Ružomberok
HISTÓRIA MESTA
Historické osudy Ružomberka a jeho okolia možno sledovať od roku 1233, keď kráľ Ondrej II. daroval zo svojej kráľovskej zeme Hudkontovi za verné služby tri poplužia zeme, ktoré ležali pri ústí rieky Revúca.
V období 13. storočia sa v priestore Ružomberka utvorili také podmienky, zaktorých sa tu jestvujúce sídelné formy mohli spojiť a utvoriť mestskú komunitu. Základným predpokladom rozvoja mesta bola jeho poloha na križovatke obchodných ciest.
Novým impulzom rozvoja bol príchod nemeckých kolonistov, ktorí sa usadili pri staršej slovenskej osade Revúca a založili si novú osadu s názvom Rosenberg, situovanú na plošine severne od dnešnej Kalvárie.
Mestské výsady dostal Ružomberok v roku 1318. Mestu ich udelil magister rytier Donč, zvolenský župan. Práva Ružomberčanov podľa tejto listiny boli: voľba richtára, voľba farára, slobodné užívanie mestského chotára a neplatenie poplatkov ružomberských mešťanov.
14. novembra 1340 dostalo mesto od kráľa Karola Róberta kráľovskú listinu s novými mestskými výsadami. Boli v nich zahrnuté práva na slobodnú voľbu richtára, oslobodenie od súdnej právomoci župana, právo na voľný rybolov v riečke Revúca a slobodné dolovanie zlata, striebra a medi. Do mestského chotára boli začlenené obce Biely Potok, Ludrová, Černová i osada Vlkolínec. I napriek tomu, že sa mesto snažilo využiť získané privilégiá, vývoj sa narušil, kde v deväťdesiatych rokoch 14. storočia upadlo do feudálnej závislosti od Likavského panstva. Závislosť sa začala prejavovať porušovaním mestských výsad, svojvoľným odoberanm pôdy, zvyšovaním poplatkov. Tento stav trval až do roku 1848.
Opačný efekt pre mesto malo udelenie práva na dva výročné jarmoky (v nedeľu pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána a na Ondreja), ako i právo konať týždenné trhy vo štvrtok. Kráľ Ferdinand III. rozšíril toto právo o ďlšie dva výročné trhy, ktoré sa konali po sviatku Troch kráľov a na Michala. Mesto sa vyvíjalo v obchodo-trhovo-remeselnícke centrum. K tradičnej poľnohospodárskej, drevárskej, ovčiarskej a obchodnej tradícii sa pridružilo remeselníctvo. Z remeselných dielní sa začali vytvárať menšie podniky (napr. Papiereň založená pred rokom 1725), z ktorých sa v poslednej tretine 19. storočia zrodil významný slovenský priemysel. Išlo o rozvoj papierenského a textilného priemyslu, spracovanie dreva, ale aj tehelne a bryndziarne.
Predpokladom rozvoja priemyslu a obchodu bolo aj kvalitné školstvo. Na území mesta vzniklo viac dôležitých škôl. Prvou dloženou školou vyššieho typu bola evanjelická latinská šľachtická škola. Jej vznik je zahalený nejasnosťami. Podľa rôznych prameňov mala vzniknúť už v roku 1528, iné údaje hovoria o roku 1567. Tak aj tak ide o prvú, resp. o jednu s prvých takýchto škôl na Slovensku. Spájajú sa s ňou mená významných osobností tej doby - O. Jakobei, O. Cenglerius, Kalinkovci, Paršicovci, Ž. Nosticius, J. Kučera, P. Lochman a pod. Druhou veľmi významnou školou bolo katolícke gymnázium založené rehoľou piaristov v roku 1729. V tom čase bolo ružomberské gymnázium jedinou školou svojho druhu pre Liptov, Oravu, Turiec a severnú časť Trenčianskej stolice. Školu navštevovali také významné osobnosti ako Anton Bernolák, Ladislav Nádaši-Jége, Andrej Hlinka, Emil Bohúň, Vavro Šrobár, Ľudovít Fulla... Dnes môžeme dať Ružomberku prívlastok akademický. V meste pôsobí 9 základných, 8 stredných a 2 vysoké školy: Katolícka univerzita a Fakulta riadenia a informatiky ako detašované pracovisko Žilinskej univerzity.
Katolícka univerzita bola zriadená konferenciou biskupov Slovenska k 1. júlu 2000 ako prvá neštátna katolícka vysoká škola na Slovensku.
Od poslednej tretiny 19. do polovice 20.storočia bol Ružomberok významným centrom slovenského národného hnutia reprezentovaný pôsobením Msgr. Andreja Hlinku, bojovníka za práva Slovákov. Narodil sa v mestskej časti Černová a v Ružomberku pôsobil do svojej smrti v roku 1938. Uhorská vláda potláčala boj za oslobodenie Slovákov. Černová je smutne známa jedným z najbrutálnejších zásahov proti slovenskému obyvateľstvu, ku ktorému došlo v roku 1907 pri vysviacke kostola. Zahynulo tam 15 osôb.
V Ružomberku sa sformoval i prúd filozofického myslenia L. N. Tolstého (Dr. Dušan Makovický) a čechoslovakistický prúd hlasistov a prúdistov (Dr. Vavro Šrobár, František Votruba).
Ružomberok patrí k významným maliarským centrám Slovenska. V meste sa narodili alebo pôsobili mnohí slovenskí a českí umelci, medzi najznámejších patrili Ľudovít Fulla, Martin Benka, Ján Hála, Jozef Hanula, Marcel Dúbravec. Pre kultúrny život v meste mal veľký význam rok 1912, keď vzniklo Liptovské múzeum. Budova súčasného múzea bola pstavená v tridsiatych rokoch.
