Revúca

Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Revúca


Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Námestie slobody 13/17, 050 80 Revúca
Primátor/Starosta: MVDr. Eva Cireňová
Prednosta/Zástupca starostu: Ing. Eva Kučeráková / Ing. Július Buchta
Tel.: 058/285 15 40, 286 88 88, 285 15 11
Mobil: 0915 818 698, 0905 114 683 , 0908 938 672
Fax: 058/281 20 11
E-mail:
Web: www.revuca.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 12466

Rozloha obce/mesta v ha: 2504

Prvá písomná zmienka: 1427

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:30 - 11:30   12:00 - 15:30  
Utorok: 7:30 - 11:30   12:00 - 15:30  
Streda: 7:30 - 11:30   12:00 - 16:30  
Štvrtok: nestránkový deň  
Piatok: 7:30 - 11:30   12:00 - 14:30

Úradné hodiny zástupcu primátora: 1. poschodie číslo kancelárie 44
Streda: 14:30 - 16:30



Prezentácia:

Prezentácia mesta

Revúca, mesto Prvého slovenského gymnázia sa rozprestiera v srdci historického územia Gemera, v malebnom prostredí Muránskej doliny, v kolorite juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, v blízkosti jeho Národného parku Muránska planina. Nad mestom sa vypína vrch Kohút vysoký 1409 metrov po Stolici druhý najvyšší vrch Slovenského rudohoria.

Revúca patrí k hustej sieti súčasných sídelných lokalít Slovenska, ktoré majú svoj pôvod niekde v stredoveku. Osídľovanie mesta sa datuje na  začiatok 14. storočia. V roku 1321 Ilsvaiovci, majitelia tohto územia, ktorí koncom 13. storočia vlastnili severnú časť Gemera, najmä územie okolo Muráňa a takmer celé povodie riečky Muráň, venovali chotár na obývanie šoltýsovi Stojanovi. Za doteraz najstaršiu písomnú zmienku môžeme považovať portálny súpis Gemerskej župy z roku 1427.

Mestské výsady získala v 16. storočí, kedy patrila pod Muránske hradné panstvo. Rozmach mesta, ktoré sa spočiatku vyvíjalo ako roľnícka, pastierska a banícka osada, bol poznačený rozvojom remesiel, obchodovaním a predovšetkým viac ako päť storočnou tradíciou výroby a spracovania železa. Najviac sa však Revúca preslávila v druhej polovici 19. storočia ako jedno z centier slovenského národného a kultúrneho života. Toto obdobie dodnes pripomína v meste niekoľko národných kultúrnych pamiatok.

Prvé slovenské gymnázium

Do našich národných dejín sa Revúca natrvalo zapísala zásluhou tu pôsobiacej slovenskej evanjelickej inteligencie, ktorá v roku 1862 založila Slovenské evanjelické a. v. gymnázium. Brány tohoto gymnázia, známeho ako Prvé slovenské gymnázium, sa otvorili 16.  septembra 1862. Na gymnáziu sa vo všetkých vyučovacích predmetoch vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v slovenskom jazyku. Počas dvanástich rokov existencie gymnázia na ňom študovalo 566 študentov takmer zo všetkých kútov Slovenska, z ktorých sa mnohí stali dôležitou súčasťou národných dejín (Martin Kukučín, Miloslav Hodža, Vladimír Hurban, Samuel Daxner, Jozef Škultéty, Jur Janoška, Ľudovít Vladimír Rizner a iní). Škola bola založená  a udržiavaná len zo zbierok a milodarov slovenského ľudu. Úlohou gymnázia bolo zabrániť odnárodňovaniu slovenskej mládeže a pripravovať národne uvedomelú inteligenciu. Na gymnáziu pôsobilo mnoho významných predstaviteľov slovenského národa, ktorí vyvíjali bohatú osvetovú činnosť (činovníci Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Matej Nandrássy, ako i profesori Július Botto, Jozef Kvetoslav Holub, Samuel Ormis, August Horislav Škultéty, Karol Viest, Ivan Branislav Zoch a mnoho ďalších).

