianske domy z druhej polovice 19. storočia. V jednom z nich sa narodil armádny generál Rudolf Viest, vlastenec a účastník protifašistického odboja, čo pripomína bronzová pamätná tabuľa umiestnená na dome. Výz­namný je aj meštiansky nárožný dom, známy ako Králov dom, ktorý bol sídlom Slovenského čitateľského spolku. Dnes je budova v súkromnom vlastníctve a slúži na podnikateľské účely. Vzácny je tiež pamätný dom ľudovýchovného činiteľa Mateja  Nandrássyho, v ktorom sa stretávali slovenskí národovci. Po druhej svetovej vojne sa doň nasťahovala Slovenská sporiteľňa, ktorej pobočka tu sídli dodnes. Na priečelí domu je umiestnená bronzová pamätná tabuľa venovaná Matejovi Nandrássymu, Štefanovi Markovi Daxnerovi, Jánovi Franciscimu a ďalším slovenským národovcom.

Turistika

Kolorit malebného mesta s bohatou históriou dotvára okolitá príroda. Revúca je východiskovým miestom pre turistické trasy do prírody, ktorá je uvitá vo venci Stolických vrchov, Muránskej planiny a Revúckej vrchoviny. Aktívnym oddychom prostredníctvom turistických a cyklistických trás môžete spoznávať nielen jedinečné prírodné krásy, ale aj kultúrne a historické hodnoty regiónu.

Viac informácií na: http://tic.revuca.sk/turistika-a-cykloturistika.phtml?id3=84913  

Pravidelné podujatia v meste :

  • Fašiangy
  • Detská divadelná Revúca
  • Jermok velkorevúcky
  • Zochova divadelná Revúca
  • Stavanie mája
  • Dni mesta Revúca a revúcky jarmok
  • Jazda sv. Huberta
  • Predvianočný jermok Veselý Krašún
  • Revúcke vianočné trhy a súťaž vo varení kapustnice


Oznam mesta/obce:

Mestské noviny
www.revuca.sk/mestske-noviny.phtml?id5=21949

Správy a aktuality v meste
www.revuca.sk/spravy-a-aktuality-v-meste.phtml?id3=85553

Služby:

autobus doktor kanalizácia knižnica kúpalisko lekáreň polícia pošta požiarna zbrojnica reštaurácia škola škôlka športovisko telocvičňa ubytovanie vlak welness

Fotogaléria

Revúca 1 Revúca 2 Turistické informačné centrum Revúca Mestský dom Pôvodná budova Prvého slovenského gymnázia Evanjelický a. v. kostol Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona Dni mesta Revúca Dni mesta Revúca Jazda sv. Huberta Revúcke vianočné trhy

Odkazy/linky

Kalendár podujatí
mesto.revuca.sk/kalendar-podujati.phtml?id5=19998

Turistické informačné centrum Revúca 

Patrí do organizačnej štruktúry Mestského úradu Revúca, kde je začlenené pod Oddelenie regionálneho rozvoja.

Adresa: Muránska 18, 050 01 Revúca (v priestoroch budovy Prvého slovenského gymnázia)
Telefón: +421 (0) 58 / 28 515 58
Mobil: +421 (0) 917 346 852
E-mail: tic@revuca.sk
Web: tic.revuca.sk
Facebook: https://sk-sk.facebook.com/Turistick%C3%A9-informa%C4%8Dn%C3%A9-centrum-Rev%C3%BAca-625223010961041/ 

Otváracie hodiny

September – jún / pondelok – piatok / 8:00 – 16:00 (obedňajšia prestávka 12:00 – 12:30)
Júl – august / pondelok – nedeľa / 8:00 – 18:00 (obedňajšia prestávka 12:00 – 13:00)

 


Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Kremnica

Kremnica



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Štefánikovo nám. 1/1, 967 01 Kremnica
Primátor/Starosta: Ing. Mgr. Alexander Ferenčík
Prednosta/Zástupca starostu: - / Iveta Ceferová
Tel.: 045/678 27 14
Mobil: -
Fax: 045 / 674 25 05
E-mail:
Web: www.kremnica.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 5525

Rozloha obce/mesta v ha: 4313

Prvá písomná zmienka: 1328

Úradné hodiny:

Pondelok     7.30 – 11.30     12.30 – 15.00
Utorok     7.30 – 11.30     12.30 – 15.00
Streda     7.30 – 11.30     12.30 – 16.00
Štvrtok     Nestránkový deň
Piatok     7.30 – 11.30     12.30 – 14.00



Prezentácia:

