mesto

Primátor/Starosta: Miroslav Kupči
Prednosta/Zástupca starostu: - / Mgr. Július Žúbor
Tel.: 036/634 20 33
Mobil: -
Fax: 036/634 21 45 Web: www.mestotlmace.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 8.00 - 11.00 13.00 - 16.00

Utorok: 8.00 - 11.00 13.00 - 16.00

Streda: 8.00 - 11.00 13.00 - 16.30

Štvrtok: 8.00 - 11.00 13.00 - 16.00

Piatok: 8.00 - 11.00

Prezentácia:

Mesto Tlmače sa nachádza na 48° 17´ 21“ severnej šírky a 18° 31´ 55“ východnej dĺžky. Stred mesta má nadmorskú výšku 176 m.n.m., chotár od 173 do 275 m.n.m. Kataster obce má 4,64 km2. Mesto Tlmače tvorí pôvodná obec Tlmače na ľavom brehu Hrona a sídlisko Lipník na pravom brehu Hrona. Dolná časť Tlmáč (pôvodná) má 689 obyvateľov, sídlisko Lipník má 3.375 obyvateľov. Pomerne vysoká je aj hustota obyvateľov 577 obyvateľov na km2. Administratívne spadá do okresu Levice v Nitrianskom samosprávnom kraji. Mestské výsady a Štatút mesta získali Tlmače v roku 1986. Mesto používa erb, vlajku a pečať vychádzajúce z histórie. Najstarší prameň erbu Tlmáč je zachovaný z roku 1774. Od roku 1800 používa obec novú pečať. Tlmače patrili od svojho vzniku až do roku 1922 do Tekovskej (Boršskej) župy a k slúžnovskému úradu v Leviciach. Po zrušení historických uhorských žúp patrili od roku 1923 do roku 1928 ako obec levického okresu do XVIII. – Zvolenskej župy. Za Slovenského štátu patrili Tlmače do Pohronskej župy. V rokoch 1929-1938 podliehali Okresnému úradu (ďalej OÚ) v Leviciach. Po viedenskej arbitráži patrili k OÚ v Pukanci, kam sa dočasne presťahovalo sídlo okresu z Levíc. Počas II. svetovej vojny boli Tlmače pričlenené k OÚ v Zlatých Moravciach, po oslobodení v roku 1945 znovu patria do Levického okresu, ktorý bol v roku 1949 pričlenený do Nitrianskeho kraja. V súlade so zákonom SNR č. 13/1970 Zb. o územnom členení SSR rozhodlo Plénum ONV v Leviciach o zlúčení obcí Tlmače, Veľké Kozmálovce a Malé Kozmálovce do jednej politickej obce – Tlmače. S účinnosťou od 1.1.1986 boli Tlmače vyhlásené za mesto. Na základe výsledkov hlasovania obyvateľov časti Malé Kozmálovce, z 10.6.1994 a obyvateľov časti Veľké Kozmálovce, dňa 10.7.1994, došlo k ich odčleneniu od mesta Tlmače a dodnes sú samostatné samosprávne obce.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Primátor/Starosta: Mgr. Anna Szögedi
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 047/551 11 00
Mobil: -
Fax: 047/551 11 16 Web: www.mestotornala.sk

Úradné hodiny:
-

Prezentácia:

Mesto Tornaľa má bohatú a pestrú históriu. Približujú ju viaceré písomné pramene a je zachytená aj v mnografii PhDr. Imre Gaála, ktorá vyšla pod názvom „Sto rokov z histórie Tornale“. Z uvedených dôvodov vám preto ponúkame len stručné výňatky z dejín nášho mesta.

Z roku 1291 ostali pre budúce pokolenia nasledovné zápisy: „ .... currendo in codem fluvio Sayo prevenit penes guodam tornad possosion Tornalya“. Voľný preklad : „.... do ústia rieky Slaná zasahuje akýsi brod cez tŕnistú húštinu smerujúcu k osade Tornaľa.“ Od tohto zápisu, i napriek dohadom, sa odvíjajú jej dejiny. Mesto má praveké a staroveké dejiny, ale napriek tomu nás jeho pomenovanie vracia len do 13. storočia.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Primátor/Starosta: Ján Vengrín, MBA
Prednosta/Zástupca starostu: PhDr. Petra Čipková / Mgr. Marta Svobodová
Tel.: 047/560 38 02, 047/560 38 01, 047/560 38 08
Mobil: 0911 399 998, 0902 096 320, 0911 174 540
Fax: - Web: www.tisovec.com