Historický prínos tejto vzácnej vzdelávacej inštitúcie v dejinách slovenského národa dnes pripomína stála muzeálna expozícia sprístupnená v pôvodnom dome Prvého slovenského gymnázia. V tejto rokokovej kúrii sú okrem originálnych dokumentov a obrazov umiestnené aj predmety kultúrnej hodnoty mesta a regiónu. V súčasnosti v budove sídli aj Turistické informačné centrum. Súčasťou areálu Prvého slovenského gymnázia je Park slovenských národovcov, v ktorom sú dve bronzové busty profesorov gymnázia - Ivana Branislava Zocha a Samuela Ormisa.

Nová budova Prvého slovenského gymnázia

V období silnejúceho národného útlaku v rokoch 1871 - 1873 bola postavená nová budova Prvého slovenského gymnázia, v ktorej sa začalo vyučovať v piatich dokončených triedach hneď po tom, ako ju 4. februára 1873 vysvätil  popredný sloven­ský národovec, evanjelický kňaz Samuel Tomášik. Na priečelí budovy sú umiestnené tri pamätné ta­bule, ktoré sú venované Samuelovi Ormisovi, Mar­tinovi Kukučínovi (obe národné kultúrne pamiatky) a 200. výročiu založenia Muránskej únie – prvej účastinnej spoločnosti v Uhorsku podnikajúcej v železiarstve. Posledná spomínaná tabuľa je záro­veň venovaná aj Gustávovi Frákovi. V súčasnosti je budova sídlom školy Prvého slovenského literárneho gymnázia s celoslovenskou pôsobnosťou s rozšírenou výukou slovenského jazyka a literatúry.

Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona

Neskorogotický rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona, ktorý pochádza z 2. polovice 15. storočia je najstaršou stavbou v meste. Kostol s renesančne  upravenou loďou mal pôvodne dve veže, nižšia veža bola v roku 1892 rozobraná. Uprostred hlavného  pseudogotického oltára z dielne majstra rezbára Júliusa Fuhrmanna sú umiestnené tabuľové obrazy z čias okolo roku 1500, ktoré predstavujú výjavy zo života sv. Quirina.

Evanjelický kostol

Druhou najstaršou stavbou v meste je klasicistický tolerančný evanjelický kostol, ktorého stavba bola dokončená v roku 1785, jeho vežu pristavali o tri roky neskôr. Interiérovou dominantou kostola je rokokový oltár s kazateľnicou z roku 1784, ktorý spolu s emporou pochádza z dielne jelšavského rezbára Jána Reisigera. Pri vstupe do kostola je umiestnená bronzová pamätná tabuľa venovaná otvoreniu Slovenského evanjelického a. v. gymnázia – Prvého slovenského gymnázia, ktoré bolo v kostole slávnostne otvorené 16. septembra 1862.

Evanjelická fara

Evanjelická fara bola postavená v rokoch 1785 - 1786. Na jej priečelí sú umiestnené dve pamätné tabule. Prvá, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, je  venovaná evanjelickému kňazovi Samuelovi Reussovi, zakladateľovi slovenského národopisu a jeho synom, národným dejateľom, zberateľom a upravovateľom ľudových rozprávok Adolfovi, Gustávovi, Júliusovi a Ľudovítovi. Druhá pamätná tabuľa je venovaná Pavlovi Emanuelovi Dobšinskému, ktorý tu pôsobil v rokoch 1850 – 1852.

Mestský dom

Klasicistická dvojpodlažná budova mestského domu s manzardovou strechou, ktorá je od roku 1997 sídlom Mestského úradu Revúca bola postavená v roku 1819. Na budove je umiestnená pamätná tabuľa venovaná vedcovi MUDr. Gustávovi Mauríciovi Reussovi, ktorý sa stal priekopníkom vedecko-fantastického žánru na Slovensku a jeho román „Hviezdoveda čili Životopis Krutohlava, čo na Zemi, okolo Mesiaca a Slnka skúsil a čo o Obežniciach, Vlasaticiach, Pôvode a Konci sveta vedel“ (1856) vyšiel o 9 rokov skôr ako román „Zo zeme na Mesiac“ od J. Verneho.

