Podnebie a počasie

Slovensko sa nachádza v severnom miernom pásme, s pravidelným striedaním sa štyroch ročných období,s prechodnými vplyvmi kontinentálneho a oceánskeho podnebia, čo spôsobuje sucho, v lete horúčavy a v zime mrazy. Oceánsky vzduch prináša zrážky a zmierňuje teploty. Pre horské oblasti sú charakteristické teplotné inverzie, najmä v jarnom a jesennom období.

Klíma Slovenska sa môže rozdeliť na 3 zóny:

1. Nížiny
- Nížinná podzóna s prevažujúcimi oceánskymi vplyvmi - priemerná ročná teplota je okolo 10 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca neklesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o Podunajskú a Záhorskú nížinu. Typickými predstaviteľmi sú Bratislava a Hurbanovo
- Nížinná podzóna s prevažujúcimi kontinentálnymi vplyvmi - priemerná ročná teplota je okolo 9 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca klesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Jedná sa o Východoslovenskú nížinu a Košickú kotlinu. Typickým predstaviteľom sú Košice.

2. Kotliny
Priemerná ročná teplota je od 5 do 8,5 stupňa Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v priemere medzi 15 - 18,5 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca sa v priemere pohybuje od -3 po -6 stupňov Celzia. Typickými predstaviteľmi sú Poprad, Sliač a Žilina.

3. Hory
Priemerná ročná teplota je pod 5 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v priemere pod 15 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca sa v priemere pohybuje pod -5 stupňov Celzia. Typickú klímu horskej zóny reprezentuje Štrbské Pleso, Chopok a Lomnický štít.

Ročné obdobia:

Jar, leto, jeseň a zima sú štyri ročné obdobia, ktoré charakterizujú klímu a počasie na Slovensku. Každé ročné obdobie trvá tri mesiace. Vzduch z Ázie prináša na Slovensko sucho, v lete horúčavy a v zime silné mrazy. Naopak oceánsky vzduch prináša zrážky, zmierňuje letné teploty, v zime spôsobuje odmäk a v lete ochladenie počasia. V nížinách a kotlinách je často hmla, najmä v zime. Aj nadmorská výška Slovenska ovplyvňuje teplotu, klímu a počasie počas ročných období.

Jar - na Slovensku začína 21. marca a je charakteristická chladnými ránami, s priemernou dennou teplotou okolo 9°C v prvých týždňoch ročného obdobia a okolo 14°C v máji a 17°C v júni. Počasie a klíma na jar sú na Slovensku veľmi premenlivé.

Leto - na Slovensku začína 22. júna a zvyčajne sa vyznačuje teplým počasím s dennými teplotami presahujúcimi 30°C a prevažne aj teplými nocami. Júl je najteplejším letným mesiacom na Slovensku, kedy môže krajinu zasiahnuť veľmi teplá vlna počasia s teplotami až okolo 37°C, najmä v oblastiach južného Slovenska, v okolí miest Komárno, Hurbanovo alebo Štúrovo. Môžu sa vyskytovať prehánky alebo búrky.

Jeseň - na Slovensku začína 23. septembra a vyznačuje sa prevažne daždivým a veterným počasím, i keď prvé týždne môžu byť veľmi teplé a slnečné. Priemerná teplota v septembri je okolo 14°C, v novembri až 3°C.

Zima - začína 21. decembra. Počasie na Slovensku je v zime chladné s teplotami -5 až -10°C. V decembri a v januári sa zvyčajne vyskytuje sneh. V nižších nadmorských výškach sneh nepretrváva celú zimu, strieda sa s odmäkom alebo je sucho a mráz. Niekedy sa vyskytujú zrážky vo forme dažďa. V horských oblastiach Slovenska je väčšinou sneh, často sa stretávame s klimatickými inverziami počasia. Studený vzduch sa vtedy prenesie do kotlín a dolín, kým v horách je teplota vyššia so slnečným počasím.

O niektorých pravidelne sa opakujúcich javoch počasia počas ročných období hovoria pranostiky. Takouto známou pranostikou pre Slovensko je napríklad Medardova kvapka, ktorá štyridsať dní kvapká. Medarda je 8.júna. Ďalším takto sa opakujúcim javom je tzv. babie leto, ktoré sa objavuje koncom septembra a začiatkom októbra. Je to suché a slnečné ročné obdobie, počasie a teplota sú ideálne na športy, akými je napríklad horská turistika.

Zrážky:

Členitosť územia Slovenska zapríčiňuje rozdielne množstvo zrážok, ktoré spadne v rôznych regiónoch Slovenska. Pretože výdatnosť zrážok závisí hlavne od nadmorskej výšky, pohoria zohrávajú významnú úlohu v zrážkovej činnosti územia Slovenska. Keďže zrážky prinášajú na Slovensko vzduchové hmoty prevažne zo západu z Atlantického oceánu, západné a severozápadné náveterné strany pohorí sú vlhšie. Jedným z takýchto veterných miest Slovenska je mesto Nitra. Na druhej strane, za horskými prekážkami vzduch klesá, zvyšuje svoju teplotu a vysušuje sa. Tieto miesta sa vyznačujú nízkym počtom zrážok. Takýmto regiónom je napríklad Spišský kraj, ktorý leží v zrážkovom tieni Tatier. Najviac zrážok spadne vo Vysokých Tatrách, väčšinou vo forme snehu. Snehové zrážky nie sú na Slovensku neobvyklé, a to najmä v horských oblastiach, kde sa sneh drží od novembra do mája. Lyžovanie na Slovensku je preto veľmi obľúbenou činnosťou nielen pre domácich obyvateľov, ale aj turistov z okolitých krajín. Najsuchšou oblasťou Slovenska sú nížiny, kde spadne najmenšie množstvo zrážok.

Počasie a oblečenie:

Ak sa chystáte navštíviť Slovensko v letnom ročnom období, nenechajte sa prekvapiť horúcim počasím i teplotami, a preto si nezabudnite pribaliť ľahké oblečenie, slnečné okuliare a krém na opaľovanie. V zimnom ročnom období vás naopak čaká na Slovensku chladné počasie a nižšie teploty, určite budete potrebovať teplé oblečenie a čižmy. Na jar a na jeseň je prevažne mierne počasie, ale najmä na jar býva počasie často daždivé, preto si nezabudnite vziať so sebou aj dáždnik.

Zemepisné extrémy

Svetové strany:

- najsevernejší bod: Babia hora (obec Oravská Polhora) na štátnej hranici (49° 37' sev. g. šírky, 19° 28' vých. g. dĺžky)
- najjužnejší bod: Patince (47° 44' sev. g. šírky, 18° 17' vých. g. dĺžky)
- najzápadnejší bod: Záhorská Ves (48° 23' sev. g. šírky, 16° 50' vých. g. dĺžky)
- najvýchodnejší bod: Nová Sedlica (hraničný trojmedzník) (49° 05' sev. g. šírky, 22° 34' vých. g. dĺžky)

Nadmorská výška:

- najvyšší bod: Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
- najnižší bod: hladina rieky Bodrog pri Strede nad Bodrogom (94 m n. m.)
Stredy
- stred Slovenska: kóta Ľubietovský Vepor-Hrb (+/- 5-10 km)(48° 44' sev. g. šírky, 19° 28' vých. g. dĺžky)
- geometrický stred Slovenska: kóta Hájny grúň (1 207,7 m n. m.), ťažisko štátneho územia
- stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v Kremnických Baniach (+/- 5-10 km)(48° 45' sev. g. šírky, 18° 55' vých. g. dĺžky)

Vzdialenosti (vzdušné):

- najväčšia dĺžka: 428,8 km medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica
- najkratšia šírka: 77,6 km medzi obcami Orlov a Hosťovce
- najkratšia vzdialenosť k moru: 361 km k Rijeke pri Jadranskom mori