Prešovský kraj

Územie vyššieho územného celku Prešovský samosprávny kraj o rozlohe 8 993 km2 s počtom 787 483 obyvateľov tvoria katastrálne územia miest a obcí na území dnešných okresov Stropkov, Svidník, Bardejov, Sabinov, Humenné, Medzilaborce, Snina, Vranov nad Topľou, Stará Ľubovňa, Kežmarok, Poprad, Levoča a Prešov.

Prešovský samosprávny kraj sa rozprestiera na území troch historických územných celkov bývalej Šarišskej stolice, Spišskej stolice a Zemplínskej stolice. Jadro územia, bývalá Šarišská stolica, je pokračovaním pôvodného Šarišského komitátu, ktorý sa v 13. storočí vyčlenil z veľkého komitátu Nóvum Castrum. Ide o prevažne hornatý kraj, ktorý charakterizuje veľké bohatstvo lesov. Južná časť leží v Košickej kotline, ktorú na východe ohraničujú Slánske vrchy, na západe Čierna hora, Šarišská vrchovina a Spišsko-šarišské medzihorie. Severnú časť vypĺňajú Nízke Beskydy a Čergov. Hlavným tokom je rieka Torysa. Územím pretekajú Topľa a Ondava. Hranice stolice sa ustálili v 14. storočí.

Najstarším dôkazom osídlenia je sídlisko z obdobia stredného paleolitu v katastri obce Plaveč. Doklady dávneho osídlenia sa nachádzajú najmä v doline Torysy a v Košickej kotline. Najstaršie slovanské sídlisko sa zachovalo v katastri Veľkého Šariša. Sídliská z veľkomoravského obdobia boli objavené v Prešove, na Hradisku, v katastri obcí Geraltová, Chmeľová a Vlače.

Poveľkomoravské obdobie dokladujú nálezy v katastri Fintíc, Solivaru a Kapušian. Z 10. – 13. storočia sú známe hradiská v Šarišských Sokolovciach, Nižnom Tvarožci, Močidlanoch, Ličartovciach. V 13. storočí bolo na tomto území 80 sídiel, z ktorých najvýznamnejšie bolo trhové mesto Veľký Šariš, osada pod kráľovským hradom. V 14. storočí sa slobodnými kráľovskými mestami stali Prešov a Bardejov, začiatkom 15. storočia Sabinov. Koncom 16. storočia získali mestské práva aj Hanušovce nad Topľou, Kurima, Lipany, Plaveč a Veľký Šariš, neskôr pribudli Brezovica a Zborov. Obyvatelia Šariša boli prevažne roľníci.

V 19. storočí sa najviac pestoval ovos, jačmeň, raž, konope a ľan, v hornatých krajoch zemiaky a pohánka. Vínna réva sa pestovala len v chotári Ťahanoviec. Bardejov a Prešov patrili už v stredoveku medzi hlavné strediská remeselnej výroby na Slovensku. V novoveku získal vedúce postavenie Prešov, ktorý sa stal v 18. storočí natrvalo sídlom Šarišskej stolice.