Nižná Slaná

Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Nižná Slaná


Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Nám. SNP 54, 049 23 Nižná Slaná
Primátor/Starosta: Ing. Ján Vieloha
Prednosta/Zástupca starostu: - / Mgr. Viera Spišáková
Tel.: 058/788 31 22
Mobil: 0907 133 606
Fax: 058/788 31 21
E-mail:
Web: www.niznaslana.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 1195

Rozloha obce/mesta v ha: 1996

Prvá písomná zmienka: 1363

Úradné hodiny:

Pondelok:     8:00 - 12:00     13:00 - 15:00
Utorok:        8:00 - 12:00     13:00 - 15:00
Streda:        8:00 - 12:00     13:00 - 16:00
Štvrtok:       8:00 - 12:00     13:00 - 15:00
Piatok:         8:00 - 12:00



Prezentácia:

Časti obce:
Nižnoslanská Baňa

Nižná Slaná - patrí medzi banské osady na Gemeri. Meno dostala pravdepodobne od soľnej cesty, ktorá viedla z poľských miest Bochnie a Wieličky našou dolinou už za čias Veľkomoravskej ríše. V tom čase ešte nemala prívlastok Nižná. V našej obci sa od nepamäti ťažilo okrem železnej rudy aj drahé kovy a to hlavne striebro, rýdza ortuť a rumelka. V roku 1241 plienili naše územie Tatári, ktorí prešli celou slanskou dolinou a spustošili všetko čo len mohli. Po odtiahnutí Tatárov povolávajú k nám uhorskí panovníci nemeckých baníkov, špecialistov, ktorí už ovládali hĺbinné dobývanie. Nemecká kolonizácia čiastočne zasiahla aj našu obec o čom svedčia mená niektorých našich občanov alebo aj niektoré chotárne názvy. V 15. storočí po Lipanskej bitke v roku 1434 prichádzajú k nám husiti – bratríci. Využívajú kostol a hrad Muránčok, ktoré si opevnili. Kostol je pôvodne gotický, postavený v druhej polovici 14. storočia. V rokoch 1594, 1740, 1785 a 1825 bol obnovovaný. Z pôvodných gotických prvkov sa dodnes zachovali lomené okná, lomený vstupný portál a fragmenty ornamentových nástenných malieb okolo zamurovaného okienka východnej vonkajšej strany – presbitára. V roku 1594 bola pristavená renesančná veža. Po nastúpení Mateja Korvína na panovnícky trón zmenila sa aj vnútorná politika v štáte. Zorganizoval stále žoldnierske vojsko – tzv. čierny pluk, s ktorým vystúpil proti bratríckemu hnutiu a nakoniec odrazil útok Turkov v roku 1463. Po dobytí hradov v Gemeri, kde predtým sídlili husiti dal ich väčšinou zbúrať. Tak padol aj hrad Muránčok, ktorý po dobytí Matiášove vojská úplne zničili. Obec bola dôležitou križovatkou aj v stredoveku. Soľ, ktorá sa privážala z poľských miest sa určitá čiastka z nej nechávala v dolnom – nižnom sklade.

Tak vznikol prívlastok Nižná Slaná.

