Hory - lesy - lúky Slovenska

POHORIA SLOVENSKA

Slovensko je krajinou geograficky a turisticky príťažlivou práve vďaka prírodnému bohatstvu – vysokým pohoriam a malebným dolinám. Pohoria Slovenska sa vyznačujú veľkými výškovými rozdielmi a jedinečnosťou reliéfu. Sú súčasťou národných parkov a každoročne ich navštívia masy domácich i zahraničných nadšencov. Vysoké Tatry, najvyššie pohorie Slovenska, patrí medzi najnavštevovanejšie a predstavuje ojedinelú prírodnú vzorku slovenských Karpát.

Nízke pohoria (300 – 800 m n. m.):

Turisticky ľahšie dostupné pohoria lemujú okraje vyšších pohorí a zaberajú asi 45 % celého územia Slovenska. Sú to predovšetkým kotliny ako Hornonitrianska a Turčianska na západe, Juhoslovenská kotlina a Krupinská planina na strednom Slovensku alebo Ondavská vrchovina a Košická kotlina na východe. Sú porastené hlavne dubovo-hrabovým lesom s prímesou javora, lipy, buka a popretkávané náučnými chodníkmi. Cyklotrasy nižších oblých pohorí sú väčšinou obľúbené nenáročnými cyklistami. Veľmi pekným príkladom takéhoto typu pohoria sú Malé Karpaty na západe Slovenska alebo Cerová vrchovina pri Lučenci. Okrem náučných chodníkov a cyklotrás sú nižšie pohoria vyhľadávané aj vďaka minerálnym prameňom s liečivými účinkami (Budiš, Rajec), ale aj termálnym prameňom, z ktorých mnohé našli svoje opodstatnenie v priľahlých kúpeľných mestách ako Piešťany, Bardejov či Smrdáky.

Stredné pohoria (800 – 1500 m n. m.):

Medzi pohoria siahajúce do výšky 1500 m.n.m. patrí napríklad Tríbeč, Vtáčnik, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Levočské vrchy, Slovenské rudohorie, Kremnické vrchy, Vihorlat, Biele Karpaty, Javorníky a iné. Ide taktiež o veľmi často navštevované turistické oblasti. Poľana (1458 m n. m.) je najvyšším sopečným pohorím Slovenska. Na týchto pohoriach prevládajú najmä bukové lesy s prímesou jedle, vo vyšších polohách nájdeme v horách smrek. Skalné bralá stredných pohorí sú okrášlené hradmi ako Beckov, Trenčín alebo Spišský hrad a dodnes sú cieľom mnohých výletníkov a miestom kultúrnych alebo rytierskych podujatí. Práve pre stredné pohoria Slovenska je typický krasový reliéf s mozaikou jaskýň, vodopádov, priepastí, kaňonov či bystrinných potokov. Pohoriami bohatými na tieto vápencové útvary sú najmä Slovenský raj a Slovenský kras v Slovenskom rudohorí. Zaujímavý je však aj Harmanecký kras vo Veľkej Fatre v okolí Turčianskych Teplíc alebo Plavecký kras v Malých Karpatoch. Okrem dlhých prechádzok po náučných chodníkoch poskytujú tieto pohoria celkovo výborné podmienky pre lyžiarov všetkých kategórií.

Vysoké pohoria (nad 1500 m n. m.):

