mesto

Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Levoča

Levoča



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Námestie Majstra Pavla 4, 054 01 Levoča
Primátor/Starosta: Ing. Miroslav Vilkovský, MBA
Prednosta/Zástupca starostu: Mgr. Nikolaj Kučka / Miroslav Čurilla
Tel.: 053/451 40 01, 451 40 14, 451 24 67, 451 24 36
Mobil: 0905 943 366
Fax: 053/451 22 46
E-mail:
Web: www.levoca.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 14523

Rozloha obce/mesta v ha: 6404

Prvá písomná zmienka: 1249

Úradné hodiny:

Pondelok: 8:00 - 11:30   12:00 - 15:00
Utorok: 8:00 - 11:30   12:00 - 15:00
Streda: 8:00 - 11:30   12:00 - 16:00
Štvrtok: 8:00 - 11:30   12:00 - 15:00
Piatok: 8:00 - 11:30   12:00 - 14:00



Prezentácia:

Starobylé mesto LEVOČA ležiace na východe regiónu Spiš je doslova kultúrno-historickým pokladom medzi slovenskými mestami s množstvom stavebných pamiatok viažucich sa k slávnym dejinám mesta.

Spišské mesto LEVOČA ležiace na východe Slovenska pod Levočskými vrchmi vďaka svojej bohatej minulosti patrí medzi turistami najnavštevovanejšie slovenské mestá.

HISTÓRIA

Spišská LEVOČA sa po prvý raz spomína v listine z roku 1249 pod názvom Leucha. Osada prosperujúca z výhodnej polohy na obchodnej ceste Via Magna (Veľká cesta) sa rýchlo rozrástla na mesto s viacerými výsadami. Za krátky čas sa Levoča stala hlavným centrom nemeckej kolonizácie na Spiši a v roku 1271 ju dokonca povýšili na hlavné mesto Spoločenstva spišských Sasov. Ďalší vývoj však smeroval k oslabovaniu vplyvu spoločenstva, čo napokon v roku 1323 viedlo k vyhláseniu Levoče za slobodné kráľovské mesto.
Najväčšou hybnou silou rozvoja Levoče bol obchod, ktorý postupne nadobudol medzinárodný rozmer. Levočania obchodovali s Krakovom, hansovnými mestami, ba aj s Benátkami. Levočskí remeselníci vyrábali nielen pre miestnu spotrebu, ale aj pre trhy a jarmoky v celom Uhorsku a Poľsku. Neskôr sa Levoča stala jedným z hlavných centier renesancie a humanizmu v Uhorsku.

PAMIATKY

Mestská pamiatková rezervácia Levoča predstavuje ucelený súbor významných kultúrno-historických pamiatok ohraničený obdĺžnikom pomerne zachovaných mestských hradieb.
Ťažiskom starobylej Levoče je rozľahlé obdĺžnikové námestie. Stojí tu rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba zo 14. storočia, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby na Slovensku. Vysoká štíhla veža kostola z prvej polovice 19. storočia je najvýraznejším prvkom siluety mesta.

K mimoriadne cenným patrí najmä interiér kostola, ktorý je jedinečným múzeom stredovekého sakrálneho umenia. Neskorogotický drevený hlavný oltár sv. Jakuba je s výškou 18,6 m najvyšší svojho druhu na svete. Zhotovili ho z lipového dreva v rokoch 1507 až 1517 v dielni Majstra Pavla z Levoče. Svoju vlastnú podobizeň Majster Pavol údajne dal jednej z dvanástich sôch apoštolov nádhernej kompozície Poslednej večere v predele oltára.

S farským kostolom susedí budova bývalej levočskej radnice s arkádami postavená po požiari v roku 1550. Patrí k vrcholným stavbám svetskej renesančnej architektúry na Slovensku.

Na námestí stojí aj tzv. klietka hanby zo 16. storočia, ktorá sa v minulosti využívala na verejné pranierovanie. Centrálne námestie lemuje vyše 50 pozoruhodných meštianskych a patricijských domov. Viaceré sú pomenované podľa bývalých majiteľov. Na prvý pohľad zaujme najmä renesančný Thurzov dom, ktorý získal novorenesančnú sgrafitovú fasádu v roku 1904.

PÚTNICKÉ MIESTO
Vysoko nad mestom sa týči Mariánska hora (781 m). Každoročne na začiatku júla sa Levoča stáva miestom najväčšieho stretnutia pútnikov na Slovensku. Desaťtisíce veriacich v dlhých zástupoch vystupujú na horu, aby spoločne vzdali vďaku Panne Márii na bohoslužbách v neogotickom Kostole Navštívenia Panny Márie zo začiatku 20. storočia. V roku 1470 pôvodnú pútnickú kaplnku prebudovali na menší gotický kostol. Do interiéru nového chrámu umiestnili nádhernú sochu Panny Márie, ktorá je dodnes ústredným symbolom mariánskych pútí do Levoče.

Od roku 2009 je mesto Levoča zapísané na Zozname Svetového dedičstva UNESCO.