Mestský hostinec

Z architektonického hľadiska je zaujímavou  stavbou dvojpodlažná neoklasicistická budova mestského hostinca, známeho pod názvom Kohút, postavená v rokoch 1875  – 1876,  ktorá bola kultúrnym a spoločenským centrom až do roku 1964.  V súčasnosti je budova vo vlastníctve akciovej spoločnosti Slovmag Lubeník.                                                               

Medzi ďalšie národné kultúrne pamiatky patria zachované meštianske domy z druhej polovice 19. storočia. V jednom z nich sa narodil armádny generál Rudolf Viest, čo pripomína pamätná tabuľa. Výz­namný je aj meštiansky nárožný dom, známy ako Králov dom, ktorý bol sídlom Slovenského čitateľského spolku. Dnes je budova vo vlastníctve súkromnej osoby. Vzácny je tiež pamätný dom ľudovýchovného činiteľa Mateja  Nandrássyho, v ktorom sa stretávali slovenskí národovci, o čom nás informuje aj pamätná tabuľa. Dnes je sídlom Slovenskej spori­teľne.

Turistika

Kolorit malebného mesta s bohatou históriou dotvára okolitá príroda. Revúca je východiskovým miestom pre turistické trasy do prírody, ktorá je uvitá vo venci Stolických vrchov, Muránskej planiny a Revúckej vrchoviny, čím vytvára vhodné podmienky pre celoročný pobyt v prírode, turistiku a výlety s krásnymi výhľadmi.

Značené pešie trasy:

Sedlo Predná Hora – Predná Hora, liečebňa – Predná Hora, rekreačný areál – Orlová – Muránska Zdychava – Skalica – Faltenovo sedlo
červená značka, dĺžka trasy 14 km, čas trvania 4:25h

Revúčka – hotel Hunter – Parajka – Kohút – sedlo Kohúta
modrá značka, dĺžka trasy 10 km, čas trvania 3:30h

Malý Kohút – Parajka – Skalica
žltá značka, dĺžka trasy 5 km, čas trvania 1:05h

Chyžné – Dlhý diel
zelená značka, dĺžka trasy 9 km, čas trvania 2:30h

Dlhý diel – sedlo Kohúta
žltá značka, dĺžka trasy 2 km, čas trvania 0:40h

Revúca – Skalka – Úkorová
žltá značka, dĺžka trasy 3 km, čas trvania 0:50h

 



Oznam mesta/obce:

Revúcké listy
revuckelisty.sk

Správy a aktuality v meste
www.revuca.sk/spravy-a-aktuality-v-meste.phtml?id3=85553

Pravidelné podujatia v meste :

  • Detská divadelná Revúca
  • Fašiangy v Revúcej
  • Zochova divadelná Revúca
  • Dni Mesta Revúca a Revúcky jarmok
  • Jazda Svätého Huberta
  • Revúcke vianočné trhy
  • Súťaž vo varení kapustnice

Služby:

autobus doktor kanalizácia knižnica kúpalisko lekáreň polícia pošta požiarna zbrojnica reštaurácia škola škôlka športovisko telocvičňa ubytovanie vlak welness

Fotogaléria

Revúca 1 Revúca 2 Revúca 3 Revúca 4 Revúca 5 Revúca 6 Revúca 7 Revúca 8 Revúca 9 Revúca 10 Revúca 11 Revúca 12

Odkazy/linky

Kalendár podujatí
mesto.revuca.sk/kalendar-podujati.phtml?id5=19998

Turistické informačné centrum Revúca 
-
 tic.revuca.sk

Šport
mesto.revuca.sk/sport.phtml?id5=22640


Fotogaléria miest Fotogaléria obcí