Kremnica je terasovite rozložená v centrálnej časti Kremnických vrchov v nadmorskej výške 561 m n.m. Má miernejšie podnebie, ako by sa pri takejto nadmorskej výške očakávalo, keďže kotlina je na severe ohraničená hradbou vrchov, ktorá bráni vzdušným prúdom zasiahnuť do tepelných pomerov. Preto v kotline na jar už kvitnú kvety, ale na horách a pláňach je ešte sneh. Kremnica má mierne teplú horskú klímu s priemernou teplotou v januári – 3,5 až – 6 oC a v júli 17 – 17,5 oC, ročné zrážky 650 až 850 mm. Najvyššie časti okolitých hôr majú mierne chladnú horskú klímu. Kremnické vrchy tvoria geomorfologický celok vulkanického pôvodu v Západných Karpatoch, ktorý sa tiahne v smere sever – juh v dĺžke 32 km a šírke 2 – 20 km. Na severe ich ohraničuje Veľká Fatra a Turčianska kotlina, z juhozápadu Vtáčnik a a Žiarska kotlina, z juhovýchodu Zvolenská kotlina a zo severovýchodu časť Nízkych Tatier. Najvyšší bod Kremnických vrchov je Flochová ( 1 318 m), najnižší bod je ústie Kremnického potoka do Hrona (260 m). Geologické zloženie predstavuje súbor sopečných hornín zastúpených najmä andezitmi, ryolitmi, sopečnými brekciami a tufmi.

Oblasť Kremnice sa nachádza na rozhraní dubových, dubovo-hrabových a ihličnatých lesov. V regióne sa vyskytujú zákonom chránené rastliny : šafrán Heuffelov, horec luskáčikovitý, kosatec sibírsky, ľalia zlatohlavá, borovica limba. Priamo v meste sa nachádzajú viaceré chránené stromy : dub letný (vek sa odhaduje na 350 rokov),tisy (vek 300-350 rokov), sekvoja obrovská a pod. Kremnica má so svojím okolím karpatskú kvetenu s infiltráciou južnej flóry. Fauna je bohato zastúpená všetkými druhmi živočíchov žijúcich na strednom Slovensku – najmä vretenicou, rôznymi druhmi jašteríc ale i dravcov rôznych druhov. Mesto Kremnica je v blízkosti prameňa Kremnického potoka tesne pred rozvodím Váhu a Hrona. Kremnicou preteká Kremnický potok , dĺžka jeho toku po ústie do rieky Hron je 18,7 km. Pramene tohto toku sú v nadmorskej výške 990 m n. m. Má bystrinný charakter. Podobne ako ďalšie toky pretekajúce priľahlými územiami, má i Kremnický potok najväčší prietok začiatkom jari, vyššie položené územia v marci.

Zvýšený prietok súvisí s topením snehu. Najnižšie vodné stavy dosahuje koncom leta. Významným je pre mesto Kremnica termálny prameň. Prírodná voda je mierne rádioaktívna, silne mineralizovaná s liečebnými účinkami. Teplota vody pri prameni v hĺbke 900 m je 46 oC, teplota vody pri výtoku je 36°C



Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Fotogaléria

Kremnica 2 Kremnica 3

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Krupina

Krupina



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Svätotrojičné námestie 4/4, 963 01 Krupina
Primátor/Starosta: Ing. Radoslav Vazan
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 045/555 03 11
Mobil: -
Fax: 045/555 03 25
E-mail:
Web: www.krupina.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 7991

Rozloha obce/mesta v ha: 886

Prvá písomná zmienka: 1135

Úradné hodiny:

Pondelok 8:00 - 15:00
Utorok 8:00 - 15:00
Streda 8:00 - 16:00
Štvrtok 8:00 - 15:00
Piatok 8:00 - 14:00



Prezentácia:

Na základe archeologických nálezov spred 5500 rokov predpokladáme osídlenie mesta obyvateľmi tzv. legyelskou kultúrou. Tejto kultúre je pripisovaná kamenná sekierka, ktorá sa našla v katastri mesta. Kontinuálne osídlenie v mladšom období je doložené ďalšími archeologickými nálezmi priamo z katastra mesta alebo jeho blízkeho okolia. Svedčia o tom nálezy medených sekier, dlátok a ozdobné predmety zo staršej doby bronzovej, zvyšky kultúry popolnicových polí, keramika a žiarové hroby z obdobia lužickej kultúry a keramické nádoby či hroby z čias osídlenia Germánov a najmä Slovanov a starých Slovákov.

Najstaršia písomná zmienka o území na ktorom vznikla Krupina je v listine Bela II. z roku 1135, pričom jej podoba (fluvius Corpona) svedčí o starom slovenskom osídlení okolia rieky Krupinice. Krupina sa stala centrom širšieho okolia už pred príchodom nemeckých kolonistov, čoho dôkazom je Kostol sv. Petra z polovice 12. storočia. Archeologický výskum, ktorý dokázal najstaršiu kresťanskú stavbu v meste sa uskutočnil v rokoch 1993 – 1994 pod vedením PhDr. Václava Hanuliaka.

