Trnavský kraj

Územie vyššieho územného celku Trnavský samosprávny kraj o rozlohe 4 148 km2, s počtom 551 441 obyvateľov tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Skalica, Senica, Piešťany, Hlohovec, Trnava, Galanta a Dunajská Streda.

Samosprávny kraj sa nachádza v juhozápadnej časti Slovenska. Územie tvoria prevažné časti Záhorskej (Borskej) nížiny, Malých Karpát, Trnavskej pahorkatiny a Podunajskej nížiny.

Trnavský kraj spoluvytvárajú tri svojrázne regióny, na severozápade Záhorie, v centrálnej časti Trnavský región a na juhu oblasť Žitného ostrova. Nachádza sa prevažne v západnej časti historickej Bratislavskej stolice a na severe na území priľahlej historickej Nitrianskej stolice. Regióny, ktoré spoluvytvárajú Trnavský kraj vynikajú svojráznosťou osídlenia, ľudovej architektúry, miestnymi kultúrnymi prejavmi a zvykmi.Na juhozápade Trnavský samosprávny kraj hraničí s Bratislavským krajom, na západe s Rakúskom, na juhu s Maďarskom, na východe s Nitrianskym krajom, na severe s Trenčianskym krajom a Českou republikou. Toto územie patrí k najstarším kultúrnym oblastiam Slovenska, čo dokladujú mnohé nálezy pravekého osídlenia, z ktorých hádam najznámejšia je „Moravianska venuša“. Najmä vďaka priaznivým prírodným podmienkam bolo toto územie intenzívne osídľované.

Vystriedalo sa tu mnoho národov a kultúr. Kelti, Germáni, Slovania a na juhu starí Maďari osídľovali najmä nížinné oblasti. Nížinné hradisko v katastri obce Pobedím je jedným najstarších dokladov slovanského osídlenia na Slovensku. Bohaté sú doklady osídlenia aj z čias Veľkej Moravy i poveľkomoravského obdobia.