Najvyššie pohoria Slovenska, to sú predovšetkým strmé stráne, úzke doliny a skalnaté vrchy pohorí ako Malá Fatra, Veľká Fatra, Chočské vrchy, Vysoké Tatry, Nízke Tatry či Oravské Beskydy. Najvyšším vrchom je Gerlachovský štít (2655 m n. m.) vo východnej časti Vysokých Tatier. Hlboké smrekové a borovicové lesy rastú v dolinách, do 2000 m n. m. sa vyskytuje kosodrevina, na chrbtoch, hrebeňoch a izolovaných vrcholoch hôr sa nachádzajú prevažne hole a vyššie už len skalnaté bralá. Vysoké pohoria sú pre rekreantov a športovcov výnimočné svojou prírodou a klímou a sú obzvlášť vďačným cieľom pre horskú turistiku, horolezectvo a lyžovanie. Medzi najznámejšie lyžiarske strediská patria Roháče vo Vysokých Tatrách, Jasná, Chopok a Donovaly v Nízkych Tatrách či Martinské hole v Malej Fatre. Tieto pohoria sú atraktívne aj vďaka početným jaskyniam so svojimi krasovými a ľadovcovými útvarmi (Dobšinská ľadová jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa v Nízkych Tatrách). Čo však dotvára cestovný ruch vysokých pohorí, sú horské doliny vhodné predovšetkým na ozdravné pobyty. Medzi veľmi vyhľadávané patrí Gaderská dolina vo Veľkej Fatre, Prosiecka dolina v Chočských vrchoch či Mengusovská dolina vo Vysokých Tatrách. Vo väčšine prípadov ide o väzbu na horské kúpeľné strediská, akými sú napríklad Lúčky, Nový Smokovec, Sliač a iné.

Najvyššie vrchy Slovenska:

Najvyššie vrchy Vysokých Tatier:
- Gerlachovsý štít - 2 655 m.n.m.
- Lomnický štít - 2 634 m.n.m.
- Ľadový štít - 2 627 m.n.m.
- Rysy - 2 499 m.n.m.
- Kriváň - 2 494 m.n.m.

Najvyššie vrchy Nízkych Tatier:
- Ďumbier - 2 043 m.n.m.
- Chopok - 2 024 m.n.m.

Najvyššie vrchy Malej Fatry:
- Veľký Kriváň - 1 709 m.n.m.

Najvyššie vrchy Chočských vrchov:
- Veľký Choč - 1 611 m.n.m.

Najvyššie vrchy Veľkej Fatry:
- Ostredok - 1 592 m.n.m.

Horská turistika:

Príroda je to, čo nás obklopuje a čoho sme súčasťou. Jej krása vzbudzuje obdiv a pokoj, zároveň však aj rešpekt a úctu k dedičstvu, za ktoré sme zodpovední. Veď vďaka lesom dýchame zdravý vzduch a vďaka nim sa môžeme kochať nádherou prírodných scenérií.

Slovensko je krajina zelených lesov, mohutných vrchov a dolín atraktívnych pre letnú dovolenku. Nezabudnuteľný zážitok vám poskytnú nádherné vodopády, tiesňavy či jaskyne. Množstvo národných parkov, pohorí, riek, minerálnych prameňov a jaskýň vytvára zo Slovenska bohatú prírodnú krajinu.
Najkrajšie obdobie pre horskú turistiku je na Slovensku od mája do septembra. Po horskej túre, o ktorej náročnosti rozhodnete každý sám, získavame nové zážitky, osvieženie a optimizmus do ďalších dní.

Ak sa rozhodnete spoznávať nádhernú prírodu slovenských lesov a vydáte sa na turistiku, nebudete sklamaní. Tatranský národný park je územie s najvyššími vrchmi, najdivokejšie turistické chodníky sú v Slovenskom raji, významné krasové územie je v Slovenskom krase. Všade nájdete náučné chodníky a turistické trasy, môžete splavovať rieky, obdivovať krásy kaňonov riek, užiť si výhľad na Slovensko z niektorého vrcholu hôr. Výhľady do dolín sú naozaj nezabudnuteľné.
Turistami najnavštevovanejšie horské oblasti sú:
- Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Slovenský raj, Pieniny, rovnako však aj Malá Fatra alebo Slovenský kras a ďalšie
Stretnete tu naozaj veľa turistov, ktorých množstvo ubúda s dĺžkou a náročnosťou túry. V popise jednotlivých oblastí nájdete aj tipy na túry so zaujímavými miestami.
Obľúbeným vrchom pre horskú turistiku sú:
- Kriváň vo Vysokých Tatrách, Chopok a Ďumbier v Nízkych Tatrách, lanovkou sa dostanete na druhý najvyšší vrch našich veľhôr Lomnický štít, v Malej Fatre vás zaujme Rozsutec
Pri niektorých trasách nie je možný výstup bez horského vodcu.

Upozornenia:

Vysokohorské túry:
Niektoré náročné túry neabsolvujte bez horských vodcov. Veľa turistov preceňuje svoje schopnosti a potom dochádza k úrazom.