Plnohodnotné stredoveké mesto vytvorili nemeckí kolonisti, ktorí prišli do tejto oblasti koncom 12. a začiatkom 13. storočia. Usadili sa na dištanc od starého slovenského osídlenia okolo Kostola Panny Márie. Významným impulzom pre vznik a rozvoj mesta mala stará stredoveká cesta tzv. via magna spájajúca Krakov – Ostrihom a Budín.



Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby:

autobus doktor kanalizácia knižnica lekáreň pošta požiarna zbrojnica reštaurácia škola škôlka športovisko telocvičňa ubytovanie vlak

Fotogaléria

Krupina 1 Krupina 2 Krupina 3 Krupina 4 Krupina 5 Krupina 6

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Kysucké Nové Mesto

Kysucké Nové Mesto



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Námestie Slobody 94, 024 01 Kysucké Nové Mesto
Primátor/Starosta: Ing. Marián Mihalda
Prednosta/Zástupca starostu: - / Mgr. František Šerík
Tel.: 041/420 72 32
Mobil: -
Fax: 041/421 22 09
E-mail:
Web: www.kysuckenovemesto.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 15699

Rozloha obce/mesta v ha: 2641

Prvá písomná zmienka: 1224

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:30 - 15:00
Utorok: 7:30 - 15:00
Streda: 7:30 - 16:00
Štvrtok: 7:30 - 15:00
Piatok: 7:30 - 14:00
Obedňajšia prestávka: 11:30 - 12:00



Prezentácia:

Kysucké Nové Mesto leží na severozápadnej časti Slovenska na pravom brehu rieky Kysuca, 358 m n. m. Oblasť Kysuckého Nového Mesta geograficky spadá do pohorí Javorníkov a Kysuckej vrchoviny, ktorej najvyšším vrchom je Ľadonhora (999 m.n.m.). Dominantou nad mestom je vrch Tábor. Vzdialenosť od Bratislavy 204 km.



Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Fotogaléria

Kysucké Nové Mesto 1 Kysucké Nové Mesto 2 Kysucké Nové Mesto 3

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Erb Dolného Kubína

Dolný Kubín



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Hviezdoslavovo námestie 1651/2, 026 01 Dolný Kubín
Primátor/Starosta: Ing. Ján Prílepok
Prednosta/Zástupca starostu: JUDr. Jaroslav Láštic / Mgr. Matúš Lakoštík PhD.
Tel.: 043 / 586 36 17, 581 44 54
Mobil: 0918 467 298, 0917 819 111
Fax: 043 / 581 44 64
E-mail:
Web: www.dolnykubin.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 19554

Rozloha obce/mesta v ha: 5505

Prvá písomná zmienka: 1314

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:30 - 15:30 hod.
Utorok: 7:30 - 15:30 hod.
Streda: 7:30 - 17:00 hod.
Štvrtok: 7:30 - 15:30 hod.
Piatok: 7:30 - 14:00 hod.

Pokladničné hodiny:
Pondelok 7:30 - 15:00 hod.
Utorok 7:30 - 15:00 hod.
Streda 7:30 - 16:30 hod.
Štvrtok 7:30 - 15:00 hod.
Piatok 7:30 - 13:30 hod.

Okresný úrad:
Pondelok 08:00 - 15:00
Utorok 07:30 - 15:00
Streda 08:00 - 17:00
Štvrtok 07:30 - 15:00
Piatok 07:30 - 14:00



Prezentácia:

Dolný Kubín Dolný Kubín je metropolou regiónu Orava. Je to mesto, ktoré má zvláštne čaro. Pôsobí na rodákov i návštevníkov. Prejavuje sa to najmä obrovskou túžbou vrátiť sa sem. Vy, ktorí ste tu boli, viete o čom je reč, pre tých, ktorí sa sem zatiaľ len chystajú je tu pár slov o našom meste. Dolný Kubín je malebné mestečko ležiace na juhozápade regiónu Orava. Mesto sa rozprestiera v nadmorskej výške 468 m n.m.. Stredom tohto územia preteká rieka Orava, ktorá delí mesto Dolný Kubín na dve časti. Po ľavej strane toku rieky je to časť starého, historického mesta, po pravej strane je to nová časť mesta - Bysterec. Je vstupnou bránou na Oravu, ktorá je najsevernejším regiónom Slovenska. Mesto leží v juhozápadnej časti Oravskej vrchoviny, na jej rozhraní s Oravskou Magurou. Dominantou týčiacou sa nad mestom je z juhu Veľký Choč (1611 m),zo severu Kubínska hoľa (1346m) a zo západu sú to pohoria Malej a Veľkej Fatry. História O pravekom osídlení tohto územia svedčia rôzne archeologické nálezy v blízkom okolí. Prvá nepriama písomná správa o Dolnom Kubíne pochádza z 1323. V roku 1632-1633 získal Dolný Kubín mestské práva a od roku 1683 bol sídlom župy. Najväčší rozkvet a to najmä po kultúrnej stránke, prinieslo 19. storočie. Dolný Kubín ako aj celá Orava sa môže smelo považovať za kultúrne jadro slovenskej časti vtedajšieho Uhorska s osobnosťami slovenského i európskeho významu ako sú Pavol Országh Hviezdoslav, Andrej Radlinský, Samo Chalupka, Martin Hamuljak, Anton Bernolák, kodifikátor prvej spisovnej slovenčiny, literáti a spisovatelia Martin Kukučín, Ladislav Nádaši-Jégé i mnohí ďalší. Dnes je Dolný Kubín živé, rozvíjajúce sa mesto. Historické pamiatky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej - postavený v 80-tych rokoch 19. storočia na základoch prvého dolnokubínskeho kostola zo 14. storočia. V jeho interiéri zaujme neskorogotický oltár zo začiatku 16. storočia a renesančný epitaf rodiny Zmeškalovcov z roku 1622. Jeho dominantou je veža zo 14. storočia, ktorá spolu s gotickým múrom bola prestavaná v neogotickom štýle v rokoch 1885 - 1886. Kostol je najstaršou kultúrnou a historickou pamiatkou mesta. Hviezdoslavovo námestie - je základnou stredovekou urbanistickou pamiatkou mesta. Po jeho obvode sa nachádza viacero renesančných a barokových meštianskych domov. V stredoveku však nemalo dnešný rozsah ani podobu. Námestie malo až do 17. storočia po svojom obvode iba drevenú zástavbu. Najväčší vplyv na zmeny mal prechod sídla Oravskej župy z Veličnej do Dolného Kubína v roku 1684. Z tohto obdobia s tu zachovalo niekoľko kamenných domov, ktoré v prestavanej podobe môžeme obdivovať dodnes. Pamätník oslobodenia - na námestí, má podobu pootvorenej knihy, v jeho spodnej časti sa nachádza dátum oslobodenia Dolného Kubína. Župný dom - pochádza z poslednej tretiny 17. storočia s vnútorným arkádovým dvorom. Jeho fasáda bola zmenená v neobarokovom slohu, nachádza sa na nej župný erb z 18. storočia. V súčasnosti je v nej umiestnená Oravská galéria so svojimi stálymi expozíciami. Evanjelický kostol - postavený v rokoch 1893 - 94 na mieste pôvodného, požiarom zničeného tolerančného chrámu. Dom T. H. Florina - tento pôvodne farbiarsky dom publicistu, kultúrneho dejateľa T. H. Florina v súčasnosti slúži aj ako výstavná sieň Oravského múzea. Prízemie tohto dvojpodlažného domu je z kameňa, vrchná časť je čiastočne murovaná a dopĺňa ju zrubový charakter. Hviezdoslavovo múzeum - najstaršie literárne múzeum na Slovensku. Jeho budova bola postavená začiatkom 20. storočia ako knižnica V. Čaploviča, ktorého knižné zbierky tu sú umiestnené dodnes. Okrem nich tu však sídli aj Literárne múzeum P. O. Hviezdoslava, ktoré pripomína život a dielo tohto velikána slovenskej poézie. Bývalá židovská synagóga - dnes kino Choč - je zaujímavé svojou architektúrou a svoje poslanie pripomína pamätná tabuľa umiestnená na jej fasáde, ktorú slávnostne odkryl v roku 1990 vtedajší prezident Václav Havel. Pamätná tabuľa J. Matúšku - pripomína miesto, na ktorom stál rodný dom tohto významného básnika, spisovateľa