Roku 1474 obdržali Bebekovci od kráľa Mateja právo na slobodné dolovanie drahých kovov a železnej rudy, čím Nižná Slaná získava výsady tzv. krupinské právo aké mali aj iné mestá Krupina, Štítnik, Rožňava a ďalšie mestá. Mohli slobodne dolovať, mali právo súdiť, slobodne voliť farára a starostu a týmto sa obec stala slobodným banským mestom. O tom, že obec bola skutočne slobodným banským mestom svedčí aj zachovaná pečať z roku 1618, ktorá znie: „Sigillum oppidi montani Also – Sajó 1618!. Po vymretí Bebekovcov poveruje kráľ Rudolf Petra Andrášiho nad správou Krásnohorského majetku, do ktorého spadala aj Nižná Slaná. 14. október 1584 sa stal pamätným dňom obyvateľov Nižnej Slanej. Tento deň prešli cez obec turecké vojská fiľakovského pašu. Turci dvakrát vyrabovali Rožňavu a prešli cez našu obec až do Dobšinej, kde ich lákalo bohatstvo mesta. Cestou olúpili našich obyvateľov o dobytok a iné cennosti, mnohých odvliekli do otroctva a časť sa pred nimi stačila ukryť v okolitých horách. Do tureckého zajatia sa z Gemera dostalo vyše 12 000 obyvateľov, ktorých do otroctva predávali pod fiľakovským hradom. Ešte je nutné uvisť, že v roku 1559 Ferdinand I. včlenil do majetku Bebekovcov v Nižnej Slanej Horvátha Baláža a tak sa o obec v tom čase delili dvaja feudálni páni. Ich panstvo netrvalo dlho pretože po smrti Juraja Bebeka prevzali ich majetky Andrássyovci, ktorým Ferdinand III. v donančnej listine z roku 1642, konkrétne Matejovi Andrássymu II. daroval celý Krasnohorský majetok. Tak sa stala Nižná Slaná súčasťou panstva Andrášiovcov až do vzniku ČSR. V roku 1594 sa v obci odohrala veľká udalosť. Všetci obyvatelia obce aj s farárom prešli na stranu reformácie. V tom čase žilo v obci 337 duší.  Za panovania Leopolda I. po nevydarenom povstaní na čele s Vešelínim začalo kruté prenasledovanie všetkých, ktorí horeli za občiansku a náboženskú slobodu. Keďže Nižná Slaná podporovala Vešelíniho stratila za trest v roku 1674 právo slobodného banského mesta. V rokoch 1710 a 1830 zúrila v obci cholera, ktorá sa k nám dostala z východného Slovenska a ktorej za obeť padlo 260 obyvateľov.
Na Jozefa I. Andrássyho občania obce nespomínajú v dobrom, pretože im násilne odobral evanjelický kostol, ktorý zapečatil a len vďaka tomu, že sa obyvatelia nezľakli, pečať rozlomili a farára uviedli naspäť do kostola, ktorý už potom ostal otvorený i keď Jozef I. Andrássy sa pokúšal niekoľkokrát urobiť to isté. Jozef III. vnuk Jozefa I. Andrássyho býval v tunajšej obci. Jozef III. Andrássy postavil v roku 1791 pálenicu na mieste dnešných obytných domov – Ondreja Kanabu, Juraja Kaspera a Štefana Hajčia. Vodu čerpali zo studní pod Lorincovou záhradou. Studňa si až do jej zlikvidovania v roku 1958 zachovala názov pálenica.v priestoroch dnešnej starej školy a materskej školy vybudoval veľký majer, neveľký rybník pred terajšími obytnými domami Ondreja Benediktiho, Ondreja Kanabu a Zuzany Jungerovej. Rybník nemal dlhú trvácnosť pretože sa neosvedčil.  