Oznam mesta/obce:

Akcie a podujatia
levoca.virtualne.sk/akcie-a-podujatia.html

Aktuálné spravodajstvo
levoca.virtualne.sk/spravodajstvo.html

Služby:

autobus doktor kanalizácia knižnica kúpalisko lekáreň polícia pošta požiarna zbrojnica reštaurácia škola škôlka športovisko telocvičňa ubytovanie vlak welness

Fotogaléria

LEVOČA - zbierka skvostov. Od roku 1950 je mestskou pamiatkovou rezerváciou a od 27. júna 2009 bola Levoča s Dielom Majstra Pavla zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Veža Baziliky sv. Jakuba tvorí neoddeliteľnú súčasť panorámy Levoče.  Prvý krát bola pre verejnosť sprístupnená v období 07-08/2016.  Záujemcovia o vyhliadku zdolávajú 212schodov a vystúpia do výšky 50m. Vstup trvá cca45min. Teší sa veľkej návštevnosti. z._doplnok_2 Svetovo najvyšší drevený gotický oltár (vysoký 18,6m), zhotovený bez jediného klinca. Autorom je známy stredoveký umelec, ktorého priezvisko vôbec nepoznáme, no celý svet mu hovorí : Majster Pavol z Levoče. V predele oltára je výjav Poslednej večere. Svetovo najvyšší drevený gotický oltár (vysoký 18,6m), zhotovený bez jediného klinca. Autorom je známy stredoveký umelec, ktorého priezvisko vôbec nepoznáme, no celý svet mu hovorí : Majster Pavol z Levoče. V predele oltára je výjav Poslednej večere. Klietka hanby - stredoveký pranier, zhotovený zo železných tyčí, zdobený kovovými ľaliami a srdcami. Aj táto pamiatka je verejnosti prístupná denne počas celej letnej turistickej sezóny. Ak teda hľadáte námet na originálnu fotografiu - nech sa páči :-) HISTORICKÁ RADNICA - K architektonicky najtypickejším stavbám levočského námestia patrí, okrem chrámu sv. Jakuba, budova radnice. Mestská rada tu rozhodovala nielen o osudoch mesta jeho obyvateľov, ale i o osudoch celého okolia. 6._pan_ki_mun_-_gt_osn_-_historia_-_vzacna_navsteva Príbeh fontány dobročinnosti pozná len málokto. Príďte sa tiež dozvedieť viac :-) TAJOMNÁ LEVOČA 2017 - Tradičné, veľkolepé podujatie sa teší vysokému záujmu. Súzvuk hudby a spevu, zvučné mená vystupujúcich interpretov, doboví umelci, rôzne aktivity a program pre všetky vekové kategórie - taká býva Tajomná Levoča, už niekoľko rokov. TAJOMNÁ LEVOČA 2017 - Tradičné, veľkolepé podujatie sa teší vysokému záujmu. Súzvuk hudby a spevu, zvučné mená vystupujúcich interpretov, doboví umelci, rôzne aktivity a program pre všetky vekové kategórie - taká býva Tajomná Levoča, už niekoľko rokov. Nevšedný zážitok ponúka MÚZEUM ŠPECIÁLNEHO ŠKOLSTVA V LEVOČI.  V ponuke je NOVÁ interaktívna expozícia,ktorá sa snaží návštevníkov ohúriť od 15.05.2017. Čo tu nájdete? Domácnosť pre nevidiacich,nadrozmernú kocku,3D model ľudského ucha,4000 kníh,.atď. atď Mariánska púť - každoročné podujatie, obrovských rozmerov. Miestom konania je Mariánska hora, ktorá je jedným z najstarších a najväčších pútnických miest na Slovensku. Termín konania - vždy prvý júlový víkend. dscf8624_kopie Pamätná minca - vydaná 05/2017 pri príležitosti 500. výročia dokončenia hl. oltára Majstra Pavla. (1517-2017) Autor víťazného návrhu : p. Pavel Károly dsc_9456_-_kopia

Odkazy/linky

Kultúra
www.levoca.sk/kultura.phtml?id5=12059&original_idm=60618

Zaujímavé linky


Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Dobšiná

Dobšiná



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: SNP 554, 049 25 Dobšiná
Primátor/Starosta: Ján Slovák
Prednosta/Zástupca starostu: Holienčík Stanislav / -
Tel.: 058 / 794 12 02
Mobil: -
Fax: 058 / 794 16 51
E-mail:
Web: www.dobsina.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 5123

Rozloha obce/mesta v ha: 8772

Prvá písomná zmienka: 1326

Úradné hodiny:
-

Prezentácia:

Dobšiná je dnes mestečkom, v ktorom žije okolo 5200 obyvateľov. Títo pracujú v miestnych podnikoch, pílach a v malých súkromných firmách pôsobiacich na území mesta. V súčasnosti sa hospodárstvo preorientovalo na ťažbu drevnej hmoty a jej spracovanie. Pre turistov je Dobšiná vstupnou bránou do Národného parku Slovenský raj. Je východiskom do zaujímavých turistických oblastí a do vzácnych, na históriu bohatých kultúrnych pamiatok nachádzajúcich sa v blízkych lokalitách: Ochtinská aragonitová jaskyňa, Gombasecká jaskyňa, Jaskyňa Domica, Jasovská jaskyňa, hrad Krásna Hôrka, kaštieľ v Betliari, mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí. Svetoznáma Dobšinská ľadová jaskyňa objavená mladým inžinierom Eugenom Ruffínyim v roku 1870 a nádherná okolitá príroda dávajú mestu veľké možnosti stať sa obľúbeným centrom turistiky a rekreácie. Dobšiná, mesto starých baníckych tradícií, otvára pohostinnú náruč všetkým svojim návštevníkom.



Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Fotogaléria

Dobšiná 2 Dobšiná 3

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Galanta

Galanta



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Mierové nám. 940/1, 924 18 Galanta
Primátor/Starosta: Peter Paška
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 031/7884301
Mobil: -
Fax: 031/780 35 92
E-mail:
Web: www.galanta.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 16365

Rozloha obce/mesta v ha: 3396

Prvá písomná zmienka: 1237

Úradné hodiny:

Pondelok: 7.30 - 12.00 12.30 - 15.30

Utorok: 7.30 - 12.00 12.30 - 15.30

Streda: 7.30 - 12.00 12.30 - 16.30

Štvrtok: 7.30 - 12.00 12.30 - 15.30

Piatok: nestránkový deň

Prestávka je určená od 12.00 - 12.30 hod.



Prezentácia:

História osídlenia oblasti Galanty je archeologicky doložená už od neolitu. Najstarší písomný doklad o Galante sa zachoval v listine, ktorá bola napísaná z príkazu kráľa Belu IV. v rokoch 1237-40. V tejto písomnej správe sa opisujú majetky Pannonhalmského opátstva. Do roku 1421 prechádzal majetok obce vlastníctvom viacerých rodov. Od toho roku sa majoritnými vlastníkmi galantských majetkov postupne stávali príslušníci šľachtického rodu Esterházyovcov, ktorí takmer šesť storočí udávali smer i tempo rozvoju mestečka. Galanta získala svoje prvé výsady na konanie výročných jarmokov už v 16. storočí. Výsady pozdvihli Galantu do stavu mestečiek.

V roku 1635 dostala Galanta od kráľa Ferdinanda II. ďalšiu výsadnú listinu, ktorou sa mestu povolilo konanie štyroch výročných jarmokov a pribudlo k nim aj konanie týždenných trhov. Už od 16. storočia bola v Galante škola, od 17. storočia tu existovala aj nemocnica. V 18. storočí bol markantný aj rozmach remesiel, dôkazom ktorého bolo aj založenie cechu obuvníkov a cechu čižmárov. Druhá polovica 19. storočia priniesla dôležité zmeny v živote mestečka. Galanta sa stala administratívnym centrom, sídlom okresného súdu, pozemkovej knihy, daňového úradu a pošty. Hospodársky rozvoj podnietil aj zakladanie peňažných ústavov. V roku 1850 bola pripojená na železničnú sieť. Súčasná podoba mesta je výsledkom výstavby v 2 pol.20 stor. K mestu Galanta patria aj mestské časti Hody, Nebojsa a Javorinka.

Hody – prvá písomná zmienka o existencii Hodov pochádza z roku 1291. Názov Hody je slovanského pôvodu. V priebehu storočí sa menili vlastnícke pomery obce. Poslednými zemepánmi boli Esterházyovci, ktorí kaštieľ s kaplnkou v klasicistickom slohu, ktorý bol postavený v roku 1780 darovali Rádu Saleziánov, ktorí ho vlastnia aj v súčasnosti. Javorinka – vznikla v roku 1921 ako kolónia osadníkov založená na území pri potoku Šárd medzi Matúškovom a Galantou. Obec vznikla na základe zákona, podľa ktorého sa pôdy odobraté feudálom prideľovali roľníkom, kolonistom.Kolóniu s názvom Štefánikov založili rodiny pochádzajúce z 12 stredoslovenských obcí.V roku 1960 bola obec na základe referenda pričlenená ku Galante pod názvom Javorinka.

Nebojsa – prvé písomné pramene o existencii Nebojsi pochádzajú z roku 1405. Avšak jej osídlenie na základe výskumov bolo už v dobe laténskej. V roku 1421 časť územia obce patrila Mikulášovi Esterházymu. A neskôr časť rodine Rozhnanovcov z Norimbergu. Odvtedy sa obec delila na Hornú a Dolnú. Horná patrila nemeckým kolonistom. Nebojsa bola výlučne šlachtickou obcou. Medzi najvýznamnejších zemepánov patril rod Balogh de Nebojsa, ktorý dal pravdepodobne v 18.stor. vybudovať opevnený kaštieľ, z ktorého sú dnes už iba ruiny.



Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Fotogaléria

Galanta 2 Galanta 3 Galanta 1 Galanta 4 Galanta 5 Galanta 6

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Erb mesta Humenné

Humenné



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Kukorelliho 34, 066 28 Humenné
Primátor/Starosta: PhDr. Ing. Miloš Meričko
Prednosta/Zástupca starostu: Ing. Valéria Kurťáková / RNDr. Mária Cehelská
Tel.: 057/78 63 211
Mobil: -
Fax: 057/775 26 67
E-mail:
Web: www.humenne.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 32667

Rozloha obce/mesta v ha: 2867

Prvá písomná zmienka: 1317

Úradné hodiny:

Pondelok: 7.30 - 15.30
Utorok: 7.30 - 15.30
Streda: 7.30 - 16.00
Štvrtok: 7.30 - 15.30
Piatok: 7.30 - 15.00



Prezentácia:

Humenné – prirodzené centrum Horného Zemplína, malebná oáza na sútoku riek Laborec a Cirocha, perla uložená do zeleného machu Humenských vrchov a Laboreckej vrchoviny. Dnes je to mesto, ktoré si vyše 35 tisíc obyvateľov vyvolilo za svoj domov, mesto, ktoré sa usiluje o dynamický rast hospodárstva, vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia a o rast životnej úrovne všetkých jeho obyvateľov.

Prvou písomnou zmienkou o meste je stručný zápis z roku 1317 v elenchu rodiny Druget, ktorý hovorí o darovaní mestečka kráľom Karolom Róbertom za vernosť. Drugetovci už v krátkom čase po získaní majetku spravili z Humenného stredisko svojho domínia, ktoré riadili z novopostaveného sídla – humenského kaštieľa. Do tohoto obdobia spadá aj usadenie františkánov v meste a výstavba kostola s kláštorom na darovaných pozemkoch.

Mesto Humenné - spolu s okolitými obcami vytvára sídelné ťažisko regiónu Horný Zemplín s väzbami na okolité štáty Poľsko, Ukrajinu, Maďarsko a rozvinutým priemyslom, stavebníctvom, energetikou, vodným hospodárstvom, telekomunikáciami, dopravou a ľudským potenciálom, v ktorom sú umiestnené všetky dôležité inštitúcie správy štátu, inštitúcie v oblasti kultúry, školstva, zdravotníctva a cestovného ruchu.

Najväčšou pýchou a dominantou mesta Humenné je renesančný kaštieľ s parkom zo 14. storočia - národná kultúrna pamiatka, dnes sídlo Vihorlatského múzea. Nachádza sa v ňom umeleckohistorická expozícia, prírodovedecká expozícia, galerijná sieň národného umelca, humenského rodáka Oresta Dubaya, stála expozícia z dejín Rómov, jediná na Slovensku a výstavná sieň pre príležitostné výstavy. Súčasťou múzea je expozícia ľudovej architektúry – skanzen s 15 drevenými objektami, ktorý okrem tradičného bývania dokumentuje aj jednotlivé druhy remesiel. Skvostom v skanzene je drevený kostolík z roku 1764, ktorý je súčasťou súboru kostolíkov vyhlasených za Národné kultúrne pamiatky, pôvodne stavaný bez jediného klinca.

Najstaršou architektonickou pamiatkou Humenného je gotický rímskokatolícky kostol s františkánskym kláštorom – národná kultúrna pamiatka. Súčasťou výzdoby interiéru kostola sú vitrážové okná akademického maliara Mikuláša Klimčáka, rodáka z Humenného. V kostole sú umiestnené i telesné pozostatky svätého Bonifáca, je to najvýchodnejší kostol v Európe, postavený v gotickom slohu.

Centrum mesta Humenné tvorí novozrekonštruovaná pešia zóna, ktorej bola v rámci celoštátnej súťaže Stavba roka 2002 Ministerstvom životného prostredia SR udelená Cena za stavebné dielo s najväčším ekologickým a priestorotvorným prínosom.
Jej centrálnou dominantou je zvuková a svetelná Fontána lásky, v jej blízkosti sa nachádza pódium, na ktorom sa v rámci Kultúrneho leta konajú nedeľné koncerty, architektonicky ju doplňuje Potok času, množstvo zelene a lavičiek na príjemné posedenie a odpočinok. V centre je sieť malých, ale i väčších obchodov, butikov, reštaurácií a kaviarní, kde si každý príde na svoje. V meste sídlia i veľké nákupné strediska. Stabilné a úspešne rozvíjajúce sú závody a firmy z rôznych oblasti ekonomiky a priemyslu.

Na kultúrno-spoločenské vyžitie v meste slúži hlavne Mestské kultúrne stredisko, ktoré je organizátorom početných kultúrnych a spoločenských podujatí. V jeho priestoroch sa konajú výstavy, koncerty, divadelné predstavenia a mnoho iných zaujímavých podujatí. V budove sídli kino a Humenská televízia. V blízkosti Domu kultúry sa nachádza amfiteáter, ktorý je miestom rôznych veľkolepých festivalov a koncertov. Ďalšími zariadeniami pre kultúrne vyžitie v meste sú Vihorlatské osvetové stredisko, Vihorlatské múzeum, Centrum voľného času Dúha, Vihorlatská hvezdáreň, Vihorlatská knižnica.