a publicistu, jedného z najoddanejších štúrovcov, autora dnešnej slovenskej hymny. Mestský úrad - postavený bol v roku 1888 ako budova peňažného ústavu Penstar - bankový dom. V prvej polovici 20. storočia v nej sídlili rôzne inštitúcie, od konca 20. storočia slúži ako radničný dom. Pamätný dom P. O. Hviezdoslava - nachádza sa oproti Múzeu P.O.H. - básnik tu žil, pracoval a v roku 1921 aj zomrel. Na jeho fasáde je umiestnená i pamätná tabuľa. V súčasnosti sa v ňom nachádza Penzión u Hviezdoslava. Historický cintorín - svoj dnešný charakter získaval postupne od roku 1866, keď tu bol pochovaný Leopold Bruck, neskôr v roku 1877 Janko Matúška a iní velikáni ako Baltazár Demián, Samuel Novák ale najmä po roku 1921, keď tu pribudol hrob najväčšieho slovenského básnika Pavla Országha Hviezdoslava. Nachádzajú sa tu hroby aj iných významných osobností: Jozef Kohúth, Július Ballo, Ivan Ballo, Theo Herkeľ Florin, Mikuláš Gacek, Ladislav Nádaši-Jége, Vendelín Bruck, Pavol Bujnák, Andrej Kavuljak, Michal Škrabák, Juraj Bulla, Ondrej Kalina a Ján Ťatliak, ktorí boli významní či už pre slovenské alebo dolnokubínske dejiny. Kolonádový most - patrí medzi vyhľadávané atraktivity moderného mesta. Spája sídlisko Bysterec a staré mesto. V jeho bezprostrednej blízkosti sa nachádza tržnica podobného architektonického rázu. Zvonica na Bysterci - kúsok histórie uprostred moderných panelákov. Pripomína časy, keĎ na tomto území ešte v 19. storočí stáli nízke rodinné domy. Park dejateľov - sa nachádza medzi Oravskou galériou a chrámom ECAV na Hviezdoslavovom námestí a tvorí ho osem reliéfov významných osobností našej minulosti / Ivan Ballo, Pavol Bujnák, Theo Herkeľ Florin, Ladislav Jégé Nádaši, Juraj Janoška, Andrej Halaša, Peter Škrabák a Margita Figuli/. Relax a šport Mesto ponúka svojim návštevníkom veľa zaujímavých príležitostí nielen na relax a oddych, ale i množstvo nezabudnuteľných zážitkov. Na svoje si príde každý, či je to milovník lyžovania, vodných športov, turistiky či cykloturistiky. Stačí si len vybrať. Aqua Relax - celoročne otvorený moderný mestský aquapark pre všetkých, ktorí si chcú dopriať oddych, relax, ale najmä dobrú náladu pri plávaní, wellness a chutnom občerstvení. Aquapark je vybavený najmodernejšími technológiami. Dominujú tu prvky pyramíd, ktoré dotvárajú nezameniteľnú atmosféru tohto miesta. Aquapark ponúka: 25 m plavecký bazén, vodný svet s veľkým relaxačným bazénom, tobogány, šmýkalku, promenádu pod pyramídou, vírivky, masážne trysky, divokú rieku divokú rieku, rehabilitačno-relaxačné centrum a veľké moderné fitnes centrum. Lyžovanie – možnosti lyžovania, ktoré mesto ponúka sú priam jedinečné. Či je to už zjazdové alebo bežecké lyžovanie, lyžovanie pre náročných i tých menej zdatných lyžiarov uprostred nádhernej scenérie snehom pokrytých hôr je určite neopakovateľným zážitkom. Areál Kuzmínovo - len pár minút od centra mesta sa nachádza krásny prírodný areál Kuzmínovo ako stvorený na nádhernú prechádzku s výhľadom na mesto a panorámu Malej Fatry či Kubínskej hole. Na návštevníkov čaká množstvo sprístupnených trás, na ktorých si môžu oddýchnuť v piatich drevených prístreškoch, či na osadených lavičkách. Vodné športy – rieka Orava so svojimi zákutiami ponúka niekoľko možností svojho využitia. Jednak je to rafting, splavovanie na plti, vodný slalom v areáli Gäceľa či množstvo rýb lákajúcich na rybačku. Zimný štadión sa nachádza na sídlisku Bysterec. Rozmery ľadovej plochy sú 59m x 29m. Do prevádzky bol uvedený v roku 1993, v roku 1996 bol zastrešený. Počet miest na sedenie je 300, počet miest na státie 200. Objekt disponuje 6 hosťovskými šatňami a 7 šatňami pre Mestský hokejový klub, taktiež dostatočným počtom sociálnych zariadení. Ostatná vybavenosť na zimnom štadióne: - bufet - predajňa športových a hokejových potrieb - v priestoroch sa nachádza aj kancelária Slovenského zväzu telesne postihnutých Ing. Belvončík Štefan - správca športových zariadení, Správa a riadenie športových zariadení Tel.: 0915 847 514, 043/ 5862 749, 5823 222, E-mail: msszdk@stonline.sk



Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby:

autobus doktor kanalizácia knižnica kúpalisko lekáreň polícia pošta požiarna zbrojnica reštaurácia škola škôlka športovisko telocvičňa ubytovanie vlak welness

Fotogaléria

Dolný Kubín 1 Dolný Kubín 2 Dolný Kubín 3 Dolný Kubín 4 Dolný Kubín 5 Dolný Kubín 6 Dolný Kubín 7 Dolný Kubín 8 Dolný Kubín 9 Dolný Kubín 10 Dolný Kubín 11 Dolný Kubín 12

Odkazy/linky

www.dolnykubin.sk www.msksdk.sk www.tvdk.sk www.aquakubin.eu www.kubinska.sk www.hotel-green.sk www.cityhotelpark.sk www.oravskagaleria.sk


Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Stupava

Stupava



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Hlavná 1, 900 31 Stupava
Primátor/Starosta: Mgr. Peter Novisedlák, MBA
Prednosta/Zástupca starostu: Ing. Daniela Vašinová / MVDr. Robert Kazarka - viceprimátor
Tel.: 02/6020 0913, 6593 4773
Mobil: -
Fax: 02/6593 47 73
E-mail:
Web: www.stupava.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 8535

Rozloha obce/mesta v ha: 6700

Prvá písomná zmienka: 1269

Úradné hodiny:
Pondelok: 07:00 – 12:00 / 13:00 - 16:30
Utorok: nestránkový deň
Streda: 08:00 – 12:00 / 13:00 - 17:30
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 07:00 – 12:00


Prezentácia:

Stupava sa rozprestiera medzi západnými svahmi Malých Karpát a južnou časťou Záhorskej nížiny. Jej nadmorská výška je 174 metrov a nachádza sa na priesečníku 17 stupňov 02 východnej dĺžky a 48 16 severnej šírky. Záhorie má prevažne nízku polohu a relatívne suchú a teplú klímu. Mesto je zo všetkých strán ovenčené lesmi. Ich súčasťou priamo v centre mesta je Stupavský park, ktorý dobudovali poslední majitelia kaštieľa Károlyiovci. Súčasťou parku je pagaštanová aleja, ktoru sa prechádza do Obory a Malých Karpát. Pri inventarizácii v roku 1968 boli zaevidované niektoré ojedinelé a vzácne druhy stromov – jedľa Nordmanová, pagaštan červený, cypruštek Lawsonow, cypruštek hrachonosný, ginko dvojlaločné, borievka čínska, borievka virginská, borovica hladká-vejmutovka, borovica čierna, katalpa bignoniovitá, ľaliovník tulipánokvetý, platan západný, sofora japonská, tavoľník van Houtteov a rad ďalších. Mesto Stupava sa snaží udržiavať zelené plochy, parky v intraviláne, svedčí o tom skutočnosť, že tieto predstavujú spolu s parkom a lesmi výmeru 600 hektárov. Lesy v blízkosti Stupavy sú prirodzeným prostredím pre pestrú spoločnosť živočíchov a vtáctva. Vyskytujú sa v nich sviňa divá, jeleň obyčajný, daniel škvrnitý, srnec hôrny, muflón, mnoho druhov netopierov, sova plamienka, sova obyčajná, myšiarka ušatá, myšiarka močiarna, bažant obyčajný, krkavec čierny, žlna zelená, sluka hôrna, v potokoch a na Morave sa vyskytujú hus divá, kačica divá, bocian biely a mnoho ďalších druhov.



Oznam mesta/obce:

Momentálne žiadne oznamy.

Služby:

autobus doktor kanalizácia knižnica lekáreň polícia pošta požiarna zbrojnica reštaurácia škola škôlka športovisko telocvičňa ubytovanie welness

Fotogaléria

Stupava 1 Stupava 2 Stupava 3

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Rajecké Teplice - erb 2

Rajecké Teplice



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Námestie SNP 1/29, 013 13 Rajecké Teplice
Primátor/Starosta: Mgr. Katarína Hollá
Prednosta/Zástupca starostu: Ing. Miroslav Mikula / Vladimír Brath
Tel.: 041/509 90 60, 509 90 62
Mobil: -
Fax: 041/509 90 61
E-mail:
Web: www.rajecke-teplice.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 2739

Rozloha obce/mesta v ha: 1376

Prvá písomná zmienka: 1376

Úradné hodiny:

Pondelok     7:30 - 12:00     12:45 - 15:30
Utorok     7:30 - 12:00     12:45 - 15:30
Streda     7:30 - 12:00     12:45 - 17:00
Štvrtok     neúradný deň
Piatok     7:30 - 12:00     12:45 - 14:30



Prezentácia:

Obec sa približne od začiatku 17. storočia vyvíjala ako kúpeľná osada. V r. 1784 mala 4 domy, 5 rodín a 27 obyvateľov. V r. 1828 mala 8 domov a 89 obyvateľov. V 2. polovici 19. storočia bola načas samostatnou obcou, ktorá bola v r. 1880 pričlenená k obci Konská. Do 50. rokov 20. storočia sa Rajecké Teplice vyvíjali ako osada obce Konská. Po skončení 2. svetovej vojny boli Rajecké Teplice stále súčasťou obce Konská. Osamostatnili sa až začiatkom roka 1951, keď tu žilo približne 460 obyvateľov. Od r. 1980 boli Rajeckými Teplicami integrované obce Poluvsie, Stránske, Konská, Kunerad a Kamenná Poruba. Spojenie kúpeľného miesta a obcí výrazne poľnohospodárskeho charakteru sa neukázalo šťastné. Obce sa osamostatnili až po r. 1989.