Oblečenie, obuv a tekutiny:
Na túru použite pohodlnú, pevnú obuv. Otvorené šľapky a sandále nie sú vhodné. Cestičky v horách sú často kamenisté, môžu byť mokré, nevhodná obuv by vám mohla spôsobiť úraz. Oblečenie na turistiku by malo byť viacvrstvové, aby ste sa mohli pri ochladení obliecť a pri oteplení vyzliecť. Teplota v horách sa odlišuje od teploty v nížinách a s nadmorskou výškou klesá. Niekedy pri teplom, slnečnom počasí stačí v nižších polohách Slovenska len tričko, bez vrchnej bundy sa však na túru neodporúča ísť. Na vrcholoch pohorí je teplota v lete len niekoľko stupňov nad nulou. Nezabudnite na dostatočné množstvo tekutín a majte pri sebe aj niečo na zjedenie. Horské chaty ponúkajú občerstvenie, nevyskytujú sa však všade a môžu byť pre vás v prípade potreby ďaleko. V zime sú v slovenských horách teploty pod nulou, potrebujete rukavice, čiapku, teplú vetrovku a teplú obuv.

Kliešte v tráve a na stromoch:
Pri turistike v listnatých lesoch by ste mali použiť repelentný prípravok na telo, aby ste zabránili uštipnutiu kliešťom. Je to len niekoľkomilimetrový tvor, je ale nebezpečný, pretože prenáša ochorenie nazývané lymská borelióza a liešťová encefalitída. V prípade, že uvidíte na svojom tele čiernu bodku vsatú do kože, ide o kliešťa. Treba čím skôr požiadať o pomoc lekárov, alebo ho svojpomocne odstrániť pinzetou tak, aby vám v tele nezostala hlavička.

Horskí vodcovia:

Horskí vodcovia na Slovensku sú s medzinárodnou licenciou horský vodca UIAGM.

Lyžovanie a snowboarding na Slovensku:

Na Slovensku sa nachádza veľké množstvo kvalitných lyžiarskych stredísk s rôznymi zjazdovými traťami, od nenáročných až po veľmi náročné. Ponúkajú výborné podmienky na lyžovanie pre malých i veľkých lyžiarov, pre začiatočníkov, pokročilých, ale aj pre adrenalínových nadšencov. V lyžiarskych strediskách sú k dispozícii bežecké trate, zjazdovky pre deti, snowboarding, zabezpečené sú lyžiarske školy a mnohé ďalšie športové príležitosti a atrakcie. Lyžiarske strediská uspokoja aj náročných turistov, preto je Slovensko veľmi obľúbená krajina zimných športov pre zahraničných návštevníkov. V najznámejších strediskách je nutné rátať so zvýšeným počtom turistov, čo môže byť spojené napríklad s dlhším čakaním na vlek.
Zimnú dovolenku môžete tráviť vo:
- Vysokých Tatrách, Nízkych Tatrách, Veľkej Fatre, Malej Fatre, na Kysuciach, na Orave, ale aj v iných horských oblastiach.

Zimná turistika je imponujúca a kvalitná. Väčšina stredísk je v prevádzke od novembra/decembra do marca/apríla aj s umelým zasnežovaním, pokiaľ nepraje počasie. My vám predstavujeme najlepšie lyžiarske strediská Slovenska. Nezabudnite na bezpečnosť, vždy si všímajte stupeň lavínového nebezpečenstva a kontrolujte podmienky na lyžovanie, ktoré sú aktualizované v médiách, najčastejšie na internetových stránkach alebo v správach o počasí.