Humenné žije bohatým športovým životom. Športové areály mesta sú sústredené v jednej lokalite. V meste sa nachádza zimný štadión, kúpalisko, krytá plaváreň, tenisový areál, futbalový štadión. Slúžia pre jednotlivé športové kluby ale i širokú verejnosť. Najnovšou športovou pýchou mesta je novopostavená Mestská športová hala, ktorú využívajú predovšetkým volejbalisti a basketbalisti. Volejbalový klub CHEMES Humenné sa hrdí titulom Majster Slovenska 2007-2008 vo volejbale mužov a zbierku domácich trofejí klub doplnil víťazstvom v druhej najväčšej slovenskej súťaži vo volejbale v Slovenskom pohári. Verejnosť má možnosť si vyskúšať aj svoje lezecké schopnosti na umelej lezeckej stene. Zo zimných športov najviac láka lyžovanie v neďalekých strediskách Chlm, Parihuzovce, Danová či Borov. V lete okrem návštevy kúpaliska veľa možností na oddych a relax poskytnú aj okolité hlboké lesy, sú nevyčerpateľnou pokladnicou zážitkov a úlovkov pre hubárov, poľovníkov a všetkých milovníkov prírody.
Kraj okolo Humenného ponúka množstvo možností na turistiku letnú aj zimnú, cykloturistiku, na kratšie i dlhšie prechádzky po okolí.

Humenné je mestom mladých. Cez 4,5 tisíc žiakov si plní povinnú školskú dochádzku v desiatich základných školách v meste, cez 5 tisíc žiakov študuje na jedenástich stredných školách a v roku 2005 bolo v meste Humenné zriadené detašované pracovisko Slovenskej technickej univerzity Fakulty chemickej a potravinárskej technológie v Bratislave, ktoré otvorilo bakalárske štúdium v troch štúdijných odboroch.

Služby cestovného ruchu sa v posledných rokoch dynamicky rozvíjajú. Realizuje sa viacero väčších i menších projektov zameraných na rozvoj infraštruktúry a rozšírenie ponuky možností ako príjemne a zaujímavo stráviť dovolenku či prázdniny.

Ubytovanie ponúka široká škála možností od komfortných hotelov cez turistické chaty, ubytovne a rekreačné strediská v prírode. Stačí si len vybrať podľa vlastných možností.



Oznam mesta/obce:

Zákaznícke a informačné centrum Humenné

Pracovisko je otvorené v spolupráci so Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. v budove železničnej stanice Humenné.

Ponúka služby v oblasti cestovného ruchu:

- informácie o meste a regióne
- turistika, ubytovanie , doprava
- kopírovanie, fax, internet
- upomienkové predmety mesta a regiónu
- sprostredkovanie ubytovania, návštev kultúrnych pamiatok

Ponúka služby v oblasti železničnej dopravy:

- predaj vnútroštátnych a medzinárodných cestovných dokladov
- zľavy v železničnej preprave
- propagačné materiály, predaj cestovných poriadok
- informácie, poradenstvo
- cestovné poistenie

Miesto:

Železničná stanica, Staničná 1, 066 01 Humenné

Tel.: 057 7881051, fax: 057 7881052, e-mail: zc.humenne@stonline.sk

Mesto Humenné získalo 1. MIESTO v súťaži "Najkrajšie mesto a obec Slovenska 2008" na portáli SLOVAKREGION.

Služby:

autobus kanalizácia knižnica pošta reštaurácia škola škôlka športovisko telocvičňa ubytovanie

Fotogaléria

Gotický rímskokatolícky kostol Všetkých svätých  s františkánskym kláštorom Rally veteránov v Humennom Fontána lásky na Námestí slobody - dominanta centra námestia Mestská športová hala a zimný štadión - súčasť športového areálu mesta Skanzen - greckokatolický chrám sv. archanjela Michala  z r. 1974 Vonkajšie kúpalisko Erb mesta Humenné

Odkazy/linky


Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Moldava nad Bodvou

Moldava nad Bodvou



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Školská 2, 045 52 Moldava nad Bodvou
Primátor/Starosta: Slavomír Borovský
Prednosta/Zástupca starostu: Ing. Eva Paulinská / Ing. László Iván
Tel.: 055/488 02 11, 055/488 02 13-14
Mobil: -
Fax: 055/460 32 21
E-mail:
Web: www.moldava.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 11087

Rozloha obce/mesta v ha: 1977

Prvá písomná zmienka: 1255

Úradné hodiny:

Pondelok: 8:00 - 11:30 12:00 - 16:00

Utorok: 7:30 - 11:30 12:00 - 16:00

Streda: 7:30 - 11:30 12:00 - 17:00

Piatok: 8:00 - 11:30 12:00 - 14:00



Prezentácia:

Moldava nad Bodvou (v minulosti len Moldava, maď. Szepsi, nem. Sepschi, Moldau) je mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji. Moldava nad Bodvou leží v západnej časti Košickej kotliny na náplavových kuželoch rieky Bodvy.Vzdialenosť od Košíc je cca 28 kilometrov.

Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1255, kedy patrila medzi kráľovské majetky a bola súčasťou turnianskeho hradného panstva. Keď kráľ Karol Róbert udelil v 14. storočí Košiciam o krem iných výsad aj právo vyberať od kupcov vysoké mýta a dane, mnohí obchodníci sa rozhodli obísť Košice a cestu na sever hľadali cez Moldavu.Táto skutočnosť mala pozitívny vplyv na rozvoj mesta. V tomto období sa v meste vybudoval rozsiahly pivničný systém, ktorý sa využíval na skladovanie tovaru, najmä ovocia a vína. To podnietilo pestovanie viniča, výrobu vína, rozvoj hrnčiarstva a ďalších súvisiacich remesiel. V roku 1345 sa stáva slobodným kráľovským mestom s právom trhu. V roku 1458 už mala Moldava svoju školu a viacero remeselníckych cechov. Vojny, epidémie a turecké nájazdy zastavili rast mesta.