Kúpele Rajecké Teplice:

Kúpele Rajecké Teplice sú kompletne vybavené diagnostickými a liečebnými prístrojmi i kvalifikovaným odborným personálom. V súčasnosti majú kapacitu vyše 450 postelí. Medzi najnovšie objekty postavené v Rajeckých Tepliciach patrí zdravotné stredisko s lekárňou a budova mestského úradu. K spokojnosti vyše 2700 obyvateľov mesta, ale aj kúpeľných pacientov a ostatných návštevníkov prispela aj rekonštrukcia termálneho kúpaliska, chodníkov a verejného osvetlenia. Pripravuje sa úprava námestia. Veľký záujem je o podujatia tradičných augustových Letných slávností i júnových Hodových slávností. Tých, ktorí obľubujú nenáročné prechádzky v príjemnom prostredí, uspokojí pestovaný kúpeľný park s jazierkom alebo blízke lesoparky. Okolité prírodné krásy lákajú na pešie túry do Súľovských skál, Lúčanskej Malej Fatry a Strážovských vrchov. Z kúpeľného lesoparku do prírodnej rezervácie Slnečné skaly sa dá prejsť po náučnom chodníku. Cez Skalky, ktoré sa vypínajú nad Rajeckými Teplicami, vedie turistický chodník k zrúcaninám Lietavy – čo do rozlohy druhého najväčšieho hradu na Slovensku. Bohaté sú aj možnosti zimnej rekreácie. Jedným slovom, Rajecké Teplice majú čo ponúknuť a čím zaujať. Napokon – presvedčte sa na vlastné oči.



Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby:

autobus doktor kanalizácia knižnica kúpalisko polícia pošta požiarna zbrojnica reštaurácia škola škôlka športovisko telocvičňa ubytovanie vlak

Fotogaléria

Rajecké Teplice 1 Rajecké Teplice 2 Rajecké Teplice 3 Rajecké Teplice 4 Rajecké Teplice 5 Rajecké Teplice 6

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Kežmarok

Kežmarok



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Hlavné Námestie 1, 060 01 Kežmarok
Primátor/Starosta: Ján Ferenčák
Prednosta/Zástupca starostu: Ing. Miroslav Perignath / -
Tel.: 052/452 26 21
Mobil: -
Fax: 052/452 26 21
E-mail:
Web: www.kezmarok.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 17383

Rozloha obce/mesta v ha: 2483

Prvá písomná zmienka: 1113

Úradné hodiny:

Pondelok: 8.00 - 15.00

Utorok: nestránkový

Streda: 8.00-16.15

Štvrtok: nestránkový

Piatok: 8.00-15.00



Prezentácia:

Kráľovské mesto Kežmarok dostalo práva od uhorského kráľa Béla IV. v roku 1269 no už pred tým tu jestvovalo slovansko-nemecké osídlenie. Ako slobodné mesto získalo viaceré hospodárske i politické privilégiá - napr. právo dvoch výročných trhov /1419/, sporné právo skladu /1435/, právo meča /1438/ a právo používať erb v roku 1463. Výhodná poloha mesta pri dôležitých obchodných cestách, spájajúcich Orient so severom Európy, urýchlila jeho hospodársky rozvoj. Kežmarok bol i počas minulých storočí veľmi živým mestom. V 15. - 19. storočí tu pracovalo 40 remeselníckych spoločenstiev - cechov. Po celej Európe preslávili Kežmarok farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihlári a zlatníci. Súčasťou histórie mesta boli časté boje - v kežmarskom chotári sa odohralo celkove trinásť vojen - jedna vyše storočná s blízkou Levočou o právo skladu a druhá takmer 250-ročná, ktorú viedlo mesto s vlastným hradom. Do histórie mesta sa významne zapísali i Rákociho protihabsburské povstania kedy o Kežmarok zápasili dve silné skupiny miestodržiteľov krajiny.



Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Fotogaléria

Kežmarok 2 Kežmarok 3

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Gelnica

Gelnica



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Banícke námestie 4, 056 01 Gelnica
Primátor/Starosta: Dušan Tomaško
Prednosta/Zástupca starostu: - / Ladislav Gross
Tel.: 053/481 41 00, 482 25 77
Mobil: -
Fax: 053/481 41 07
E-mail:
Web: www.gelnica.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 6202

Rozloha obce/mesta v ha: 5765

Prvá písomná zmienka: 1246

Úradné hodiny:

Pondelok: 07:00 - 12:00 a 12:30 - 15:00

Utorok: 07:00 - 12:00 a 12:30 - 15:00

Streda: 07:00 - 12:00 a 12:30 - 16:00

Štvrtok: 07:00 - 12:00 a 12:30 - 15:00

Piatok: 07:00 - 12:00 a 12:30 - 14:00



Prezentácia:

Gelnica je historické, banské mesto nachádzajúce sa v prekrásnom prostredí Spišsko-gemerského Rudohoria na východe Slovenska. Mestom preteká rieka Hnilec, ktorá pramení pod Kráľovou hoľou. Leží v nadmorskej výške 375 m, ale okolité pásmo vrchov dosahuje výšku od 655 do 1030 m. Príchodom nemeckých kolonistov sa mesto rýchlo rozrástlo v mestský organizmus a v roku 1264 dostalo mestské právo od uhorského kráľa Belu IV. Počiatky baníctva v oblasti Gelnice spadajú do XIII. storočia. V dobe najväčšieho rozmachu baníctva (XIII. až XV. storočie) sa tu ťažila medená ruda, v menšom množstve zlato a striebro, ortuť, olovo a železná ruda. Gelnica ako stredisko hornouhorského baníctva mala pôvodne vlastné gelnické banské právo, v roku 1327 bolo Gelničanom nanútené štiavnické banské právo. V 2. polovici 19. storočia sa stalo klinčikárstvo a reťazárstvo v Gelnici najvýnosnejšou živnosťou a gelnické klince a reťaze boli známe v celom Uhorsku.



Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby:

autobus doktor kanalizácia knižnica lekáreň polícia pošta požiarna zbrojnica reštaurácia škola škôlka športovisko telocvičňa ubytovanie vlak

Fotogaléria

Gelnica 1 Gelnica 2 Gelnica 3 Gelnica 4 Gelnica 5 Gelnica 6

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Stará Ľubovňa erb

Stará Ľubovňa



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Obchodná 1, 064 01 Stará Ľubovňa
Primátor/Starosta: PhDr. Ľuboš Tomko
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 052/43 15 111, 052/43 15 250
Mobil: -
Fax: 052/432 30 33
E-mail:
Web: www.staralubovna.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 16500

Rozloha obce/mesta v ha: 3079

Prvá písomná zmienka: 1292

Úradné hodiny:

Pondelok: 8:00 - 15:30

Utorok: 8:00 - 15:30

Streda: 8:00 - 17:00

Štvrtok: nestránkový

Piatok: 8:00 - 14:00

obedňajšia prestávka: 11:30 - 12:30



Prezentácia:

Obdarené je prírodnými klenotmi. Ak k nim pridáme pamiatky, dostávame neopakovateľný obraz súčinnosti čohosi nadprirodzeného a ľudského umu.... Reč je o meste Stará Ľubovňa a jeho okolí. Strategickú polohu tohto kraja si všimol už rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorý tu chcel po zriadení provincií Marcomania a Sarmatia, posunúť hranice Rímskeho impéria. Akoby centrálnu os severného Spiša vytvára rieka Poprad, prameniaca pri Popradskom plese. Kľukatí sa k Dunajcu, aby sa spolu s ním prostredníctvom Visly dostala k Baltickému moru. Je to jediná rieka, ktorá si svojim korytom prehrýzla cestu Slovenskom k severu.

Výhodnú polohu územia si všimol už človek v staršej dobe kamennej, i keď prvé stopy života pochádzajú z oveľa skorších dôb. Sú to skamenelé schránky ulitníkov nájdené pri hrade Ľubovňa, ale aj v lokalite ďalších troch obcí. Avšak za najstaršiu stopu o osídlení mesta Stará Ľubovňa človekom sa považuje nález sivého radiolaritu, predbežne datovaný do stredného úseku staršej doby kamennej - paleolitu. Najstaršia listinná zmienka o Starej Ľubovni je z r. 1292. Nesporné však je, že existovala už skôr. Po postavení hradu Ľubovňa sa obec zmenila na podhradie a tým sa zväčšil jej význam. Pre rozvoj mesta bol významný rok 1364, kedy Kráľ Ľudovít I. udelil Starej Ľubovni dve privilégiá. Prvou listinou ju povýšil na kráľovské mesto s právami aké používalo mesto Košice a Budín. Druhou listinou z 13.októbra 1364 dal mestu široké výsady pri vydržiavaní výročných trhov.

Ďalší vývoj podstatne ovplyvnilo zálohovanie územia poľskému kráľovi v r. 1412 - 1772. Mesto sa stalo známym hospodárskym a kultúrnym centrom. Po skončení zálohu mesto stratilo výnimočné postavenie, opustili ho úradníci a šľachta. Stará Ľubovňa sa stala centrom len širšieho okolia. Aj dnes tvorí historické jadro pravidelné námestie obdĺžnikového tvaru s meštianskymi domami s renesačnou dispozíciou a neskoršími barokovými a klasicistickými úpravami. Dominantou námestia je Kostol svätého Mikuláša pochádzajúci z obdobia okolo r.1280 a Provinčný dom - bývalé sídlo gubernátora zálohovaných spišských miest, v r. 1639 prestavané v renesančnom slohu.



Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby:

autobus doktor kanalizácia knižnica kúpalisko lekáreň polícia pošta požiarna zbrojnica reštaurácia škola škôlka športovisko telocvičňa ubytovanie vlak welness

Fotogaléria

Stará Ľubovňa 1 Stará Ľubovňa 2 Stará Ľubovňa 3 Stará Ľubovňa 4 Stará Ľubovňa 5 Stará Ľubovňa 6

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

Fotogaléria miest Fotogaléria obcí