Najvyhľadávanejšie lyžiarske strediská na Slovensku:
- Štrbské Pleso - vo Vysokých Tatrách
- Chopok Sever - Jasná Záhradky v Nízkych Tatrách
- Park Snow Donovaly – Záhradište v Nízkych Tatrách
- Skipark Ružomberok - vo Veľkej Fatre
- Vrátna free time zone - Vrátna Paseky v Malej Fatre
- Snowparadise Veľká Rača-Oščadnica - v Kysuckých Beskydách

Známe lyžiarske strediská:
- Tatranská Lomnica - Vysoké Tatry
- Starý Smokovec - Vysoké Tatry
- Roháče – Spálená Západné Tatry
- Jasenská dolina - vo Veľkej Fatre
- Snowland Valčianska dolina - (pred Martinom smerom z Banskej Bystrice) Malá Fatra
- Ski Drienica Čergov - Lysá pri Drienici
- Relax Center Plejsy - Volovské vrchy
- Ski Kubínska hoľa – vrch pri Dolnom Kubíne

Ďalšie lyžiarske strediská sa nachádzajú v každej horskej oblasti, medzi známe ešte patria:
- Čertovica, Fačkovské sedlo, Chopok Juh, Martinské hole, Pezinská baba, Tále, Vyšné Ružbachy, Donovaly Nová hoľa, Skalka, Ždiar-Strednica, Mýto pod Ďumbierom a mnohé ďalšie

Upozornenie:

Predtým, ako sa vyberiete na lyžovačku, pozrite si snehové správy v jednotlivých lyžiarskych strediskách ako aj lavínové nebezpečenstvo, a v neposlednom rade kontakty a stanoviská Horskej služby.

Horská služba:

Informácie o záchrannej službe, predpovedi počasia na horách, údržbe chodníkov, značkovaní trás a lavínovej situácii nájdete na stránkach Horskej záchrannej služby - www.hzs.sk, Tel.: 18 300.

RASTLINSTVO SLOVENSKA

Hoci je rastlinstvo Slovenska celkovo veľmi pozmenené ľudskými zásahmi, predsa je tu mnoho území s pomerne dobre zachovaným typickým rastlinstvom. Naša vegetácia je nesmierne pestrá. Príčinami sú okrem iného i veľká členitosť, rozmanitosť geologického podkladu, komplikované vývojové fázy v minulosti.
Až dve pätiny územia Slovenska tvoria lesy. Listnaté mierne prevažujú nad ihličnatými.

Rastlinný kryt je veľmi nápadná časť zemského povrchu a jeho kvalita i kvantita zohráva z hľadiska existencie života na Zemi mimoriadne významnú úlohu: Rastlinstvo poskytuje, či už priamo alebo nepriamo, potravu živočíchom a ľuďom.

Výškové stupne:

Celé územie Slovenska patrí do oblasti listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma. Vegetácia sa mení podľa podnebia i podľa akosti a vlhkosti pôdy: skladá sa z rôznych rastlinných spoločenstiev. S rastúcou nadmorskou výškou ubúda teplota, pribúdajú zrážky, menia sa pôdne typy a skracuje sa vegetačné obdobie. Preto sa s nadmorskou výškou menia aj rastlinné spoločenstvá, ktoré tak vytvárajú výškové stupne:

1. Dubový stupeň (100 – 400 m n. m.)
Rozkladá sa v nížinách, v nižších častiach pohorí a kotlín, tam kde je najteplejšie a najsuchšie. V presvetlených dubových lesoch sa dobre vyvinul bylinný aj krovinatý podrast.

2. Bukový stupeň (450 – 800 m n. m.)
Nachádza sa v nadmorských výškach 550–1 100 m. Buk je náročnejší na vlhko a zrážky. V tônistých bučinách sa vyvinul len bylinný podrast s tieňomilnými a na vlhko náročnými druhmi.

3. Smrekový stupeň (1100 – 1550 m n. m.)
Nasleduje nad bukovým až po hornú hranicu lesa, ktorá je u nás prevažne v nadmorskej výške 1 600 m. Vo svetlejších smrekových lesoch sú v podraste kríky čučoriedok a brusníc. Po odlesnení sú v stupni smrekového lesa lúky aj pasienky.

4. Stupeň kosodreviny (1450 – 1900 m n. m.)
Rozkladá sa od hornej hranice lesa do nadmorskej výšky 1 800 m. Rastie v ňom okrem kosodreviny aj jarabina vtáčia a na voľných plochách čučoriedky a brusnice.

5. Alpínske lúky (1800 - 2300 m n.m.)
Sú len v Tatrách a Nízkych Tatrách v nadmorských výškach nad 1 800 m. Rastú tam iba chladnomilné druhy tráv a bylín, miestami aj kríky čučoriedok a brusníc.

