Slovenské tradície a folklór

Slovensko má bohaté kultúrne tradície, folklór je veľmi výrazný a zaujímavý. Slovenský národ svoj folklór dôsledne udržiava, piesne, hudba a tanec sa prenášajú z generácie na generáciu. Na Slovensku pôsobia mnohé folklórne súbory.
- najznámejšie folklórne súbory na Slovensku sú:
SĽUK v Bratislave, Šarišan v Prešove a Lúčnica v Bratislave
- najvýznamnejšími oblasťami slovenského folklóru sú:
severné regióny Slovenska, Orava, Liptov a východ Slovenska v okolí Zemplína
V minulosti mala každá oblasť na Slovensku svoj typický kroj, nárečie aj ľudové zvyky.

Mnohé slovenské ľudové piesne sú veľmi rytmické a veselé, zabavia pri tanci, niektoré sú naopak smutné a hovoria o láske medzi ľuďmi, sklamaniach, o láske k rodnému kraju, o kráse alebo zábave. Ľudové piesne sa spievajú nielen na folklórnych slávnostiach, ale učia sa ich aj deti v školách, aby poznali svoje kultúrne dedičstvo. Tradičný tanec možno vidieť na festivaloch a folklórnych slávnostiach, ktoré sa každoročne konajú po celom Slovensku.

Ľudové piesne:

Slovensko má mnoho známych a obľúbených ľudových piesní. Niektoré z nich:
Anička dušička, kde si bola; Bodaj by vás, vy mládenci; Čerešničky, čerešničky; Červené jabĺčko; Čierne oči choďte spať; Čo sa mi môže stať; Ej, padá, padá rosička; Horela lipka; Chodila dievčina; Jedna ruža, dve ruže; Krásna, krásna; Na Kráľovej holi; Na Orave dobre; Neďaleko od Trenčína; Nepi Jano, nepi vodu; Pondelok doma nebudem; Prešporská kasáreň; Prší, prší; Slovenská rodná dedina; Tam pod Tatrami; To tá Heľpa; V záhradôčke pod okienkom; Z Východnej dievčatá; Žalo dievča; a mnohé ďalšie.

Folklórne slávnosti:

Na folklórnych slávnostiach vystupujú účinkujúci v krojoch, spievajú piesne, tancujú, hrajú na hudobných nástrojoch. Folklórne slávnosti pod Poľanou sú známe aj v zahraničí, je to medzinárodný festival ľudovej hudby, tanca a spevu spojený s prehliadkou folklórnych súborov a určený aj pre zahraničných Slovákov. Uskutočňuje sa v amfiteátri v Detve. Folklórny festival je spojený s jarmokom, kde sa predávajú tradičné výrobky slovenských remeselníkov.

V Múzeu oravskej dediny, v Zuberci, sa uskutočňujú Podroháčske folklórne slávnosti, tiež spojené s jarmokom ľudových remesiel.

Múzeum slovenskej dediny v Martine organizuje Dožinky, ktoré predstavujú oslavu zberu úrody, ukážku jej tradičného zberu a ručného spracovania.

Celonárodné slovenské kultúrne podujatie sa koná vo Východnej počas letných mesiacov. Je to folklórny festival s medzinárodnou účasťou, na ktorom je predstavená tradičná ľudová kultúra, remeslá, spev, tanec, zvyky a obyčaje. Festival vo Východnej patrí medzi najvýznamnejšie na Slovensku. Tieto festivaly trvajú väčšinou od piatka do nedele a konajú sa v júli, alebo v iných letných mesiacoch.

Tradičné slovenské remeslá:

Jarmok ľudových remesiel sa konáva každoročne v Nitre a iných slovenských mestách. K tradičným remeselníkom na Slovensku patrili a ešte aj patria drevorezbári, keramikári, drotári, tkáči, kováči, hrnčiari, výrobcovia fujár (typický folklórny hudobný nástroj vysoký ako ľudská postava vyrobený z dreva), korbáčov, prútených výrobkov, čipiek, výšiviek, šperkov, kožených výrobkov a výrobkov zo šúpolia.

