Čertova pec

Čertova pec je verejnosti voľne prístupná malá krasová jaskyňa a prírodná pamiatka v pohorí Považský Inovec v podcelku Inovecké predhorie. Nachádza sa v katastrálnom území obce Radošina, okres Topoľčany v Nitrianskom kraji. Vyhlásená bola v roku 1994 na rozlohe 11,44 ha, bez ochranného pásma. Jaskyňa je prístupná návštevníkom za účelom zotavenia a poznávania jej prírodných a historických hodnôt. Boli v nej nájdené najstaršie známky jaskynného osídlenia na Slovensku.

Poloha

Jaskyňa sa nachádza na úpätí vrchu Nad Lipovníkom (382,2 m n. m.), približne 1,5 km severozápadne od obce Radošina v polohe Horný Pertovič, pri ceste II. triedy č. 499 vo výške 253 m n. m.

Dejiny

Jaskyňu pod slovenským názvom Csertowa Pecz spomína už Matej Bel v knihe Notitia Hungariae novae historico geographica vydanej roku 1742. V monografii Nitrianskej župy z roku 1898 sa uvádza pod maďarským názvom Ördögkemencze (slov. Čertova pec). Jaskyňu preskúmal v rokoch 1958 - 1961 PhDr. Juraj Bárta CSc. z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Roku 1981 ju vyhlásili za chránený prírodný výtvor. Prírodnou pamiatkou bola vyhlásená v roku 1994 s novelizáciou z roku 2008.

Archeologické nálezy

Jaskynné sídlisko lovcov v staršej dobe kamennej. Výskumom bolo zistené viacvrstvové osídlenie. Najstaršie z posledného interglaciálu reprezentuje moustierská kultúra zo stredného paleolitu, kedy ju obýval človek neandertálskeho typu. Je to najstaršie známe jaskynné osídlenie u nás. Nasledovalo osídlenie kultúry szeletien z mladšieho paleolitu. Štiepané a retušované kamenné nálezy a ulitníky z tejto lokality možno spájať s nálezmi z oblasti Čierneho mora.

Opis

Pohľad smerom k východnému portálu. Patrí medzi tunelovité jaskyne a je obojstranne priechodná. Jej západný bránovitý portál, obklopený bralovitými výčnelkami, sa otvára v približne 12 m vysokom vápencovom brale. Jeho šírka je 4,5 m a výška 5,3 m. Jaskyňu pretína niekoľko tektonických puklín. Je 27 m dlhá, priemerne 6 m široká a jej maximálna výška je 4,6 m. Smerom k východnému vchodu sa výška jaskyne znižuje. Vnútorný priestor osvetľuje oknovitý otvor na severnej strane. Vytvorená bola krasovatením dolomitického vápenca pri niekdajšej vyššej eróznej báze Malého jarku, je teda potočného pôvodu. Predstavuje vzácnu archeologickú a paleontologickú lokalitu s dokladmi o viacnásobnom paleolitickom, halštatskom osídlení. Pri jaskyni sa nachádza rovnomenný motorest.

Prístup

Asi 3 minúty cesty chôdze po vyznačenom chodníku od rovnomenného motorestu pri priesmyku Havran v katastrálnom území obce Radošina. Jaskyňa je verejnosti prístupná.

zdroj: www.sk.wikipedia.org