Koncom 16. storočia takmer celé mesto vyhorelo, okrem kamenného kostola. Rovnako ako aj v roku 1794, kedy za obeť požiaru padla aj 5000 zväzková knižnica. V r. 1813 postihla mesto povodeň. V roku 1868 sa začala železničná doprava do Košíc, v r. 1894 aj do blízkeho Medzeva. Moldava bola už v tých časoch okresným sídlom (až do roku 1960). Rozvoj mesta opäť narušila prvá a druhá svetová vojna. Ďalší rozvoj nastal až po začatí výstavby VSŽ Košice, najmä prílivom obyvateľstva a rozsiahlou bytovou výstavbou. V Moldave nad Bodvou sa narodil Szepsi Laczkó Máté, objaviteľ tokajského samotoku. Obec leží v západnej časti Košickej kotliny na nive a náplavových kuželoch Bodvy. Chotár v západnej časti prechádza z nivy uloženej na treťohorných usadeninách do pásu pahorkatiny a na krasovú plošinu z druhohorných hornín. Vo východnej časti vystupuje z nivy na náplavové kužele Bodvy v severozápadnej časti úzky pásik lesa. Má nivné pôdy. Okolo Bodvy výskyt divých kačíc, v lesoch žije hlavne muflón.



Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby:

autobus doktor kanalizácia knižnica kúpalisko lekáreň pošta reštaurácia škola škôlka športovisko telocvičňa ubytovanie vlak

Fotogaléria

Moldava nad Bodvou 1 Moldava nad Bodvou 2 Moldava nad Bodvou 3 Moldava nad Bodvou 4 Moldava nad Bodvou 5 Moldava nad Bodvou 6

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Veľké Kapušany

Veľké Kapušany



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: L.N. Tolstého 1, 079 01 Veľké Kapušany
Primátor/Starosta: PaedDr. Peter Petrikán, PhD.
Prednosta/Zástupca starostu: - / JUDr. Boczán Ferenc
Tel.: 056/638 25 62
Mobil: 0915 444 203, 0917 955 475
Fax: 056/638 23 34
E-mail:
Web: www.vkapusany.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 8575

Rozloha obce/mesta v ha: 2962

Prvá písomná zmienka: 1214

Úradné hodiny:

Pondelok: 8:00 - 12:00   13:00 - 16:00
Streda: 8:00 - 12:00   13:00 - 17:00
Piatok: 8:00 - 12:00



Prezentácia:

Veľké Kapušany sa nachádzajú v nadmorskej výške 110 m. Rozloha mesta je 29,61 km2. Mesto leží na Východoslovenskej nížine, medzi riekami Uh, Latorica a Laborec a je centrom regiónu Použie. Severná časť mesta sa nachádza na starom agradačnom vale Uhu, ktorú tvoria mladotreťohorné íly a piesky pokryté mocnými štvrťhornými riečnymi a eobolitickými uloženinami.

Južná časť mesta zaberá Chránená krajinná oblasť Latorica, ktorej centrálna časť bola v roku 1993 zapísaná medzi medzinárodne významné mokrade (ramsarské lokality). Územie ramsarskej lokality, rovnako ako i územie chránenej krajinnej oblasti je charakteristické lužnými lesmi, sústavou mŕtvych ramien a aluviálnymi lúkami s terénnymi depresiami a močiarmi. Prirodzené lužné lesy reprezentujú komplexy s charakteristickými, dnes už zriedkavými a mimoriadne vzácnymi vodnými a močiarnymi biocenózami.

Mesto Veľké Kapušany je zásobované pitnou vodou z Pobodrožskej vodárenskej sústavy. Vodovod je v dĺžke 19 500 m. Mesto je ďalej plynofikované - rozvoj plynu je v dĺžke 23,95 km a má vybudovanú kanalizačnú sieť v dĺžke 1 600 m. V blízkosti 5 km od mesta sa nachádza Prírodná rezervácia Ortov, ktoré je typické mŕtve rameno. Prírodná rezervácia Ortov svojou polohou /zo všetkých strán je viac menej obklopené poľnohospodárskou pôdou/, ale najmä izolovanosťou od väčších aktivít tokov a zachovanosťou je jedinečným prírodným fenoménom, nemajúcim obdobu v našej republike. V recipiente jazera sa zachovali viaceré pôvodné mokraďové a vodné rastlinné spoločenstvá s viacerými dnes už zväčša zriedkavými a vzácnymi rastlinami.