6. Podsnežné pásmo (nad 2300 m n.m.)
V najvyšších polohách Tatier. Mráz a teda aj sneh sa tam vyskytujú aj v lete. Skaly sú pokryté lišajníkmi.

Rastlinné spoločenstvá:

Podľa iného členenia rastlinstvo Slovenska tieto rastlinné spoločenstvá:

1. Rastliny lesov
- Dubiny - na suchšej pôde. Botanicky najbohatšie sú dubové lesy s prevládajúcim dubom plstnatým.
- Dubovo-hrabové lesy - prevládajú v pahorkatine medzi pásmom dubín a bučín. Nad hrabom, ktorý býva obyčajne veľmi silne zastúpený, rozprestierajú sa koruny dubov. Dosť hojne sa uplatňuje aj buk.
- Bučiny - tvoria najväčšiu časť lesov Slovenska. Z drevín býva zastúpená jedľa, javor mliečny, javor horský, jaseň, na hranici prirodzených smrečín do nich pristupuje aj smrek.
- Smrekové lesy - tvoria najvyššie lesné pásmo. Z drevín tu nájdeme javor horský, brezu bradavičnatú, smrekovec európsky, jarabinu vtáčiu, ružu ovisnutú, bazu červenú, zemolez čierny a v Tatrách v najvyšších polohách limbu.
- Lužné lesy - sú vyvinuté pozdĺž riek a potokov. Ich ráz sa mení podľa nadmorskej výšky i podľa vlhkostných pomerov. V lužných lesoch sa uplatňujú z drevín rôzne vŕby, čremcha strapcovitá, krušina jelšová. Byliny sa menia podľa jednotlivých typov lesa. Nájdeme tam chmeľ obyčajný, ľuľok sladkohorský, rôzne ostrice. V lesoch najčastejším trávnym porastom je lipnica hájna, ako aj všade sa nachádzajúca reznačka laločnatá alebo niektorá jej varieta. V dubových lesoch s kyslejšou pôdou všade sa nachádza kostrava rôznolistá. Vysoký smlz kroviskový zaplavuje najmä lesné rúbaniská. V stredne vlhkých zmiešaných dubinách, hrabinách a bučinách rovnako pospolito sa vyskytuje mednička jednokvetá a častá je aj mednička ovisnutá, mrvica lesná, ostrica traslicová a ostrica chlpatá, cesnak medvedí, konvalinka voňavá, kopytník európsky, druhy veternice a chocholačky, lilavokvetá zubačka cibuľkonosná, veľmi bežná kozia noha hostcová, brečtan popínavý, zádušník chlpatý a marinka voňavá.

2. Rastliny suchých, výslnných, teplých a trávnatých strání, skál a piesočnatých presypov
V skalných štrbinách silikátových hornín nájdeme slezinník severný a kuričku kríčkovitú. Suché trávnaté stráne najčastejšie pokrýva kostrava žliabkovitá. Na suchých piesočnatých presypoch a voľnejších naviatych pieskoch sú porasty sivej trsnatej kostravy pošvatej, ktorá upevňuje piesky, ometliny sivej a mliečnika Seguierovho.

3. Rastliny močaristých a slatinných lúk
Skoro zjari sú mokrejšie lúky pokryté žltými kobercami púpavy, neskoršie iskerníka prudkého, potom ich ozdobuje červená kukučka lúčna, v lete mrkva obyčajná a pichliač sivý, neskôr prevláda čierno purpurovokvetý krvavec lekársky alebo modrý čertkus lúčny. Kyslé lúky už tvoria prechod k močaristým lúkam. Na močaristých lúkach prevláda záružlie močiarne alebo mohutné trsy vysokej metlice trstnatej, prípadne sitina rozložitá. Rašelinovo-slatinné lúky s machovou vrstvou charakterizujú porasty bezkolenca belasého, šašiny černastej, sitiny pošvatej, snehobiele skupinky páperca a iných nízkych ostríc alebo ostrevky slatinnej.

4. Vegetácia slaných pôd
Zalestnenie neúrodných slaných pôd patria medzi najťažšie úlohy. Na pôdach, ktoré najlepšie vyhovujú jačmeňu tuhoštetinatému, paline prímorskej, paline jednosemennej a limonke gmelinovej a ktoré nazývame slanými pôdami III. triedy, najbezpečnejšie možno pestovať len hlošinu a tamarišku.

