mesto

Primátor/Starosta: Ing. Radoslav Vazan
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 045/555 03 11
Mobil: -
Fax: 045/555 03 25 Web: www.krupina.sk

Úradné hodiny:

Pondelok 8:00 - 15:00
Utorok 8:00 - 15:00
Streda 8:00 - 16:00
Štvrtok 8:00 - 15:00
Piatok 8:00 - 14:00

Prezentácia:

Na základe archeologických nálezov spred 5500 rokov predpokladáme osídlenie mesta obyvateľmi tzv. legyelskou kultúrou. Tejto kultúre je pripisovaná kamenná sekierka, ktorá sa našla v katastri mesta. Kontinuálne osídlenie v mladšom období je doložené ďalšími archeologickými nálezmi priamo z katastra mesta alebo jeho blízkeho okolia. Svedčia o tom nálezy medených sekier, dlátok a ozdobné predmety zo staršej doby bronzovej, zvyšky kultúry popolnicových polí, keramika a žiarové hroby z obdobia lužickej kultúry a keramické nádoby či hroby z čias osídlenia Germánov a najmä Slovanov a starých Slovákov.

Najstaršia písomná zmienka o území na ktorom vznikla Krupina je v listine Bela II. z roku 1135, pričom jej podoba (fluvius Corpona) svedčí o starom slovenskom osídlení okolia rieky Krupinice. Krupina sa stala centrom širšieho okolia už pred príchodom nemeckých kolonistov, čoho dôkazom je Kostol sv. Petra z polovice 12. storočia. Archeologický výskum, ktorý dokázal najstaršiu kresťanskú stavbu v meste sa uskutočnil v rokoch 1993 – 1994 pod vedením PhDr. Václava Hanuliaka.

Plnohodnotné stredoveké mesto vytvorili nemeckí kolonisti, ktorí prišli do tejto oblasti koncom 12. a začiatkom 13. storočia. Usadili sa na dištanc od starého slovenského osídlenia okolo Kostola Panny Márie. Významným impulzom pre vznik a rozvoj mesta mala stará stredoveká cesta tzv. via magna spájajúca Krakov – Ostrihom a Budín.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby:

Primátor/Starosta: Ing. Ján Prílepok
Prednosta/Zástupca starostu: JUDr. Jaroslav Láštic / Mgr. Matúš Lakoštík PhD.
Tel.: 043 / 586 36 17, 581 44 54
Mobil: 0918 467 298, 0917 819 111
Fax: 043 / 581 44 64 Web: www.dolnykubin.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:30 - 15:30 hod.
Utorok: 7:30 - 15:30 hod.
Streda: 7:30 - 17:00 hod.
Štvrtok: 7:30 - 15:30 hod.
Piatok: 7:30 - 14:00 hod.

Pokladničné hodiny:
Pondelok 7:30 - 15:00 hod.
Utorok 7:30 - 15:00 hod.
Streda 7:30 - 16:30 hod.
Štvrtok 7:30 - 15:00 hod.
Piatok 7:30 - 13:30 hod.

Okresný úrad:
Pondelok 08:00 - 15:00
Utorok 07:30 - 15:00
Streda 08:00 - 17:00
Štvrtok 07:30 - 15:00
Piatok 07:30 - 14:00

Prezentácia:

Dolný Kubín Dolný Kubín je metropolou regiónu Orava. Je to mesto, ktoré má zvláštne čaro. Pôsobí na rodákov i návštevníkov. Prejavuje sa to najmä obrovskou túžbou vrátiť sa sem. Vy, ktorí ste tu boli, viete o čom je reč, pre tých, ktorí sa sem zatiaľ len chystajú je tu pár slov o našom meste. Dolný Kubín je malebné mestečko ležiace na juhozápade regiónu Orava. Mesto sa rozprestiera v nadmorskej výške 468 m n.m.. Stredom tohto územia preteká rieka Orava, ktorá delí mesto Dolný Kubín na dve časti. Po ľavej strane toku rieky je to časť starého, historického mesta, po pravej strane je to nová časť mesta - Bysterec. Je vstupnou bránou na Oravu, ktorá je najsevernejším regiónom Slovenska. Mesto leží v juhozápadnej časti Oravskej vrchoviny, na jej rozhraní s Oravskou Magurou. Dominantou týčiacou sa nad mestom je z juhu Veľký Choč (1611 m),zo severu Kubínska hoľa (1346m) a zo západu sú to pohoria Malej a Veľkej Fatry. História O pravekom osídlení tohto územia svedčia rôzne archeologické nálezy v blízkom okolí. Prvá nepriama písomná správa o Dolnom Kubíne pochádza z 1323. V roku 1632-1633 získal Dolný Kubín mestské práva a od roku 1683 bol sídlom župy. Najväčší rozkvet a to najmä po kultúrnej stránke, prinieslo 19. storočie. Dolný Kubín ako aj celá Orava sa môže smelo považovať za kultúrne jadro slovenskej časti vtedajšieho Uhorska s osobnosťami slovenského i európskeho významu ako sú Pavol Országh Hviezdoslav, Andrej Radlinský, Samo Chalupka, Martin Hamuljak, Anton Bernolák, kodifikátor prvej spisovnej slovenčiny, literáti a spisovatelia Martin Kukučín, Ladislav Nádaši-Jégé i mnohí ďalší. Dnes je Dolný Kubín živé, rozvíjajúce sa mesto. Historické pamiatky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej - postavený v 80-tych rokoch 19. storočia na základoch prvého dolnokubínskeho kostola zo 14. storočia. V jeho interiéri zaujme neskorogotický oltár zo začiatku 16. storočia a renesančný epitaf rodiny Zmeškalovcov z roku 1622. Jeho dominantou je veža zo 14. storočia, ktorá spolu s gotickým múrom bola prestavaná v neogotickom štýle v rokoch 1885 - 1886. Kostol je najstaršou kultúrnou a historickou pamiatkou mesta. Hviezdoslavovo námestie - je základnou stredovekou urbanistickou pamiatkou mesta. Po jeho obvode sa nachádza viacero renesančných a barokových meštianskych domov. V stredoveku však nemalo dnešný rozsah ani podobu. Námestie malo až do 17. storočia po svojom obvode iba drevenú zástavbu. Najväčší vplyv na zmeny mal prechod sídla Oravskej župy z Veličnej do Dolného Kubína v roku 1684. Z tohto obdobia s tu zachovalo niekoľko kamenných domov, ktoré v prestavanej podobe môžeme obdivovať dodnes. Pamätník oslobodenia - na námestí, má podobu pootvorenej knihy, v jeho spodnej časti sa nachádza dátum oslobodenia Dolného Kubína. Župný dom - pochádza z poslednej tretiny 17. storočia s vnútorným arkádovým dvorom. Jeho fasáda bola zmenená v neobarokovom slohu, nachádza sa na nej župný erb z 18. storočia. V súčasnosti je v nej umiestnená Oravská galéria so svojimi stálymi expozíciami. Evanjelický kostol - postavený v rokoch 1893 - 94 na mieste pôvodného, požiarom zničeného tolerančného chrámu. Dom T. H. Florina - tento pôvodne farbiarsky dom publicistu, kultúrneho dejateľa T. H. Florina v súčasnosti slúži aj ako výstavná sieň Oravského múzea. Prízemie tohto dvojpodlažného domu je z kameňa, vrchná časť je čiastočne murovaná a dopĺňa ju zrubový charakter. Hviezdoslavovo múzeum - najstaršie literárne múzeum na Slovensku. Jeho budova bola postavená začiatkom 20. storočia ako knižnica V. Čaploviča, ktorého knižné zbierky tu sú umiestnené dodnes. Okrem nich tu však sídli aj Literárne múzeum P. O. Hviezdoslava, ktoré pripomína život a dielo tohto velikána slovenskej poézie. Bývalá židovská synagóga - dnes kino Choč - je zaujímavé svojou architektúrou a svoje poslanie pripomína pamätná tabuľa umiestnená na jej fasáde, ktorú slávnostne odkryl v roku 1990 vtedajší prezident Václav Havel. Pamätná tabuľa J. Matúšku - pripomína miesto, na ktorom stál rodný dom tohto významného básnika, spisovateľa