História mesta: - www.vkapusany.sk/historia.html
Kultúrné pamiatky: www.vkapusany.sk/kulturne-pamiatky.html



Oznam mesta/obce:

Oznamy
www.vkapusany.sk/msu-informuje.html?original_idm=128258

Noviny Copus
www.vkapusany.sk/noviny-copus.html

Služby:

autobus doktor kanalizácia knižnica lekáreň pošta reštaurácia škola škôlka športovisko telocvičňa

Fotogaléria

Veľké Kapušany 1 Veľké Kapušany 2 Veľké Kapušany 3 Veľké Kapušany 4 Veľké Kapušany 5 Veľké Kapušany 6 Veľké Kapušany 7 Veľké Kapušany 8 Veľké Kapušany 9

Odkazy/linky

Kultúra 
www.vkapusany.sk/kulturne-a-spolocenske-kluby.html

Šport
www.vkapusany.sk/sportove-kluby.html

Akcie v meste
www.vkapusany.sk/akcie-v-meste.html

Turistické informačné centrum
www.vkapusany.sk/turisticke-inf-centrum.html


Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Strážske

Strážske



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Nám. Alexandra Dubčeka 300, Strážske
Primátor/Starosta: Ing. Vladimír Dunajčák
Prednosta/Zástupca starostu: - / PhDr. Liduška Bušaničová
Tel.: -
Mobil: -
Fax: 056/647 72 75
E-mail:
Web: www.strazske.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 4500

Rozloha obce/mesta v ha: 2487

Prvá písomná zmienka: 1337

Úradné hodiny:

Pondelok: 7.30 - 15.30
Utorok: 7.30 - 15.30
Streda: 7.30 - 16.00
Štvrtok: 7.30 - 15.30
Piatok: 7.30 - 15.00
Obedňajšia prestávka: 11.30 - 12.30



Prezentácia:

Hrad Brekov (Brekovský hrad)
Brekov (4 km S)
Krajinársky pútavé zrúcaniny hradu na pomerne strmom severnom výbežku Klokočín 338 m nad riekou Laborec v Ondavskej vrchovine.
Najväčšia lyžica sveta
Sedliská (10 km SZ)
Na parkovisku priamo pod Čičavským hradom na konci dedinky Sedliská sa nachádza pravdepodobne najväčšia lyžica sveta. Jej dĺžka je neuveriteľných 732cm.
Vyrobil ju z jedného kusa topoľového dreva miestny majster korytár Michal Kanaloš.
Dňa 16.7. 2000 sa tým pokúsil o zápis do Guinessovej knihy rekordov.



Oznam mesta/obce:

Momentálne žiadne oznamy.

Fotogaléria

Strážske 2 Strážske 3

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Prešov

Prešov



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Hlavná 73, 080 68 Prešov
Primátor/Starosta: Ing. Andrea Turčanová
Prednosta/Zástupca starostu: Ing. Marta Dolhá / Ing. Štefan Kužma
Tel.: 051/310 01 01, 310 01 13, 031/310 01 09
Mobil: 0905 352 610, 0905 543 592
Fax: 051/773 48 09
E-mail:
Web: www.presov.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 91400

Rozloha obce/mesta v ha: 7118

Prvá písomná zmienka: 1247

Úradné hodiny:

Klientske centrum (Jarková 26):

Pondelok:  8.00 - 16.00 hod.
 Utorok:  8.00 - 16.00 hod.
 Streda:  8.00 - 17.00 hod.
 Štvrtok:  8.00 - 16.00 hod.
 Piatok:  8.00 - 15.00 hod.

 

Úradné hodiny MsÚ:

Pondelok:  8.00 - 15.30 hod.
 Utorok:  8.00 - 15.30 hod.
 Streda:  8.00 - 15.30 hod.
 Štvrtok:  8.00 - 15.30 hod.
 Piatok:  8.00 - 15.30 hod.

 

Podateľňa MsÚ (Hlavná 73):

Pondelok:  8:00- 16.00 hod.
 Utorok:  8:00 - 16.00 hod.
 Streda:  8:00 - 17.00 hod.
 Štvrtok:  8:00 - 16.00 hod.
 Piatok:  8:00 - 15.00 hod.

 

Pokladnica MsÚ (Jarková 24):

Pondelok:  8:00 - 15.30 hod.
 Utorok:  8:00 - 15.30 hod.
 Streda:  8:00 - 15.30 hod.
 Štvrtok:  8:00 - 15.30 hod.
 Piatok:  8:00 - 15.30 hod.


Prezentácia:

Mesto Prešov je významným hospodárskym a správnym centrom východného Slovenska. Už v minulosti, historicky od udelenia mestských práv, sa v ňom sústreďovali riadiace činnosti, ktoré mali dosah spočiatku len na okolité mestá a obce, neskôr na celý región. Vyplýva to z jeho geografickej polohy, keďže je postavené na križovatke bývalých významných obchodných ciest. Prešov, s počtom obyvateľov 91 782 (údaj zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011), je tretím najväčším mestom Slovenska. Sídlia v ňom viaceré krajské orgány a zároveň je správnym centrom Prešovského samosprávneho kraja, ktorý je najväčší na Slovensku.