5. Rastlinné spoločenstvá močiarov a vôd
Rastú na pôdach, ktoré sú stále alebo v prevažnej časti roka zaplavené. Sem patria združenia vysokých ostríc, stĺpovité mohutné trsy ostrice vysokej. V hlbších stojatých vodách rastú rozsiahle porasty trsti obyčajnej alebo namiesto nej väčšie-menšie porasty pálky, ježohlava, chrastice trsťovitej, vysokej steblovky vodnej, kosatca žltého, haluchy vodnej spolu s okrasou okolíkatou, šípovkou vodnou a žabníkom skorocelovým. Uprostred trstiny sú tmavé skupiny škripinca jazerného. Na brehoch horských potokov vyskytujú sa porasty steblovky.

6. Buriny
Na kultúrnych plochách, na porušených pôdach ako na oráčinách, okopaninách, v záhradách, ďalej v blízkosti bydlísk na ruderálnej pôde bohatej na dusík, na násypoch a napokon na pasienkoch a ušliapaných okrajoch ciest sa vyskytujú rôzne spoločenstvá burín. Značná časť burín sprevádza človeka túlajúceho sa prírodou aj do neporušenej ríše rastlín, dokonca aj do vysokých hôr. Medzi burinami nájdeme aj značný počet liečivých rastlín. Väčšia časť rastlín je jednoročná.

7. Rastlinné spoločenstvá alpínskeho a supalpínskeho pásma

Alpínske čiže hôľne pásmo je domovom veľmi pekných, nápadných druhov. Na humóznych, kyslých pôdach, najmä v žulovej oblasti, sú rozsiahle porasty s prevahou sitiny trojzárezovej a hôlničky dvojradovej. Rastú tu aj zvonček alpínsky, kamzička Clusiova, prvosienka najmenšia.

Flóra:

V štvrtohorách sa podnebie na Slovensku niekoľkokrát menilo, čo malo vplyv na druhové zloženie fauny a flóry. Niektoré druhy sa zachovali dodnes, iné vyhynuli. Postupným otepľovaním sa však na naše územie šírili nové teplomilné druhy rastlinstva i živočíšstva.

Flóra Slovenska je bohatá na počet, ako aj na druhy rastlín, a to predovšetkým vďaka miernej klíme a pestrému geologickému podložiu. Zaraďuje sa do provincie listnatých a zmiešaných lesov a sú v nej zastúpené karpatské horské druhy, ale aj teplomilné rastliny, ktorým sa darí v nížinách na juhu. Slovensko je bohaté na lesy. Tie zaberajú približne 40 % územia a tvoria najcennejšie prírodné bohatstvo krajiny. Sú vyhľadávanými miestami na oddych, každoročne navštevované mnohými výletníkmi, turistami aj cykloturistami. Flóra nížin má rovnako ako flóra pohorí bohaté zastúpenie.

Flóra nížin:

Flóra najteplejších oblastí Slovenska zahŕňa teplomilné rastlinstvo Záhorskej, Podunajskej, Východoslovenskej nížiny a Košickej kotliny. Prevažnú časť kveteny tvoria dubovo-hrabové lesy. V hojnom počte sa vyskytuje dub, lipa malolistá, breza previsnutá, javor, orech kráľovský, hrab, jaseň, agát, lieska. Niektoré dreviny sa pričinením človeka presťahovali do nezvyklého prostredia. Vďaka tomu nájdeme borovicové lesy na Záhorskej nížine, alebo smrečiny v nižších polohách Slovenska. Brehy riek lemujú lužné vŕbovo-jelšové lesy prevažne vo výške 250-300 m n. m. Krovité poschodie nížin je taktiež bohaté, vyskytuje sa tu najmä baza čierna, vtáčí zob, brečtan, hloh a iné. Bylinné druhy zastupuje napríklad žihľava dvojdomá alebo hluchavka. V nížinách vznikli zásahom človeka sady a záhrady, ktorých typickými predstaviteľmi sú ovocné stromy ako jabloň, hruška, slivka, čerešňa, višna, marhuľa, broskyňa, ríbezľa a iné, z kvetov prevažne ruže, narcisy, tulipány. Na slnečných úpatiach svahov pohorí sú známe vinice, napr v okolí Pezinku, Modry, Nitry, Viničiek a podobne.

