Kriváň

Kriváň je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku a je prirodzenou dominantou horného Liptova. Je to jeden z najvyšších vrchov Slovenska, meria 2 494,7 metrov. Od 19. storočia je neoficiálnym symbolom Slovenska. Štúrovci naň podnikli niekoľko výstupov a vajatali na ňom.

Medzi rokmi 1960 až 1990 bol zobrazený s vatrou aj na znaku Slovenska a na štátnom znaku Československa. Nahradil tak dočasne tradičný slovenský znak s trojvrším a krížom, ktorý sa používa už od čias Uhorska a je aj na znaku Maďarska. V roku 2005 bolo rozhodnuté, že bude zobrazený aj na slovenských eurominciach.

Z vrcholu sa vejárovite rozbieha niekoľko hrebeňov, z ktorých pre turistiku je dôležitý len južný a juhozápadný hrebeň. Južný hrebeň prechádza cez Daxnerovo sedlo a Malý Kriváň, nižšie sa rozširuje v široký chrbát a končí sa Nad Pavlovou. Juhozápadný hrebeň spadá dvoma výraznejšími vyvýšeninami - Vyššou a Nižšou Priehybou - k zalesnenému Grúniku, pamätnému miestu partizánov oddielu Vysoké Tatry, k miestu jeho pobytu a bojov.

Na južných a juhozápadných svahoch Kriváňa sú ešte aj teraz viditeľné stopy po baníčení v 15.-18. storočí (vyhĺbené štôlne a posledné pozostatky múrov haviarskych obydlí). Na vrchol Kriváňa prví vystúpili bezpochyby neznámi haviari a výstup spišskonovoveského evanjelického kazateľa a prírodovedca A. Czirbesza s priateľmi, uskutočnený 1772, treba považovať len za prvú aj písomne doloženú túru. Kriváň navštívili známi priekopníci-bádatelia Tatier, napr. anglický cestovateľ Robert Townson (1793), francúzsky prírodovedec Belsazar Hacquet (1794), poľský geológ Stanisław Staszic (1805) alebo švédsky botanik Göran Wahlenberg (1813). Prvý zimný výstup uskutočnil r.1884 Theodor Wundt a vodca J. Horvay.

Na pamäť výstupu saského kráľa Fridricha Augusta II. (1840) uhorskí monarchisti vztýčili na štíte obelisk, ktorý zakrátko zničili slovenskí vlastenci, účasníci tzv. národných vychádzok. Prvá z nich sa uskutočnila 16.8.1841 za účasti Ľudovíta Štúra a Michala M. Hodžu. Najväčšiu púť zorganizoval Štefan M. Daxner v memorandovom roku 1861. Od roku 1955 sú tradičné výstupy na Kriváň venované pamiatke SNP a jeho hrdinov v krivánskej oblasti.

Ako symbolický vrch Slovanov a slobody Slovákov stal sa Kriváň významným motívom poézie štúrovského pokolenia a svoju pozíciu v básnickej a piesňovej tvorbe si s novšou náplňou zachoval až podnes.

PRÍSTUP: 
Tri studničky, osada Štrbské Pleso, jazero Štrbské pleso, Pod jamami

OKOLIE:
Važecká dolina, Malý Kriváň, Furkotská dolina, Furkotský štít, Kôprová dolina, Liptovské Kopy, Veľká kopa, Podbanské.

Zdroj: www.vysoketatry.com