Nemecké obyvateľstvo pokiaľ sa z obce neodsťahovalo splynulo s domorodým, prialo jeho jazyk a kultúru. Po dlhej a ťažkej chorobezomrel jozef Andrássy III. v Nižnej Slanej v roku 1834. jeho nižnoslanský majetok zdedil jediný syn Karol III., ktorý sa narodil v Nižnej Slanej v roku 1792. Karol po smrti otca odišiel z Nižnej Slanej a usadil sa vo Vlachove, mal veľkú zásluhu na povznesení baníctva a hutníctva. Za Karolovho najstaršieho syna Emanuela I. spomínaného ako železný gróf nastal najväčší rozkvet v baníctve. Emanuel sa narodil 30. marca 1821. študoval aj na univerzite a po jej dokončení sa v Nižnej Slanej najviac pričinil o rozvoj baníctva a hutníctva. Za jeho pôsobenia bola otvorená štôlňa Emanuel, Gejza, Natália, Gabriela a Ignác. Na miesto slovenských pecí dal postaviť v roku 1868 vysokú pec Etelku. Zaslúžil sa aj o povznesenie bane svätá Trojica, kde zamestnával 60 robotníkov. Ťažila sa tu rumelka, rýdza ortuť a striebro. Pri bani postavil pec šádovňu (triediareň), kde sa ruda triedila. V roku 1868 založil banskú kolóniu.  Syn Emanuela Andrássyho Gejza predal v roku 1900 svoje bane Rimamuránsko – šalgotariánskej železorudnej účastinárskej spoločnosti, keďže jej nemohol konkurovať. Táto spoločnosť zamestnávala okolo 90 percent našej obce. Ročne sa v tom čase vyťažilo asi jeden milión štyristotisíc centov metrickej rudy. Časté požiare v obci, ale hlavne v roku 1815 a 1834 zapríčinili, že vyhorelo veľa obytných domov, ale vyhorela aj fara a tým sa zničili veľmi cenné archívne materiály o našej obci. V roku 1855 až 1863 pôsobil v našej obci ako evanjelický farár Samuel Ormis, ktorý pre nevďačnosť obyvateľov obce odišiel za profesora na prvé slovenské gymnázium do Revúcej. V roku 1863 bola vybudovaná nová škola – 6 ročníkov. Školu vydržiavali cirkevníci. V roku 1864 bola vybudovaná železnica z Banrévu do Dobšinej, čím sa zlepšili komunikačné možnosti medzi Dolnou zemou a slanskou dolinou. V roku 1894 sa v obci oslavovalo veľké jubileum a to 300 rokov od založenia evanjelickej cirkvi v obci. Prvým evanjelickým farárom bol astronóm. V 19. storočí pracovali v obci 3 slovenské pece a tri hámre, ktoré zanikli ako sme už spomenuli vybudovaním stredovekej vysokej pece – Etelke – Etelka huta. Železiarstvo u nás zaniklo po vybudovaní moderných vysokých pecí v Ózde, kde sa odvážala všetka vyťažená ruda od roku 1908.  V noci 26. júla 1914 nastal v obci veľký ruch. Vyhlásená bola mobilizácia. Vo vojne padlo 14 občanov z Nižnej Slanej a 2 padli do zajatia. Ceny životných potrieb prudko vzrastali z čoho pramenila bieda a hlad. 28. októbra 1918 občania sa tešili zo slobody z dôvodu rozpadu Rakúsko – uhorskej monarchie a vyhlásenia ČSR. V rokoch 1922 až 1932 sa na banskom závode v obci uskutočňovalo štrajkové hnutie. V roku 1938 bola vyhlásená mobilizácia na obranu republiky. Dňa 14. marca 1939 bol vyhlásený samostatný slovenský štát. Nacionalistické myšlienky Hlinkovej gardy nenašli v Nižnej Slanej väčšiu odozvu. Do SNP sa zapojilo mnoho dobrovoľníkov. Z bojov v SNP padli partizáni a povstaleckí vojaci. Statoční občania im postavili pamätník na Pališove a v miestnom parku. Za významný podiel v SNP bola Nižná Slaná vyznamenaná pamätnou medailou. Obec od oslobodenia v roku 1945 sa veľmi zmenila.



