Banskobystrický kraj

Územie vyššieho územného celku Banskobystrický samosprávny kraj o rozlohe 9 455 km2, s počtom 662 077 obyvateľov tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Brezno, Zvolen, Detva, Žiar nad Hronom, Žarnovica, Banská Štiavnica, Krupina, Veľký Krtíš, Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota, Revúca a Banská Bystrica.

Banskobystrický samosprávny kraj sa rozprestiera z prevažnej časti na území historického Zvolenského komitátu, neskôr Zvolenskej stolice. Územie neskoršej Zvolenskej stolice sa včlenilo do ranofeudálneho uhorského štátu až v 2. polovici 11. storočia. V tom čase tvorilo základ rozsiahleho kráľovského majetku, Zvolenského domínia. Išlo o málo osídlené územie, ku ktorému v tom čase patrili aj Turiec, Liptov, Orava a neskôr aj významná časť Tekova.Horný Tekov i Horný Hont k jadru regiónu inklinujú aj v súčasnosti. Hranice sa ustálili až v 14. storočí. Sídlom Zvolenského komitátu bol Pustý hrad, od konca 15. storočia Zvolenský zámok, v 18. storočí sa sídlom stala Banská Bystrica.

Praveké osídlenie bolo sústredené vo Zvolenskej kotline. Dokladom slovanského osídlenia sú veľkomoravské hradiská vo Zvolene a v Môťovej. Z poveľkomoravského obdobia sú známe archeologické lokality – sídliska v Sáse, Môťovej a Selciach. Región vyniká svojráznym charakterom banských miest. Krupina, Banská Bystrica a Ľubietová vznikli vďaka bohatým ložiskám medi.

S mediarskym podnikom v Banskej Bystrici súvisí aj rázovité osídlenie z polovice 16. storočia nazývané „Čierne Handle“. Tvoria ho drevorubačské a uhliarske osady pri Čiernom Hrone s centrom v Čiernom Balogu. Rovnako vznikli „Biele Handle“ – skupina osád pri Hrone, východne od Brezna. Koncom 16. storočia bolo vo Zvolenskej stolici osem výsadných mestečiek – Slovenská Lupča, Radvaň, Sása, Poníky, Zvolenská Slatina, Dobrá Niva, Babiná a Pliešovce a mesto Brezno, ktoré v roku 1655 pribudlo k štyrom slobodným kráľovským mestám – Banská Bystrica, Ľubietová, Krupina a Zvolen.