Tradičné slovenské dediny boli zastavané drevenicami, často aj maľovanými. Prírodné múzeá – skanzeny vám ponúkajú možnosť vidieť, ako vyzerala tradičná slovenská dedina v minulosti. Sú sústredené na severnom Slovensku, ktoré je kolískou tradícií a folklóru. Mnohé zvyky sú tu zachované dodnes. Medzi tradičné slovenské dedinky patria najmä horské osady a dedinky na Liptove, Orave a okolí.

Tradícia pečenia medovníkov sa na Slovensku zachovala až dodnes, tradičné medovníky sú neoddeliteľnou súčasťou slovenských Vianoc. Spôsob prípravy a recepty medovníkov sa v rôznych regiónoch Slovenska líšia rovnako ako aj ich tvar a zdobenie. Medovníky si možete zakúpiť na každom jarmoku.

Rómska kultúra:

Na Slovensku žije približne 90 tisíc občanov rómskej národnosti. Niektorí hovoria rómskym jazykom. Rómovia majú svoju vlastnú kultúru. Majú vrodený hudobný talent, preto sú z nich dobrí speváci, tanečníci a hráči na hudobných nástrojoch. Majú svojský typ hudby a tanca, svoj vlastný folklór. Z ich radov pochádzajú viacerí umelci, ktorí pôsobia na slovenskej scéne. Typický hudobný nástroj pre Rómov je cimbal a husle. Okrem kvalitnej hudby sú špecificky rytmické a dynamické aj cigánske piesne a tanec. Oblečenie pri rómskych vystúpeniach charakterizuje farebnosť, je ozdobené rôznymi šatkami a šperkami. Na Slovensku pôsobia rómske skupiny a speváci, ktorí vydávajú aj CD nosiče. Medzi ľuďmi je ich hudba obľúbená, pretože je plná energie a zábavy. Na Slovensku sa uskutočňujú aj rómske festivaly, v Martine nájdeme Múzeum kultúry Rómov.

Slovenské povesti:

Slovensko má veľmi veľa povestí, ktoré vychádzajú z histórie aj súčasnosti Slovenska. Medzi najvýznamnejšie povesti patria:
- Povesť o Jánošíkovej pästi - medzi najpočetnejšie slovenské povesti patria nepochybne povesti o Jánošíkovi, udatnom slovenskom zbojníkovi a jeho hrdinskej družine
- Studňa lásky - medzi najznámejšie a najkrajšie slovenské povesti o láske a o Trenčianskom hrade patrí povesť Studňa lásky, o Omarovi a Fatime
- Povesť O troch prútoch - o kráľovi Svätoplukovi sa na Slovensku napísalo veľa povestí, jednou z najznámejších je povesť O troch prútoch
- Povesť o drakovi a rytierovi - prečo je mesto Svätý Jur pri Bratislave
- Povesť o rytierovi Rolandovi - maximiliánova fontána s rytierom Rolandom
- Povesť o čiernom koscovi - mor v meste Bratislava a mnohé iné

Slovenské príslovia a porekadlá:

Na Slovensku vzniklo mnoho prísloví a porekadiel. Niektoré z nich:
Všetko zlé je na niečo dobré; Jablko ďaleko od stromu nepadne; Aká matka, taká Katka; Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá; Trpezlivosť ruže prináša; Pomaly ďalej zájdeš; V núdzi poznáš priateľa; Čo oči nevidia, srdce nebolí; Zíde z očí, zíde z mysle; Láska hory prenáša; Láska prechádza cez žalúdok; Ráno je múdrejšie večera; Keď sa chce, tak sa dá; Bez práce nie sú koláče; Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže; Všade dobre, doma najepšie; Zvyk je železná košeľa; Darovanému koňovi sa na zuby nepozerá; Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche; Čas je najlepší lekár; Šaty robia človeka; Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva; Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne; Čo na srdci, to na jazyku; Zlá zelina nevyhynie; Pes, ktorý šteká, nehryzie; Lož má krátke nohy; Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie; Pod lampou je najväčšia tma; Topiaci sa aj slamky chytá; Trafená hus zagágala; V zdravom tele zdravý duch; Tichá voda brehy myje; Stačí len jedna kvapka, aby pohár pretiekol; Akoby hrach na stenu hádzal; Zlé správy sa šíria rýchlo; Ži a nechaj žiť; a mnohé ďalšie.