Košický kraj

Vyšší územný celok - Košický samosprávny kraj o rozlohe 6 753 km2, s počtom 767 256 obyvateľov tvoria katastrálne územia miest a obcí súčasných okresov Sobrance, Michalovce, Trebišov, Gelnica, Spišská Nová Ves, Rožňava, Košice I. – IV. a Košice okolie.

Košický samosprávy kraj sa rozprestiera na území slovenskej časti historickej Abovskej stolice, ktoré tvorí jadro územia kraja. Ďalej obsahuje časti troch identických regiónov, historických území komitátov, neskôr stolíc - Gemerskej stolice, Spišskej stolice v západnej časti kraja a Zemplínskej stolice vo východnej časti kraja. Abov vznikol v 2. polovici 13. storočia po rozpade kráľovského komitátu Castrum Novum. Prešiel zložitým historickým vývojom. Na tomto území po vzniku I. ČSR jestvovala až do roku 1923 Abovsko – turnianska župa.

Sídlo stolice sa v stredoveku často menilo, v polovici 17. storočia sa ním stali Košice. Ide o svojrázny región, ktorý vyniká bohatstvom kultúrnych a technických pamiatok. Prvé stopy osídlenia dokladujú náleziská v Poľove a Seni. Početné doklady osídlenia sa sústreïujú najmä na východnú časť Košickej kotliny, Kelti obývali celé jej územie. Mnohé archeologické pamiatky dokladujú slovanské osídlenie až do konca 12. storočia. V prvej polovici 11. storočia prichádzajú Maïari. Začiatkom 14. storočia bolo v Above okolo 250 sídiel. Už v tom čase najvýznamnejším centrom regiónu boli Košice, ktoré ležali na významnej križovatke obchodných ciest.

V roku 1598 boli Košice slobodným kráľovským mestom, Jasov, Moldava nad Bodvou mestečkami a postavenie trhových miest mali Seòa, Svinica, Trstené pri Hornáde a Veľká Ida. Po roku 1720 pribudli k malým mestám Nižný a Vyšný Medzev a po roku 1773 aj Haniska. Obyvateľstvo sa živilo prevažne poľnohospodárstvom, pestovala sa najmä raž, zemiaky, konope i vínna réva. Tunajšie vína sa kvalitou vyrovnajú tokajským. Rozšírený bol chov oviec.

V stredoveku a neskôr aj v 1. polovici 19. storočia sa ťažilo zlato a striebro v Zlatej Idke. Bane na ťažbu medi boli v chotári Medzeva, Košickej Belej, Košických Hámrov, Rudníka a Zlatej Idky.