Arborétum Mlyňany
Zelená živá mapa sveta - asi takto by sa dal charakterizovať prekrásny park rozprestierajúci sa v obci Vieska nad Žitavou. Nachádza sa tu vyše 2300 druhov vzácnych cudzokrajných drevín. Charakteristickou črtou parku je rozsiahle zastúpenie stálozelených drevín. Tieto majú svoj pôvod v rôznych, klimaticky odlišných častiach sveta.
V súčasnosti, svojou plochou 67 ha, Arborétum Mlyňany zasahuje do katastrálnych území dvoch susediacich obcí: Vieska nad Žitavou a Tesárske Mlyňany. Dominantu tohto chráneného areálu tvorí romantický kaštieľ (z r.1894) s charakteristickou vežou (z r.1905).
Arborétum založil v roku 1892 Dr. Štefan Ambrózy-Migazzi. K mlynianskemu veľkostatku, získanému sobášom s Antóniou Migazziovou, prikúpil od tajnianskeho grófa Šimona Révaya dubovo - hrabový lesík vo Vieske. Práve tu začal realizovať svoj zámer. Podarilo sa mu sústrediť cudzokrajné dreviny a aklimatizovať ich na naše podmienky.
Pestrofarebné skupiny rododendrónov a azaliek vytvárajú prekrásne prostredie pre oddych.
Rozsahom svojej unikátnej zbierky cudzokrajných drevín patrí arborétum k najväčším v strednej Európe.
História
Dr. Štefan Ambrózy-Migazzi - zakladateľ Arboréta Mlyňany sa narodil v roku 1869 v Nizze. Po absolvovaní strednej školy vo viedenskom Tereziane vyštudoval právo na univerzite vo Viedni a v Budapešti. Vždyzelené dreviny mal rád už od detstva. Jeho záľubu podporili aj časté cesty po južnej Európe. Tieto mu boli inšpiráciou pre výstavbu Arboréta.
V roku 1892 svadbou s Antóniou Migazziovou získal mlyniansky veľkostatok, ku ktorému prikúpil dubovo-hrabový lesík vo Vieske nad Žitavou.
Hneď od začiatku sa na budovaní parku podieľal Jozef Mišák, odborník pochádzajúci zo známej záhradníckej rodiny v Hořiciach v Čechách. Odborné skúsenosti získal na svojich cestách v zahraničí.
Do 40 ha dubovo-hrabového lesíka postupne dosádzali dovezené dreviny získané od zahraničných škôlkarských firiem v Nemecku, Francúzsku a Anglicku. Hlavným cieľom bolo sústrediť čo najviac cudzokrajných drevín a dokázať ich životaschopnosť v našich podmienkach.
V roku 1894 pod vedením staviteľa Guttmanna bol dokončený kaštieľ. Charakteristická veža bola dokončená až v roku 1905.
Prvé výsadby sa uskutočnili v bezprostrednej blízkosti kaštieľa v roku 1894. Na jeho rohoch boli vysadené borievky virgínske (Juniperus virginiana) a cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium) v zadnej časti.
Okrem týchto druhov bol vysadený vavrínovec lekársky (Laurocerasus officinalis), vresovec mäsový (Erica carnea), pachysandra vrcholová (Pachysandra terminalis) a pokusne aj indigovník (Indigofera gerardiana).
Po dobudovaní kaštieľa sa v jeho bezprostrednej blízkosti robili veľké terénne úpravy umožnujúce obklopiť ho štýlovo jednotnou záhradnou úpravou. Úpravami boli vytvorené terasy podopreté dlhými kamennými múrmi. Časť plošiny tvorí parter pred kaštieľom. Systém terás vytvára vhodné stanovište pre svetlomilné a suchomilné druhy, ktoré na jeseň veľmi dobre vyzrievajú a netrpia toľko mrazom.
V roku 1901 sa podstatne rozšíril sortiment stálozelených druhov. Najväčšiu intenzitu dosiahli dodávky sempervirentov v rokoch 1905 - 1910, keď sa získal základný sortiment druhov.
Ambrózy v roku 1914 Arborétum opustil, prenechal ho na starosť J.Mišákovi a usadil sa na svojom majetku v Tane v Maďarsku. V Jeli založil arborétum, ktoré nadväzovalo na jeho pestovateľské skúsenosti. Zákerná choroba, ako aj ďalšie okolnosti mu však znemožnili dokončiť začaté dielo. Zomrel v roku 1933.
J.Mišák pokračoval v sadovníckkej úprave objektu i bez finančných prostriedkov majiteľa. V roku 1925 sa podarilo v Arboréte sústrediť okolo 300 taxónov sempervirentov. Ako neúnavný obhajca a propagátor sempervirentov sa postavil na ich obranu v polemike, ktorá vznikla po katastrofálnej zime 1928/1929. Aj napriek svojmu pokročilému veku a zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu neustále zasväcoval do tajov parku ďalšieho nasledovateľa. Zomrel v decembri 1939. Ako spoluzakladateľ Arboréta sa zaslúžil o to, že objekt získal svetoznáme meno.
Po roku 1931 prebral postupne starostlivosť o objekt záhradník Jozef Richtár, svedomitý a oddaný žiak J. Mišáka.
Zasadzoval sa o to, aby objekt prešiel do rúk štátu. Po vojne bol objekt zoštátnený a prešiel do správy Poverníctva školstva a osvety.
Na následky choroby bez dokončenia svojich plánov tento oddaný záhradník zomrel v roku 1950.
Arborétum bolo vyhlásené za prírodnú rezerváciu a stalo sa samostatným vedeckým ústavom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
Neskôr prebrala Arborétum Slovenská akadémia vied, ktorá ho spravuje až doteraz.
Skúsený záhradník Daniel Kovalovský začal so záchranou, rekonštrukciou a zveľaďovaním objektu. Nebola to ľahká úloha, pretože hlavné dreviny boli zostarnuté a zoslabené. Tohto poslania sa zhostil úspešne. Aktívne tiež prispel pri introdukcii mnohých cudzokrajných drevín.
Otváracia doba:
Po - Pi 8.00 - 16.30 hod.
So - Ne, sviatok 9.00 - 16.30 hod.
Vstupné
deti do 6 r. zdarma
deti základných škôl. 50 Sk
študenti, dôchodcovia 60 Sk
dospelí 80 Sk
rodina s deťmi do 6 r. 150 Sk
rodina s dieťaťom nad 6 r. 180 Sk
rodina s dvoma a viac deťmi 220 Sk
Parkovné: osobný automobil 25 Sk, autobus 120 Sk
Odborný výklad: 1 hodina 238 Sk (požiadavku je potrebné vopred dohodnúť)
Upozornenie: Zákaz vodiť psov
KONTAKT
ARBORÉTUM MLYŇANY SAV
Vieska nad Žitavou, č.178, 951 52 pošta Slepčany
Telefón: 037/633 42 11, 633 45 71
Fax: 037/642 69 31
E-mail: arboretum.mlynany@savba.sk
URL: http://www.arboretum.sav.sk/