a publicistu, jedného z najoddanejších štúrovcov, autora dnešnej slovenskej hymny. Mestský úrad - postavený bol v roku 1888 ako budova peňažného ústavu Penstar - bankový dom. V prvej polovici 20. storočia v nej sídlili rôzne inštitúcie, od konca 20. storočia slúži ako radničný dom. Pamätný dom P. O. Hviezdoslava - nachádza sa oproti Múzeu P.O.H. - básnik tu žil, pracoval a v roku 1921 aj zomrel. Na jeho fasáde je umiestnená i pamätná tabuľa. V súčasnosti sa v ňom nachádza Penzión u Hviezdoslava. Historický cintorín - svoj dnešný charakter získaval postupne od roku 1866, keď tu bol pochovaný Leopold Bruck, neskôr v roku 1877 Janko Matúška a iní velikáni ako Baltazár Demián, Samuel Novák ale najmä po roku 1921, keď tu pribudol hrob najväčšieho slovenského básnika Pavla Országha Hviezdoslava. Nachádzajú sa tu hroby aj iných významných osobností: Jozef Kohúth, Július Ballo, Ivan Ballo, Theo Herkeľ Florin, Mikuláš Gacek, Ladislav Nádaši-Jége, Vendelín Bruck, Pavol Bujnák, Andrej Kavuljak, Michal Škrabák, Juraj Bulla, Ondrej Kalina a Ján Ťatliak, ktorí boli významní či už pre slovenské alebo dolnokubínske dejiny. Kolonádový most - patrí medzi vyhľadávané atraktivity moderného mesta. Spája sídlisko Bysterec a staré mesto. V jeho bezprostrednej blízkosti sa nachádza tržnica podobného architektonického rázu. Zvonica na Bysterci - kúsok histórie uprostred moderných panelákov. Pripomína časy, keĎ na tomto území ešte v 19. storočí stáli nízke rodinné domy. Park dejateľov - sa nachádza medzi Oravskou galériou a chrámom ECAV na Hviezdoslavovom námestí a tvorí ho osem reliéfov významných osobností našej minulosti / Ivan Ballo, Pavol Bujnák, Theo Herkeľ Florin, Ladislav Jégé Nádaši, Juraj Janoška, Andrej Halaša, Peter Škrabák a Margita Figuli/. Relax a šport Mesto ponúka svojim návštevníkom veľa zaujímavých príležitostí nielen na relax a oddych, ale i množstvo nezabudnuteľných zážitkov. Na svoje si príde každý, či je to milovník lyžovania, vodných športov, turistiky či cykloturistiky. Stačí si len vybrať. Aqua Relax - celoročne otvorený moderný mestský aquapark pre všetkých, ktorí si chcú dopriať oddych, relax, ale najmä dobrú náladu pri plávaní, wellness a chutnom občerstvení. Aquapark je vybavený najmodernejšími technológiami. Dominujú tu prvky pyramíd, ktoré dotvárajú nezameniteľnú atmosféru tohto miesta. Aquapark ponúka: 25 m plavecký bazén, vodný svet s veľkým relaxačným bazénom, tobogány, šmýkalku, promenádu pod pyramídou, vírivky, masážne trysky, divokú rieku divokú rieku, rehabilitačno-relaxačné centrum a veľké moderné fitnes centrum. Lyžovanie – možnosti lyžovania, ktoré mesto ponúka sú priam jedinečné. Či je to už zjazdové alebo bežecké lyžovanie, lyžovanie pre náročných i tých menej zdatných lyžiarov uprostred nádhernej scenérie snehom pokrytých hôr je určite neopakovateľným zážitkom. Areál Kuzmínovo - len pár minút od centra mesta sa nachádza krásny prírodný areál Kuzmínovo ako stvorený na nádhernú prechádzku s výhľadom na mesto a panorámu Malej Fatry či Kubínskej hole. Na návštevníkov čaká množstvo sprístupnených trás, na ktorých si môžu oddýchnuť v piatich drevených prístreškoch, či na osadených lavičkách. Vodné športy – rieka Orava so svojimi zákutiami ponúka niekoľko možností svojho využitia. Jednak je to rafting, splavovanie na plti, vodný slalom v areáli Gäceľa či množstvo rýb lákajúcich na rybačku. Zimný štadión sa nachádza na sídlisku Bysterec. Rozmery ľadovej plochy sú 59m x 29m. Do prevádzky bol uvedený v roku 1993, v roku 1996 bol zastrešený. Počet miest na sedenie je 300, počet miest na státie 200. Objekt disponuje 6 hosťovskými šatňami a 7 šatňami pre Mestský hokejový klub, taktiež dostatočným počtom sociálnych zariadení. Ostatná vybavenosť na zimnom štadióne: - bufet - predajňa športových a hokejových potrieb - v priestoroch sa nachádza aj kancelária Slovenského zväzu telesne postihnutých Ing. Belvončík Štefan - správca športových zariadení, Správa a riadenie športových zariadení Tel.: 0915 847 514, 043/ 5862 749, 5823 222, E-mail: msszdk@stonline.sk

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby:

Primátor/Starosta: Mgr. Katarína Hollá
Prednosta/Zástupca starostu: Ing. Miroslav Mikula / Vladimír Brath
Tel.: 041/509 90 60, 509 90 62
Mobil: -
Fax: 041/509 90 61 Web: www.rajecke-teplice.sk

Úradné hodiny:

Pondelok     7:30 - 12:00     12:45 - 15:30
Utorok     7:30 - 12:00     12:45 - 15:30
Streda     7:30 - 12:00     12:45 - 17:00
Štvrtok     neúradný deň
Piatok     7:30 - 12:00     12:45 - 14:30

Prezentácia:

Obec sa približne od začiatku 17. storočia vyvíjala ako kúpeľná osada. V r. 1784 mala 4 domy, 5 rodín a 27 obyvateľov. V r. 1828 mala 8 domov a 89 obyvateľov. V 2. polovici 19. storočia bola načas samostatnou obcou, ktorá bola v r. 1880 pričlenená k obci Konská. Do 50. rokov 20. storočia sa Rajecké Teplice vyvíjali ako osada obce Konská. Po skončení 2. svetovej vojny boli Rajecké Teplice stále súčasťou obce Konská. Osamostatnili sa až začiatkom roka 1951, keď tu žilo približne 460 obyvateľov. Od r. 1980 boli Rajeckými Teplicami integrované obce Poluvsie, Stránske, Konská, Kunerad a Kamenná Poruba. Spojenie kúpeľného miesta a obcí výrazne poľnohospodárskeho charakteru sa neukázalo šťastné. Obce sa osamostatnili až po r. 1989.

Kúpele Rajecké Teplice:

Kúpele Rajecké Teplice sú kompletne vybavené diagnostickými a liečebnými prístrojmi i kvalifikovaným odborným personálom. V súčasnosti majú kapacitu vyše 450 postelí. Medzi najnovšie objekty postavené v Rajeckých Tepliciach patrí zdravotné stredisko s lekárňou a budova mestského úradu. K spokojnosti vyše 2700 obyvateľov mesta, ale aj kúpeľných pacientov a ostatných návštevníkov prispela aj rekonštrukcia termálneho kúpaliska, chodníkov a verejného osvetlenia. Pripravuje sa úprava námestia. Veľký záujem je o podujatia tradičných augustových Letných slávností i júnových Hodových slávností. Tých, ktorí obľubujú nenáročné prechádzky v príjemnom prostredí, uspokojí pestovaný kúpeľný park s jazierkom alebo blízke lesoparky. Okolité prírodné krásy lákajú na pešie túry do Súľovských skál, Lúčanskej Malej Fatry a Strážovských vrchov. Z kúpeľného lesoparku do prírodnej rezervácie Slnečné skaly sa dá prejsť po náučnom chodníku. Cez Skalky, ktoré sa vypínajú nad Rajeckými Teplicami, vedie turistický chodník k zrúcaninám Lietavy – čo do rozlohy druhého najväčšieho hradu na Slovensku. Bohaté sú aj možnosti zimnej rekreácie. Jedným slovom, Rajecké Teplice majú čo ponúknuť a čím zaujať. Napokon – presvedčte sa na vlastné oči.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby:

Primátor/Starosta: Dušan Tomaško
Prednosta/Zástupca starostu: - / Ladislav Gross
Tel.: 053/481 41 00, 482 25 77
Mobil: -
Fax: 053/481 41 07 Web: www.gelnica.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 07:00 - 12:00 a 12:30 - 15:00

Utorok: 07:00 - 12:00 a 12:30 - 15:00

Streda: 07:00 - 12:00 a 12:30 - 16:00

Štvrtok: 07:00 - 12:00 a 12:30 - 15:00

Piatok: 07:00 - 12:00 a 12:30 - 14:00

Prezentácia:

Gelnica je historické, banské mesto nachádzajúce sa v prekrásnom prostredí Spišsko-gemerského Rudohoria na východe Slovenska. Mestom preteká rieka Hnilec, ktorá pramení pod Kráľovou hoľou. Leží v nadmorskej výške 375 m, ale okolité pásmo vrchov dosahuje výšku od 655 do 1030 m. Príchodom nemeckých kolonistov sa mesto rýchlo rozrástlo v mestský organizmus a v roku 1264 dostalo mestské právo od uhorského kráľa Belu IV. Počiatky baníctva v oblasti Gelnice spadajú do XIII. storočia. V dobe najväčšieho rozmachu baníctva (XIII. až XV. storočie) sa tu ťažila medená ruda, v menšom množstve zlato a striebro, ortuť, olovo a železná ruda. Gelnica ako stredisko hornouhorského baníctva mala pôvodne vlastné gelnické banské právo, v roku 1327 bolo Gelničanom nanútené štiavnické banské právo. V 2. polovici 19. storočia sa stalo klinčikárstvo a reťazárstvo v Gelnici najvýnosnejšou živnosťou a gelnické klince a reťaze boli známe v celom Uhorsku.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby: