Kežmarok

Kežmarok patrí do okresu, ktorý je mierne teplý, mierne vlhký, zima je studená. Leží v zrážkovom tieni. Podložie tvoria prevažne spraše, štvrtohorné usadeniny nív riek Poprad a Ľubica, pieskovce. Prevažujúce pôdne typy sú stredne ťažké hlinité hnedozeme, nivné pôdy a lužné pôdy. Ťaží sa tu pieskovec pod Jeruzalemským vrchom, tehliarska hlina v oblasti potoka Biela voda

Rozloha katastra je 839,5 km2. Sú v ňom zastúpené smrekové lesy (pôvodne bukové) s prevažujúcim porastom: smrek, borovica, smrekovec, borovica čierna, javor, jarabina, vŕba, krovie. Nachádzajú sa tu tieto vzácne a chránené druhy rastlín: Snežienka jarná, Šafran spišský, poniklec, veternica hájna a živočíšstvo: sýkorka a drozd, zajac, srnčia zver, diviačia zver, veverica, líška.

Dejiny

Kežmarok vznikol v 13. storočí spojením troch osád - slovenskej rybárskej osady, osady kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady. Územie mesta však bolo osídlené už v kamennej dobe. Sú tu bohaté nálezy z bronzovej a železnej doby, sídlisko z laténskej a rímskej doby, slovanské sídlisko a základy sakrálnej stavby z 12. – 13. storočia.

Prvá písomná zmienka o Kežmarku pochádza z roku 1251 v darovacej listine kráľa Bela IV.. Mesto získalo mestské výsady v roku 1269. V roku 1380 sa stalo slobodným kráľovským mestom. Ako slobodné mesto získalo viaceré hospodárske i politické privilégiá - napr. právo dvoch výročných trhov (1419), sporné právo skladu (1435), právo meča (1438) a právo používať erb v roku 1463. Ten sa až do dnešných dní veľmi nezmenil.

Výhodná poloha mesta pri dôležitých obchodných cestách, spájajúcich Orient so severom Európy, urýchlila jeho hospodársky rozvoj. Kežmarok bol i počas minulých storočí veľmi živým mestom. V 15. - 19. storočí tu pracovalo 40 remeselníckych spoločenstiev - cechov. Po celej Európe preslávili Kežmarok farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihlári a zlatníci.

Súčasťou histórie mesta boli časté boje - v Kežmarskom chotári sa odohralo celkove trinásť vojen - jedna vyše storočná s blízkou Levočou o právo skladu a druhá takmer 250-ročná, ktorú viedlo mesto s vlastným hradom. Do histórie mesta sa významne zapísali aj Rákociho protihabsburské povstania, kedy o Kežmarok zápasili dve silné skupiny miestodržiteľov krajiny.

Obyvateľstvo
- Počet obyvateľov: 17 241
- Muži: 8324, Ženy: 8917
- Roky: 12 - 25 = 4061, 25 - 40 = 3964, 40 a viac = 6730
- Hustota: 705 obyvateľov na 1 km2
- Produktívny vek: 10 350 obyvateľov je v produktívnom veku, čo je 60 % populácie
Podľa zamestnania:
Priemysel a výroba = 38 %, Obchod a služby = 28 %, Administratíva, banky = 9 %, Školy = 8 %, Zdravotníctvo = 4 %

Národnosti žijúce v sídle a okolí: slovenská, rómska, nemecká, česká, rusínska, maďarská, poľská. Prevládajúce vierovyznanie: rímskokatolícke, evanjelické, gréckokatolicke, baptistický zbor.

Kontakt:

Primátor mesta
Ing. Igor Šajtlava
052 / 466 01 01
primator@kezmarok.sk

Viceprimátor mesta
PhDr. Igor Kredátus
052 / 466 01 05
igor.kredatus@kezmarok.sk

Prednosta
Ing. Miroslav Perignáth
052 / 466 01 04
prednosta@kezmarok.sk

Hlavný kontrolór
Ing. Ľudmila Gnojčáková
052 / 466 01 03
ludmila.gnojcakova@kezmarok.sk