Antol kaštieľ
Stručný popis:
Pod lesom v obci Sv.Anton, neďaleko od Banskej Štiavnice sa nachádza pomerne dobre zachovaný neskorobarokovo-klasicistický kaštieľ s rozsiahlym parkom. Od 1985 je sprístupnený verejnosti.
História:
Prvé zmienky o obci Svätý Anton sú z roku 1266, keď sa Scentantollo spomína ako jedna z dedín čabraďského panstva, ktoré vlastnil starý hontiansky rod Huntovcov. V 16. storočí už obec patrila panstvu Sitno, ktoré vlastnili Pálffyovci. V polovici 16. storočia sídlo panstva hrad Sitno násilne obsadil Melichar Balassa. Od roku 1580 panstvo pripadlo Illésházyovcom. Roku 1629 daroval kráľ Ferdinand II. za vojenské zásluhy v bojoch proti Turkom hrad Sitno spolu s majetkami Petrovi Kohárymu, ktorý mal panstvo v prenájme už od roku 1622. Koháryovci vlastnili Svätý Anton až do roku 1826, keď ich rod vymiera po meči. Roku 1829 získal sitnianske panstvo Ferdinand Juraj August Coburg, manžel jedinej dedičky koháryovských majetkov Márie Antónie Gabriely. Coburgovci sa vo Svätom Antone zdržiavali s prestávkami až do roku 1944, keď odtiaľ odchádza posledný Coburg - bulharský cár Ferdinand.
Prvé zmienky o hrade Svätý Anton siahajú do 15. storočia, keď obec vlastnili bratia Kazovci. Roku 1415 sa spomína ako menšia opevnená stavba - castellum. Ďalšie zmienky sú až z druhej polovice 16. storočia, keď sa začínala prejavovať hrozba tureckých nájazdov na Slovensko. Na mieste staršieho hradu dal v roku 1744 postaviť svoje reprezentačné feudálne sídlo A. J. Koháry - neskorobarokový jednoposchodový štvorkrídlový kaštieľ s obdĺžnikovým nádvorím. Kaštieľ prebudovávali ešte za čias renesancie, v 17. stor. Pri stavbe sa použili zvyšky konštrukcií hradu. Koháry patril k novej uhorskej aristokracii oddanej Habsburgovcom, ktorá zbohatla v protitureckých vojnách. V súlade so svojím postavením si postavil v Antole aj reprezentačné sídlo.
Interiér:
Prevažná časť miestností, sál a chodieb si zachovala pôvodný interiér z obdobia baroka, rokoka a empíru. V priestoroch kaštiel'a sú dnes expozicie múzea.
Na prvé poschodie sa prichádza z podjazdu hlavného vchodu v severnom krídle reprezentačným schodišťom s kamennými sochami do prijímacích priestorov. Odtiaľ je možné prejsť do spoločensko - reprezentačných miestností alebo na chodby obiehajúce ďalšie tri krídla kaštieľa. Z chodieb osvetlených oknami do nádvoria sú prístupné jednotlivé navzájom poprepájané miestnosti. Z obdobia stavby kaštieľa sú aj nástenné maľby nad schodišťom a v kaplnke. V kaštieli sa zachovalo pomerne veľa pôvodne zariadených i neskoršie dopĺňaných miestností, ktoré sú vlastne nábytkovým múzeom a zbierkami rôznych umeleckých predmetov, obrazov, rytín, akých je na Slovensku veľmi málo. V 19. storočí boli niektoré miestnosti ešte zmenené a zariadené podľa vtedajšej módy.
Exteriér:
Poschodový objekt štvorkrídlového pôdorysu s ústredným nádvorím má všetky znaky reprezentačného sídla. Klenutý podjazd s priehľadom do nádvoria vedie na reprezentačné schodište, ktorého architektúru doplnili maliarskymi a sochárskymi dielami odzrkadlujúcimi vplyv talianskeho a rakúskeho umenia. Z južného traktu kaštieľa vystupuje kaplnka bohato zdobená freskami neskorobarok. iluzionistického priestoru s voľným priehľadom. Kaplnka je zvýraznená aj navonok na priečelí, ktoré ukončuje freska spájajúca cirkevný námet s motívom obrazu donátora. Na prvom poschodí kaštieľa je viacero honosných izieb, ktorých sa len minimálne dotkli neskoršie modernizačné zásahy z 1816 a 1860. Z čias výstavby kaštieľa pochádza aj rokoková kaplnka s bohatou kovanou mrežou, situovaná na rázcestí v dedine, kde sa odbočuje ku kaštiel'u.
O kaštieli sa traduje, že jeho stavba symbolizovala kalendárny rok - má 4 brány (= ročné obdobia), 12 komínov (= mesiacov), 52 izieb (= týždňov) a 365 okien (= dní), dnes po prestavbe to však už nie je možné potvrdiť.
Súčasný stav:
Od r.1954 sídlo Lesníckeho, drevárskeho a polovníckeho múzea, špecializovaného oeloslovenského múzea s pozoruhodnými zbierkami prírodovednými, historickými i umeleckými. Kaštieľ aj areál parku sú prístupné verejnosti.
Zdroj: www.zamky.sk