Úradné hodiny:


Prezentácia:

Tisovec sa nachádza v mohutnom horstve Slovenského Rudohoria, v závere širšej časti údolia rieky Rimavy. Tisovec tvoria dve katastrálne územia - Tisovec a Rimavská Píla s celkovou výmerou 12.343 ha. Jeho východná hranica prebieha cez vrcholové výškové kóty horstiev Nižný Javor, Ostrica, Sarkanica, klesajúc smerom až k lokalite Dielik. Ďalej pokračuje cez lokality Tri chotáre, Salašiská, Tŕstie a Paseku, pozvoľna prebiehajúc do polohy južnej hranice, ktorá v ďalšom úseku prechádza po vodnom toku Zárubný potok, ďalej cez rieku Rimavu, lokalitu Murgašovo a Laz. V smere z juhu na sever západná hranica prechádza vedľa vrchu Klen, Tepličné, Kostolný vrch. Bánovo a Diel. Severná hranica pokračuje smerom na vrch Dielik, Ždiar a južne od Fabovej hole pokračuje až po lokalitu Chotár.

História mesta

Tisovec je staré banské mesto, ktorého vznik sa datuje 13. storočím. Prvá, doposiaľ známa písomná zmienka o Tisovci, pochádza z roku 1334 . Túto listinu vydal kráľ Karol Róbert na Vyšehrade, kaločskému arcibiskupovi Ladislavovi a sedmohradskému vojvodovi Tomášovi pri vzájomnej výmene majetkov. V uvedenej listine sa Tisovec spomína ako Tyzolc. Na prelome 14. a 15.storočia sa Tisovec v listinách spomína ešte ako dedina, z toho vyplýva, že na mestečko mohol byť povýšený koncom 15. a začiatkom 16. stor. V druhej polovici 15. stor. nastala v Tisovci zmena vlastníckych vzťahov, pretože vymreli dovtedajší vlastníci majetkov v Tisovci- Sečéniovci.

Ich majetok sa "po praslici" rozdelil na dve časti medzi Lošonciocov a Orságovcov z Gutu. V hospodárskom rozvoji Tisovca bola určujúcim činiteľom ťažba železnej rudy.

História - www.tisovec.com/mesto/o-tisovci/historia/

Geografia - www.tisovec.com/mesto/o-tisovci/geografia/

 

Oznam mesta/obce:

Ako vybaviť
- www.tisovec.com/obcan/ako-vybavit/

Tisovský mesačník
- www.tisovec.com/mesto/kultura/tisovsky-mesacnik-1/

Aktuality
- www.tisovec.com/aktuality-1/aktualne/

 

Služby:

Primátor/Starosta: PhDr. Roman Lebeda
Prednosta/Zástupca starostu: Ing. Oľga Maciaková / Mgr. Grigorij Šamin
Tel.: 047/542 32 51, 047/202 88 11
Mobil: -
Fax: 047/542 32 52 Web: www.hnusta.sk

Úradné hodiny:


Prezentácia:

HISTÓRIA A SÚČASTNOSŤ Mestské časti : Hnúšťa, Brádno, Polom, Likier, Hačava Počet obyvateľov : 7 459 osôb, 94. najväčšie mesto SR. Dejiny: Prvé zmienky sú z roku 1334. Hnúšťa je písomne doložená roku 1438 už ako obec s farským kostolom. V jej držbe sa striedali rôzne rody (Horántfiovcov, Felediovcov, Kubínyiovcov, Mariassyovcov a i.). V 15.storočí vyrabovaná od Turkov. V 17. storočí sa začína rozvoj baníckeho podnikania a spracovania rúd. Rozvoj od konca 18. storočia spätý s tavbou a spracovaním železa (huty, hámre), v Likieri až tri vysoké pece Rimamuránsko – šalgotariánskej spoločnosti. Najväčšia výroba surového železa na Slovensku. Hnúšťa bola v poddanskej závislosti do roku 1848. V r. 1848 účasť na národnom vzopätí zásluhou rodáka J. Francisciho. Tento na prelome 18. a 19. storočia významne ovplyvňoval osvetovú prácu v okolí Hnúšte. Medzi ľudom záslužnú kultúrno-osvetovú činnosť vyvíjal kolpoltér slovenskej a českej knihy – Matej Hrebenda (1786-1880). Od začiatku 20. storočia úpadok železiarstva, v 20. rokoch zastavenie výroby a likvidácia hút. Veľká nezamestnanosť. Z halierových zbierok obyvateľov bol v 30-tych rokoch – čase veľkej hospodárskej krízy - postavený Hotel Robotnícky dom. Mesto bolo sídlom Okresného úradu v rokoch 1938-1945 a 1949-1960. V Likieri namiesto huty vznikla chemická továreň na suchú destiláciu dreva (1923) – Slovenské lučobné závody. V meste sú dve Materské a dve Základné školy, Základná umelecká škola, Gymnázium Mateja Hrebendu, Stredné odborné učilište a Dievčenská odborná škola, Špeciálna základná škola. Významnou budovou je budova z roku 1906, kde sídli Mestský úrad. Za zmienku stoja budovy tzv. Tóbikov kaštieľ, kde je teraz Pizéria, Obnovená budova starej štátnej sporiteľne – budova polyfunčkného domu s reštauráciou CAFFÉ 77. Mestské kultúrne stredisko spoločne s Mestskou knižnicou a kinom zabezpečujú všestranný kultúrny a spoločenský život v meste. Ako sa dostať do Hnúšte? Mesto spája so svetom železničná na trati Jesenské - Rimavská Sobota – Tisovec –Brezno. Priame autobusové spojenie je s mestami Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Lučenec, Levice, Piešťany, Prievidza - Bojnice , Poprad a Štrbské pleso. TURISTICKÉ MOŽNOSTI Uprostred najdlhšieho horského pásma Slovenska, Slovenského Rudohoria - v Revúckej vrchovine - obklopená výbežkami pohoria Stolické vrchy leží v milej doline Rimavy mesto Hnúšťa. Rozrástlo sa na sútoku Klenoveckej a Tisoveckej Rimavy. Jeho názov bol odvodený od slova „húšťava“, čo bolo a je príznačné na tomto území lesov a hájov. Časť Polom leží vysoko (710m) na chrbáte Tŕstia, časť Brádno v doline Striežovského potoka. Od Národného parku Muránska planina je mesto vzdialené 12 km. Hnúšťa patrí do teplej a mierne vlhkej klimatickej oblasti. Pamiatky: katolícky a evanjelický kostol, oba v klasicistickom slohu z počiatku 19 stor., oba po komplentej rekonštrukcii – obnovené. Pomníky J. Francisci-Rimavského a Padlým v SNP na vynovených námestiach s pešou zónou. Robotnícky dom stavaný 1930-1935 svojpomocne. V Hačave pomník Mateja Hrebendu – slovenského kolportéra – rozširovateľa slovenskej a českej literatúry v minulom storočí. Vo všetkých pričlenených obciach klasicistické kostoly Ev.a.v. V Polome zvonica zo začiatku 19 stor., v Brádne a v Polome niekoľko starých domov, ktoré môžu po rekonštrukciách slúžiť na rekreačný ruch a prekrásnou okolitou prírodou a človečenským pokojom. Evanjelické kostoly so stredovekými gotickými nástennými maľbami a vzácnymi zaoblenými krstiteľnicami a drevenými dverami (13. stor.) v Rimavskom Brezove (4 km) , Rimavskej Bani (7 km), Kyjaticiach (10 km) a Kraskove (12 km) - všetky vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. V Kyjaticiach archeologický nález žiarových pohrebísk zo strednej doby bronzovej - tzv. Kyjatická kultúra. Z oblasti cestovného ruchu mesto ponúka turistiku po značkových trasách na vrch Sinec, Ostrú, no pozornosť by sme chceli upriamiť na hradnú magistrálu „Cesta Márie Széchy“, ktorá spája dva hrady – Fiľakovo a Muráň. Celková dĺžka je 78 km, vedie z Fiľakova, cez Rimavskú Sobotu, Horné Zahorany, Kraskovo, Brezinu, vrch Tŕstie až na Muráň. Je označená červenou turistickou značkou, ktorú pretínajú zjazdné hradské a krátke značkované chodníky, ktoré sa môžu použiť pre nástup, či ukončenie túry v ľubovoľnom mieste. Po tejto trase chodil Fraňo Wesselenyi z Fiľakovského hradu za Máriou Széchy – muránskou Venušou na Muránsky hrad. Pri jej zdolávaní sa nám naskytne príležitosť spoznávať krásy našej slovenskej prírody. Príroda okolo nášho mesta je nielen krásna, ale aj bohatá na lesné plody a zvieratá. V meste Hnúšťa k pozoruhodnostiam biologického a architektonického významu patrí chránený strom – Katalpa bignóniová vo veku 170 rokov, obvod 396 cm, výška 11m a priemer koruny 12 m.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby: