Arborétum Mlyňany

Arborétum MLYŇANY

"Zelená živá mapa sveta"

HISTÓRIA:

Dr. Štefan Ambrózy-Migazzi - zakladateľ Arboréta Mlyňany sa narodil v roku 1869 v Nizze. Po absolvovaní strednej školy vo viedenskom Tereziane vyštudoval právo na univerzite vo Viedni a v Budapešti. Vždyzelené dreviny mal rád už od detstva. Jeho záľubu podporili aj časté cesty po južnej Európe. Tieto mu boli inšpiráciou pre výstavbu Arboréta.

V roku 1892 svadbou s Antóniou Migazziovou získal mlyniansky veľkostatok, ku ktorému prikúpil dubovo-hrabový lesík vo Vieske nad Žitavou.

Hneď od začiatku sa na budovaní parku podieľal Jozef Mišák, odborník pochádzajúci zo známej záhradníckej rodiny v Hořiciach v Čechách. Odborné skúsenosti získal na svojich cestách v zahraničí.

Do 40 ha dubovo-hrabového lesíka postupne dosádzali dovezené dreviny získané od zahraničných škôlkarských firiem v Nemecku, Francúzsku a Anglicku. Hlavným cieľom bolo sústrediť čo najviac cudzokrajných drevín a dokázať ich životaschopnosť v našich podmienkach.

Kaštieľ:

V roku 1894 pod vedením staviteľa Guttmanna bol dokončený kaštieľ. Charakteristická veža bola dokončená až v roku 1905.

Prvé výsadby sa uskutočnili v bezprostrednej blízkosti kaštieľa v roku 1894. Na jeho rohoch boli vysadené borievky virgínske (Juniperus virginiana) a cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium) v zadnej časti.

Okrem týchto druhov bol vysadený vavrínovec lekársky (Laurocerasus officinalis), vresovec mäsový (Erica carnea), pachysandra vrcholová (Pachysandra terminalis) a pokusne aj indigovník (Indigofera gerardiana).

Po dobudovaní kaštieľa sa v jeho bezprostrednej blízkosti robili veľké terénne úpravy umožnujúce obklopiť ho štýlovo jednotnou záhradnou úpravou. Úpravami boli vytvorené terasy podopreté dlhými kamennými múrmi. Časť plošiny tvorí parter pred kaštieľom. Systém terás vytvára vhodné stanovište pre svetlomilné a suchomilné druhy, ktoré na jeseň veľmi dobre vyzrievajú a netrpia toľko mrazom.

V roku 1901 sa podstatne rozšíril sortiment stálozelených druhov. Najväčšiu intenzitu dosiahli dodávky sempervirentov v rokoch 1905 - 1910, keď sa získal základný sortiment druhov.

Ambrózy v roku 1914 Arborétum opustil, prenechal ho na starosť J.Mišákovi a usadil sa na svojom majetku v Tane v Maďarsku. V Jeli založil arborétum, ktoré nadväzovalo na jeho pestovateľské skúsenosti. Zákerná choroba, ako aj ďalšie okolnosti mu však znemožnili dokončiť začaté dielo. Zomrel v roku 1933.

J.Mišák pokračoval v sadovníckkej úprave objektu i bez finančných prostriedkov majiteľa. V roku 1925 sa podarilo v Arboréte sústrediť okolo 300 taxónov sempervirentov. Ako neúnavný obhajca a propagátor sempervirentov sa postavil na ich obranu v polemike, ktorá vznikla po katastrofálnej zime 1928/1929. Aj napriek svojmu pokročilému veku a zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu neustále zasväcoval do tajov parku ďalšieho nasledovateľa. Zomrel v decembri 1939. Ako spoluzakladateľ Arboréta sa zaslúžil o to, že objekt získal svetoznáme meno.

Po roku 1931 prebral postupne starostlivosť o objekt záhradník Jozef Richtár, svedomitý a oddaný žiak J. Mišáka.

Zasadzoval sa o to, aby objekt prešiel do rúk štátu. Po vojne bol objekt zoštátnený a prešiel do správy Poverníctva školstva a osvety.

Na následky choroby bez dokončenia svojich plánov tento oddaný záhradník zomrel v roku 1950.

Arborétum bolo vyhlásené za prírodnú rezerváciu a stalo sa samostatným vedeckým ústavom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.

Neskôr prebrala Arborétum Slovenská akadémia vied, ktorá ho spravuje až doteraz.

Skúsený záhradník Daniel Kovalovský začal so záchranou, rekonštrukciou a zveľaďovaním objektu. Nebola to ľahká úloha, pretože hlavné dreviny boli zostarnuté a zoslabené. Tohto poslania sa zhostil úspešne. Aktívne tiež prispel pri introdukcii mnohých cudzokrajných drevín.

Zároveň s obnovou objektu sa budovalo výskumné dendrologické pracovisko, ktorého riaditeľom sa stal Doc.Ing.František Benčať,CSc. Pracovisko sa zameralo hlavne na introdukciu vždyzelených drevín a druhov pochádzajúcich z východnej Ázie.

V roku 1955 sa začalo s introdukciou cudzokrajných drevín do Arboréta predovšetkým formou spolupráce a bezplatnej výmeny semien medzi botanickými záhradami a arborétami na celom svete. Začali sa vydávať zoznamy semien určených na výmenu.

Ďalším významným zdrojom získavania biologického materiálu sú expedície do prirodzených oblastí rozšírenia. Prvá z nich sa uskutočnila v roku 1960 do Číny a tento materiál sa stal základom pre novobudovanú 14 ha plochu východoázijskej dendroflóry. Plocha bola rozdelená podľa geografického princípu, ktorý umožňuje návštevníkom zoznámiť sa so skladbou drevín v Japonsku, strednej, južnej a severnej Číne, Ďalekom východe, Kaukaze, Himalájach, strednej a prednej Ázii.

Na prvú expedíciu nadväzovali ďalšie, a to do Kórey v rokoch 1982 - 1985. Množstvo biologického materiálu získaného z týchto ciest si vyžiadalo v roku 1984 založenie zvláštnej 5,5 ha plochy kórejskej dendroflóry.

Aj Severná Amerika predstavuje jeden z významných introdukčných zdrojov. Bohatstvo druhov a ich použiteľnosť v našich podmienkach podnietilo v roku 1975 založenie 7,8 ha plochy severoamerickej dendroflóry. Územie je rozdelené na časti, ktoré similujú severnú, východnú a západnú časť Severnej Ameriky. Projekty nových dendroexpozícií vypracoval neskorší riaditeľ Arboréta Mlyňany Doc.Ing.Ivan Tomaško,CSc.

Neskôr bolo v Ústave dendrobiológie Slovenskej akadémie vied sídliacom v Arboréte vytvorených šesť vedeckých oddelení. Predmetom skúmania boli biologicko - produkčné vlastnosti vybraných cudzokrajných drevín, dormancia semien, ochrana proti chorobám a škodcom, otázky explantátových kultúr s využitím biofyzikálnych metód i úloha zelene.

Pracovníci ústavu spracovali výsledky introdukcie drevín na územie Slovenska, ktoré umožnili stanoviť celkové bohatstvo kultúrnej dendroflóry, zdroje introdukcie, klimatickú rajonizáciu a hospodársky význam.

Zvláštna pozornosť sa venovala gaštanu jedlému (Castanea sativa), kde na základe hodnotenia biologicko - ekologických vlastností boli stanovené oblasti jeho ekonomického pestovania. V rámci krajinárstva sa riešili otázky systému a noriem zelene na vybraných územiach a koncepčné otázky kategórií zelene v mestskom prostredí.

Pracovisko bolo priekopníkom v rozvoji výskumu dendrofyziológie na Slovensku.

Zdroj: www.arboretum.sav.sk