Bojnický zámok
Vstupný priestor
V tejto miestnosti sú zaujímavé kachle s figurálnymi motívmi na jednotlivých kachliciach. Talianska renesančná zásuvková komoda patrí k najstarším kusom nábytku v našich zbierkach a pochádza z 2. polovice 15.storočia. Pod oknami sú cechové truhlice. Stoličky a kreslo pochá- dzajú z 2. polovice 19.storočia. Nad komodou je podobizeň ruského cára Petra I. Veľkého od neznámeho maliara z 18.storočia.
Päťhranná veža – oltár
V päťhrannej veži sa nachádzajú tabuľové maľby Narda di Cione, známe ako bojnický oltár. Sú nádhernou ukážkou gotickej sakrálnej maľby a patria k najvýznamnejším dielam v pôvodných zbierkach grófa Jána Pálfiho. Oltárne tabule boli namaľované v 50 - tych rokoch 14. storočia, temperovými farbami na drevených doskách. Bojnický oltár je jediné kompletne zachované dielo Narda di Cione. V roku 1933 sa obrazy stali predmetom krádeže.
Studňa na 4.nádvorí
Po najstarších schodoch v zámku vysekaných priamo v travertínovej skale prejdeme na najmenšie 4. nádvorie, na ktorom je studňa hlboká 26 metrov. Je to kráter starého termál- neho prameňa, no po dlhých storočiach je na dne už len dažďová voda. Kráter studne vedie do zámockej jaskyne. Mrežu na studni v roku 1895, tiahla v stene a úchyty na hromozvod zhotovila firma Márton a syn z Bratislavy.
Kaplnka
Kaplnku dala postaviť ešte v 17. storočí Františka Khuenová - Pálfiová na bašte pôvodného opevnenia. Z tohoto obdobia sa dodnes zachovali fresky a plastická štuková výzdoba na strope. Ich autorom je pravdepodobne Kristián Knör, ktorý maľoval pre Pálfiovcov aj na Bratislavskom hrade. Štukatérske práce sú zase príbuzné s tvorbou Giovanniho Battistiho Rossu, ktorý patril do okruhu majstrov pracu- júcich pre viedenský dvor. Pri poslednej neo- gotickej prestavbe na konci 19. storočia boli vyhotovené spodné maľby v kaplnke. Zlátenú oltárnu architektúru vyhotovila firma Colli.
Hrobka
Gróf Ján František Pálfi zomrel vo Viedni 2.júna 1908 ako starý mládenec. Pretože nemal priamych dedičov, čoskoro po jeho smrti vypukli spory medzi príbuznými o dedičstvo. Nerešpektovali jeho testament, kde gróf vyslovil želanie, aby paláce vo Viedni a Budapešti, kaš- tieľ v Kráľovej a zámok v Bojniciach boli sprístupnené pre verejnosť a aby umelecké diela zostali na svojich pôvodných miestach a prehliadka bola umožnená všetkým záujemcom.
História zámku
Bojnický zámok je národnou kultúrnou pamiatkou a zároveň sídlom múzea. Patrí medzi najkrajšie pamiatkové objekty na Slovensku a vyhľadávajú ho návštevníci z celého sveta. Bojnický zámok je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. V tomto latinsky písanom dokumente potvrdzuje kráľ Koloman majetky benediktínskeho kláštora sv. Hypolita na území Hornej Nitry.
Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov. Obvodové múry hradu priliehali k nerovnostiam skalnatého terénu a tvorili nepravidelný pôdorys so širokým opevnením.
Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321. Po Matúšovi Čákovi sa v Bojniciach v 14. a 15. storočí vystriedali ako majitelia nasledujúce šľachtické rody - Gilethovci, Leustachovci, Noffryovci. Výsledkom vtedajších stavebných aktivít je dodnes zachovaný pôdorys v tvare pretiahnutého oválu strednej obytnej časti hradu postavenej okolo malého nádvoria so studňou.
Bojnický hrad i panstvo vždy boli kráľovským majetkom. Kráľ ich prideľoval do zálohy alebo dedičného vlastníctva oddaným veľmožom. V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval bojnický hrad spolu s panstvom svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Podľa povestí sám kráľ Matej rád chodieval do Bojníc a sedával pod lipou oproti vstupu do hradu, ktorú nazvali lipou kráľa Mateja. V jej tieni diktoval úradné listiny, ktoré začínajú : "Sub nostris dilectis tillis Bojniciensibus". Po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526. Vtedy bolo vybudované mohutné hradné opevnenie, ktoré zostalo zachované v murive aj s vežami dodnes. K vstupnej bráne s padacím mostom, sa pripájali vnútorné hradné múry prerušované v pravidelných odstupoch štyrmi vežami. Zároveň bolo budované aj vonkajšie parkanové opevnenie.
V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexejovi Thurzovi. Thurzovci hrad upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Pôvodný gotický hrad dostal takto charakter renesančného zámku s rovnako vysokými obytnými budovami zoskupenými okolo vnútorného nádvoria. Túto podobu hradu máme zachovanú na kresbách mestečka a hradu od J. Ledentua.
Po vymretí rodu Thurzovcov hrad opäť pripadol korune a kráľ Ferdinand III. ho v roku 1643 daroval Pavlovi Pálffymu za pomoc v boji proti Turkom a odbojnej uhorskej šľachte. V Bojniciach znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. V tejto stavebnej etape so starým jadrom hradu príliš nepočítali. Obytné a reprezentačné priestory sa presunuli do predhradia. Stavebná aktivita na hrade utíchla koncom 17. storočia. A jeho podoba sa v priebehu 18. a 19. storočia podstatne nezmenila.
Po dlhšom období stagnácie a úpadku získal bojnické panstvo s hradom v roku 1852 jeho posledný majiteľ - gróf Ján František Pálffy. Bol významným súkromným zberateľom a svojim zberateľským úsilím presiahol miestne pomery. Jeho vrodený a dlhodobými pobytmi v cudzine pestovaný cit pre umenie sa odzrkadlil v zámernom a systematickom zbieraní umeleckých predmetov. Najlepšie o tom podáva vysvetlenie sám vo svojom závete: "Motívom a cieľom mojich ciest po cudzine a dlhších zahraničných pobytov za môjho dlhého života nebolo iba to, aby som urobil zadosť svojim umeleckým chúťkam, ale aby som z pokladnice cudziny, tak bohatej na výtvarnoumelecké pamiatky, získal toľko, koľko za daných okolností a pri mojich finančných možnostiach bolo len možné. Aby som priviezol do vlasti výtvarnoumelecké diela, a tým aby som prispel k zušľachteniu umeleckého vkusu doma a súčasne vzbudil záujem o umenie." Že sa mu tento cieľ, ktorý opisuje v testamente podarilo naplniť, o tom svedčí skutočnosť, že po jeho smrti, v roku 1910 odborníci odhadli jeho majetok na 90 miliónov korún. Okrem viedenského a budapeštianskeho paláca mal na Slovensku šesť sídiel: palác v Bratislave, kaštieľ v Kráľovej, kaštieľ v Pezinku, zámok v Bojniciach, kaštieľ v Suchej nad Parnou a kaštieľ v Trstenej na Ostrove.
Východiskovým bodom pri zariaďovaní jednotlivých objektov kaštieľov i palácov bola snaha grófa Pálffyho vytvoriť jednotný slohový celok exteriéru i interiéru. Z toho pohľadu patrí prvenstvo zámku v Bojniciach, ktorý dal gróf prestavať podľa vzoru francúzskych gotických zámkov v údolí rieky Loire. Hlavným architektom prestavby bol bratislavský architekt Jozef Hubert. Realizáciou interiérových prác v duchu tirolskej gotiky poveril gróf Pálffy innsbruckú firmu Gebrüder Colli. Rozsiahla neogotická prestavba sa uskutočnila v priebehu rokov 1889 - 1910 a zmenila hrad na čarokrásny zámok. Gróf Pálffy sa jej úplného dokončenia nedožil, pretože zomrel vo Viedni 2. júna 1908.
Už vo svojom testamente gróf Pálffy vyslovil želanie, aby jeho paláce vo Viedni a Budapešti, kaštieľ v Kráľovej a zámok v Bojniciach boli sprístupnené pre verejnosť a aby umelecké diela zostali na pôvodných miestach a prehliadka bola umožnená všetkým záujemcom. Gróf však netušil, že toto jeho želanie sa naplní až o niekoľko rokov neskôr, konkrétne v roku 1950, kedy v bojnickom zámku bolo zriadené Krajské nitrianske múzeum. Dnešné múzeum je súčasťou Slovenského národného múzea. V roku 1970 bol zámok vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Otváracie hodiny
POČAS SEZÓNY: v období od 1.mája do 30.septembra
je zámok otvorený pre verejnosť .......... od 9,00 h do 17,00 h
MIMO SEZÓNY: v období od 1.októbra do 30.apríla
je zámok otvorený pre verejnosť .......... od 10,00 h do 15,00 h
OTVORENÉ je denne okrem pondelka
POZOR! V mesiacoch JÚN, JÚL a AUGUST otvorené aj v PONDELOK
Kontakt
SNM - Múzeum BOJNICE
Zámok a okolie 1,
972 01 BOJNICE, Slovakia
Tel.: 421-46-5430 624
Fax: 421-46-5430 051