Administratívne mesto Prešov pozostáva zo štyroch katastrálnych oblastí: Prešov, Solivar, Šalgovík a Nižná Šebastová. Cez územie mesta vedú významné medzinárodné cestné a železničné trate smerom do Poľská a na Ukrajinu. Najbližšími veľkomestami sú (podľa vzdušných vzdialeností v km): Košice (38), Užhorod (96), Miškolc (115), Tarnow (128), Budapešť (250), Bratislava (345). Historické jadro mesta je národnou kultúrnou pamiatkou. Mesto leží v Košickej kotline a obklopujú ho Slánske vrchy a Šarišská vrchovina. Prešovom pretekajú rieky Torysa a Sekčov. Geograficky sa Prešov nachádza presne na 49-tej rovnobežke, konkrétne na súradniciach 49° severnej zemepisnej šírky a 21°15' východnej zemepisnej dĺžky. Nadmorská výška historického centra mesta je približne 255 m. n. m. Priemerná ročná teplota je 8,6°C. Najteplejším mesiacom je júl s priemernou teplotou 19,5°C a najchladnejším je január s priemernou teplotou -3,5°C.



Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby:

autobus doktor kanalizácia knižnica kúpalisko lekáreň polícia pošta požiarna zbrojnica reštaurácia škola škôlka športovisko telocvičňa ubytovanie vlak

Fotogaléria

Prešov 1 Prešov 2 Prešov 3 Prešov 4 Prešov 5 Prešov 6

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Čierna nad Tisou

Čierna nad Tisou



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Nám.pionierov 1, 076 43 Ćierna nad Tisou
Primátor/Starosta: Marta Vozáriková
Prednosta/Zástupca starostu: Ing.Ján Dubík / -
Tel.: 056 / 635 02 00
Mobil: -
Fax: 056 / 635 07 54
E-mail:
Web: www.ct.mesto.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 4584

Rozloha obce/mesta v ha: 94

Prvá písomná zmienka: -

Úradné hodiny:

Pondelok: 7.30 - 17.00
Utorok: 7.15 - 15.35
Streda: 7.15 - 15.35
Štvrtok: 7.15 - 15.35
Piatok: 7.15 - 12.45



Prezentácia:

Hrad Kráľovský Chlmec
Hrad Kráľovský Chlmec, Kráľovský Chlmec (10 km JZ)
Zvyšky "hradu" sa nachádzajú na svahu kopca južne od mesta - poloha Kráľovský vŕšok.
Tunajší "hrad" vznikol veľmi neskoro, aj keď trhové miesto bolo doložené už v roku 1214. Podľa zachovaných častí usudzujeme (Slivka/Vallašek), že vznikol len na začiatku 16.storočia. Podľa záznamu v župnej monografii ho vlastnil Peter z Perína - vtedajší majiteľ Paričovho hradu v Trebišove. Objekt bol zbúraný v roku 1548 na rozkaz kráľa.



Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Fotogaléria

Čierna nad Tisou 1 Čierna nad Tisou 2 Čierna nad Tisou 3

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Hanušovce nad Topľou

Hanušovce nad Topľou



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Hanušovce nad Topľou, Mierová 333/3, 094 31
Primátor/Starosta: Štefan Straka
Prednosta/Zástupca starostu: - / Martin Tkáč
Tel.: 057/488 38 90-1
Mobil: -
Fax: 057/488 03 53
E-mail:
Web: www.hanusovcenadtoplou.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 3591

Rozloha obce/mesta v ha: 1430

Prvá písomná zmienka: 1332

Úradné hodiny:

Pondelok: 7.00 - 17.30
Utorok: 7.00 - 15.00
Streda: 7.00 - 15.00
Štvrtok: 7.00 - 15.00
Piatok: 7.00 - 12.00
obedňajšia prestávka: 12.00 - 12.30



Prezentácia:

Hanušovce nad Topľou sa nachádzajú v severovýchodnej časti Slovenska v údolí rieky Tople. Ich zemepisná poloha je určená súradnicami 49" severnej šírky a 21° 30' východnej dĺžky.

Katastrálne územie má rozlohu 14,3 km. Najnižšia nadmorská výška je na brehu Tople pri sútoku s Voľanským potokom (Lužiny) 158 m.n.m. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 190 m.n.m. a najvyšším bodom v chotári je lokalita pod Stavencom na úpätí Slánskych vrchov 455 m.n.m. Chotár Hanušoviec odvodňuje rieka Topľa s prítokmi Hlibovec, Hrabovec, Hanušovský a Medziansky potok.

Z hľadiska klímy patrí toto územie do teplej, mierne vlhkej oblasti s chladnou zimou a do oblasti mierne teplej, mierne vlhkej, vrchovinovej (Slánske vrchy).

Z geomorfologického hľadiska je územie obce súčasťou Beskydského predhoria, jeho časti - Hanušovskej pahorkatiny. Okrajovo sem zasahujú Slánske vrchy, ktoré sa tiahnú na juhozápad od mesta.



Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby:

autobus doktor kanalizácia knižnica polícia požiarna zbrojnica škola škôlka športovisko telocvičňa

Fotogaléria

Hanušovce nad Topľou 2 Hanušovce nad Topľou 3 Hanušovce nad Topľou 6 Hanušovce nad Topľou 5 Hanušovce nad Topľou 4 Hanušovce nad Topľou 1

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

Fotogaléria miest Fotogaléria obcí