Oznam mesta/obce:

Zaujímavosti:
-evanjelický kostol z polovice 15. storočia
-zvonica Turnička
-technická pamiatka huta Etelka
-archeologické nálezisko hradu Muránčok
-turistické výstupy Repisko, Ždiar
-pochod po stopách banskej činnosti
-chata Poljačky
-viacúčelové ihrisko
-banícko-mineralogická expozícia
-amfiteáter Trojica

 Oslavy odhalenia sochy sv. Barbory v obci Nižná Slaná

          V sobotu 5. septembra 2015 v popoludňajších hodinách sa v obci konala slávnosť odhalenia sochy sv. Barbory. O 14.00 hod. na námestí pred obecným úradom privítal vo svojom príhovore starosta obce Ing. Ján Vieloha všetkých prítomných občanov nielen z Nižnej Slanej, ale aj zo širokého okolia. Po príhovore starostu obce sme si vypočuli z úst pani Gabriely Čipkovej príhovor o histórii baníctva v našej obci. Slovami konferenciérky pani Agnesy Hajčiovej sme boli pozvaní do sprievodu, ktorý viedol do miestneho parku, kde sa konala slávnostná časť osláv. V kultúrnom programe vystúpili členovia speváckej skupiny Slanka pri ZPOZe, báseň zarecitovala pani Ing. Elena Stančíková, príhovorom obohatil oslavy pán Vandrášik a následne spolu so starostom obce slávnostne odhalili sochu sv. Barbory, ktorú našej obci daroval pán Dušan Ondriš z Hornej Štubne.
      Po slávnostnom akte sprievod osláv sa znovu vrátil na námestie pred obecný úrad. Ďalšia časť programu pokračovala hodinovým vystúpením FS Dubina z Rožňavy. Po skončení nasledovala ukážka zabíjačky spojená s tombolou. Po a počas losovania tomboly si občania mohli pochutiť na recepcií z výrobkov domácej zabíjačky.

 Stavanie mája – RUSADLIE
         V sobotu 23.mája 2015 za daždivého počasia sa v našej obci uskutočnila slávnosť stavania májov. V sprievode od zvonice Túrnička išli parobci s „májom“, členovia Zboru pre občianske záležitosti, členovia Klubu dôchodcov občania obce veselým spevom dole dedinou pred obecný úrad, kde členovia speváckej skupiny Slanka máj vyzdobili farebnými stuhami a následne ho mládenci po výzve starostu obce Ing. Jána Vielohu postavili. Po postavení mája prítomných privítala členka ZPOZu pani Ing. Helena Stančíková a odovzdala slovo starostovi obce. Starosta obce sa poďakoval mládencom za postavenie mája.
       V kultúrnom programe vystúpila spevácka skupina Slanka a deti z materskej školy pod vedením Mirky Herčkovej a Ľudmily Kasperovej. Následne po ukončení programu v obci sme sa presunuli do časti Nižnoslanskej Bane, kde takisto postavili pripravený máj. Prítomných privítal opäť starosta obce, sprievodným slovom sa k občanom prihovorila pani Ing. Helena Stančíková. Za kultúrny program tak v časti Nižnoslanská baňa ako aj v obci boli účinkujúci odmenení potleskom a snímaní do kamier a fotoaparátov.

 Oslavy otvorenia centrálnej zóny obce Nižná Slaná

         Dňa 20. septembra 2014 sme slávnostne otvorili centrálnu zónu obce Nižná Slaná a odhalili sme pamätník obetiam banských nešťastí, ktorý je umiestnený v miestnom parku. Oslavy začali futbalovým zápasom na viacúčelovom ihrisku, kde sa stretli Internacionáli Československa pod vedením Mgr.Dušana Galisa a Internacionáli Nižná Slaná a okolie pod vedením Ing. Jána Vielohu. Poobede sme pokračovali kultúrnym programom na Námestí SNP pred obecným úradom. Počasie prialo nielen účinkujúcim, ale aj divákom. Prítomným občanom sa z tribúny prihovoril starosta obce Nižná Slaná Ing. Ján Vieloha, Mgr. Dušan Galis a Ing. František Jendroľ. V kultúrnom programe vystúpili deti materskej školy, žiaci základnej školy, spevácka skupina Slanka z Nižnej Slanej, folklórna skupina Radzim z Vyšnej Slanej a folklórna skupina Gemer z Dobšinej. V miestnom parku sme odhalili pamätnú tabuľu všetkým baníkom, ktorí tragicky zahynuli pri banskom nešťastí. Občania si prezreli priestory Klubu dôchodcov, Základnej školy a Banícko – mineralogickej expozície. Oslavy vyvrcholili recepciou v základnej škole, ohňostrojom a zábavou na námestí. Osláv sa zúčastnilo viac ako 300 občanov. Starosta obce ďakuje všetkým účinkujúcim a všetkým, ktorí sa podieľali na príprave osláv.

Služby:

autobus pošta športovisko

Fotogaléria

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

Fotogaléria miest Fotogaléria obcí