PREHLIADKA MESTA
V Ružomberku sa zachovali architektonické pamiatky azda zo všetkých historických medzníkov vývoja mesta.
Námestie Andreja Hlinku patrí medzi najstaršie pamiatky mesta. Možno ho rozdeliť na dve časti, ktoré spája chránená lipová alej.
Východná časť:
Rímskokatolícky kostol sv. Ondreja - farský kostol pôvodne gotický, spomínaný už v roku 1318, znovuvybudovaný v roku 1585. Časť pôvodnej gotickej stavby je azda pojatá do obvodného muriva dnešného, v roku 1585 stavaného kostola, ktorý bol počas 18. storočia, v roku 1902 a 1941-1942 viac krát upravený a rozšírený, ale v podstate si zachoval svoj renesančno-barokový charakter. Dvojloďový priestor s presbytériom s polygonálnym uzáverom a záp. murovanou emporou. Presbytérium zaklenuté valenou klenbou s lunetami, ktoré dosadajú na na okrúhle prípory s rímsovou hlavicou. Lode sú zaklenuté valenou klenbou s lunetami a oddelené od seba pásmi, ktoré dosadajú na hlavice pilierov.
V kostole sa nachádza pôvodná gotická krstiteľnica zo 16. storočia, diela A. Belopotockého, J. Hanulu a E. Massányiho. Okenné vitráže v južnej lodi kostola sú dielom majstra Ľ. Fullu.
Vo veži kostola je najstarší zvon na Liptove zvon Andrej uliaty v roku 1506 bynskobystrickým zvonolejárom A. Sladičom.
Mestská radnica - neobaroková, poschodová budova postavená r. 1895. Dvojpodlažná s nárožnou vežou a trojosovým rizalitom, spočívajúca na arkádach. Smerom ku kostolu namiesto nárožnej veže menšia dvojokenná rizalitová časť, tvoriaca prechod k dominantnej veži kostola.
Pod južnou loďou kostola sv. Ondreja sa nachádza Mauzóleum Andreja Hlinku a pred rednicou mariánsky stĺp z roku 1858.
Evanjelický kostol
Postavený na Dončovej ulici v rokoch 1923 - 1926.
V r. 1923-24 bol postavený nový komplex evanjelickej fary a ľudovej školy. 10. októbra 1926, presne rok po započatí stavebných prác, biskup Dr. Jur Janoška posvätil nový kostol za veľkej účasti evanjelických kňazov a veriacich z Liptova, Oravy, Turca a Spiša.
Autorom projektu s jednoduchou sieňovou dispozíciou, inšpirovaného starším návrhom Ing. arch. Dušana Jurkoviča, je ružomberský rodák, architekt Ing. Ján Burjan, signatár Martinskej deklarácie.
Stavebná realizácia je dielom firmy Jozefa Peška so sídlom vo Zvolene. Vnútorné vybavenie súčasného kostola oltár s kazateľnicou, krstiteľnica a lavice pochádza z doby jeho vzniku a vyhotovilo ho evanjelické stolárske družstvo Svojpomoc z Trenčína.
Zvony dodala firma Fischer z Trnavy. Vo vyrezávanom oltári je vsadený oltárny obraz Krista žehnajúceho kalich od Petra Michala Bohúňa, ktorý bol súčasťou oltárnej výzdoby pôvodnej modlitebne z r. 1873.
Liptovské múzeum postavené mestom Ružomberok v roku 1936 podľa projektu domáceho architekta V. Donera na Námestí Štefana Hýroša. V múzeum sú umiestnené stále expozície geológie, paleontológie a botaniky, zoológie a archeológie, národopisu, expozície o živote a diele Msgr. Andreja Hlinku a výroby papiera na Slovensku. V Liptovskom múzeu sa pravidelne konajú i výstavy umeleckých fotografií FOTOFÓRUM a STROM.
Liptovské múzeum v Ružomberku má v správe mnoho ďalších pamiatok a expozícií na Liptove. Patria medzi ne:
- Hrad Likava s expozíciou
- expozícia Roľnícky dom vo Vlkolínci
- Kostol Všetkých svätých Ludrová
- Archeoskanzen Havránok
- Národná kultúrna pamiatka Čierny orol Liptovskom Mikuláši
- Maša Liptovský Hrádok - expozícia baníctva a hutníctva Liptova
- Národopisné múzeum Liptovský Hrádok
- expozícia Banícky dom - Vyšná Boca
- Múzeum Liptovskej dediny v Pribyline
TIPY NA VÝLET DO OKOLIA
Priamo z Ružomberka je možné uskutočňovať turistické vychádzky. Výborným vyhliadkovým bodom na mesto a jeho okolie je kopec Čebrať, na ktorý vedie nenáročný turistický chodník. Zaujímavý je i výlet kabínkovou lanovkou na Malinô Brdo a odtiaľ možno pešo zostúpiť do osady Vlkolínec. Počas zimnej sezóny odporúčame milovníkom lyžovania lyžovačku na Malinom Brde, kde sú výborné lyžiarske terény, dostatočná kapacita lyžiarskych vlekov a v prípade zlých snehových podmienok je zabezpečené i umelé zasnežovanie.
Informačné centrum mesta Ružomberok
A. Bernoláka 1, vedľa Dexia banky
Ružomberok 034 01
tel.: +421 44 4321 096, +421 44 4313 611
fax: +421 44 4313 611
e-mail: kic@murk.sk, info@ruzomberok.eu
ICQ: 278-931-424
