Trenčiansky kraj

Územie vyššieho územného celku Trenčiansky samosprávny kraj o rozlohe 4 501 km2, s počtom 608 786 obyvateľov tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Považská Bystrica, Púchov, Ilava, Nové mesto nad Váhom, Myjava, Bánovce nad Bebravou, Prievidza, Partizánske a Trenčín.

Samosprávny kraj sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska. Krajinný reliéf je prevažne hornatý a výrazne členitý. Na juhovýchod územia zasahuje Nitrianska pahorkatina. Väčšinu územia vypĺňa Považské podolie s riekou Váh. Na západe sa nachádzajú Biele Karpaty, na východe Považský Inovec, údolie Bebravy a Hornonitrianska kotlina, ktorú ohraničujú Strážovské vrchy, južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Rieka Nitra tvorí hlavnú os územia Nitrianskej kotliny. Ďalším významným tokom tejto časti kraja je Nitrica.

Juh vypĺňa mierna pahorkatina. Trenčiansky kraj z prevažnej časti tvorí južná polovica historickej Trenčianskej stolice - jadro územia Trenčianskeho komitátu, ktorý vznikol už na začiatku 11. storočia. Druhú identickú časť samosprávneho kraja tvorí Horná Nitra, súčasť historického Nitrianskeho komitátu, ktorý jestvoval už na prelome 10. a 11. storočia. Vznikol pravdepodobne na veľkomoravskom základe.

Pôvodne sa rozprestieral prevažne pri toku Nitry, v najvyspelejšej časti niekdajšieho Nitrianskeho kniežactva. Hornonitrianska kotlina bola začlenená do ranouhorského štátu a Nitrianskeho vojvodstva až v druhej polovici 11. storočia. Táto časť Nitrianskeho komitátu neskoršej Nitrianskej stolice prešla zložitým územným vývojom. Hranice tak Trenčianskej ako aj Nitrianskej historickej stolice sa ustálili až v 14. storočí.