Flóra pohorí:

Flóra pohorí je členená na niekoľko podoblastí zahŕňajúcich viaceré pohoria Slovenska ako Malé Karpaty, Považský Inovec, Tríbeč, Strážovské vrchy, fatranské a tatranské horské masívy a vyššie položené kotliny. Na území Slovenska majú veľký význam lesy so zastúpením buka (Fagus silvatica). Buk aj v súčasnosti tvorí základ stability lesných ekosystémov a teda aj krajiny, je stále najviac zastúpenou drevinou v našich lesoch. Možno ho zaradiť ku kultúrnemu dedičstvu Slovenska a má mimoriadny význam pre optimálne plnenie všetkých funkcií lesov. Bukový les je typický pre vyššie polohy. K ďalším listnatým drevinám vyskytujúcim sa na našom území patrí dub zimný, dub letný, jelša lepkavá, lieska obyčajná, jaseň štíhly, breza previsnutá, topoľ osikový, brest hrabolistý.

Nad 1000 m n. m. nájdeme ihličnaté lesy. Z ihličnatých stromov je na Slovensku zastúpená jedľa biela, smrek obyčajný, smrekovec opadavý a rôzne druhy borovíc - borovica čierna, limba, obyčajná, kosodrevinová. Nad hranicou lesa sa vyskytuje už len kosodrevina. Kvetnaté bučiny na strmých skalných vápencových svahoch sú doplnené lipou, javorom horským a majú viacetážový porast krovitých drevín a bylín. Z rastlinstva sú rozšírené paprade, kamene v lesoch sa zelenajú machmi a lišajníkmi. Horské lesy sú cieľom mnohých hubárov. Na pomerne malom teritóriu Bukovských vrchov na východe Slovenska sa nachádzajú pôvodné jedľovo-bukové lesy s pralesovitým typom ekosystému.

V Tatrách, Nízkych Tatrách, vo vrcholových častiach Veľkej a Malej Fatry sa nad pásmom kosodreviny nachádzajú lúky nazývané tiež hole. Nad touto oblasťou sú už iba skaly porastené lišajníkmi a na vlhkejších miestach možno nájsť machy. Početnosť vegetácie a výskyt rastlinstva s nadmorskou výškou klesá.

Osobitú skupinu flóry tvoria lužné lesy, ktoré sa nachádzajú popri vodných tokoch. Toto spoločenstvo neovplyvňuje nadmorská výška, ale hladina podzemnej vody. Súvislejšie porasty sa zachovali pri riekach Morava, Dunaj a Latorica. Dominujú tu jelše, vŕby, topole, v horských oblastiach sa často vyskytuje smrek.
Endemity a relikty

Územie Slovenska možno právom považovať za významnú križovatku rôznych zložiek flóry. Vďaka polohe v strede Európy a podmienkam prostredia, sa tu aj na relatívne malej rozlohe územia vyskytuje 40 endemických druhov, ktoré sú úplne alebo takmer úplne viazané na územie Slovenska. Endemitické rastliny sa vyskytujú len na veľmi ohraničenom území. Medzi najznámejšie endemity patrí: cyklamen fatranský (Cyclamen fatrense), lykovec muránsky (Daphne arbuscula), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), poniklec prostredný (P. subslavica), lomikameň trváci (Saxifraga wahlenbergii), soldanelka karpatská (Soldanella carpatica), peniažtek slovenský (Thlaspi jankae), horčičník Wahlenbergov. Slovensko je taktiež bohaté na chránené a reliktné druhy flóry, čiže pozostatky z iných geohistorických období. Takýmto reliktom je napríklad hlaváčik jarný. K našim najznámejším chráneným rastlinám patria horec Clusiov, hlaváčik jarný, plesnivec alpínsky, astra alpínska. Na Slovensku sa tiež vyskytuje veľké množstvo liečivých rastlín. K nim zaraďujeme napr. podbeľ liečivý, pľúcnik lekársky, rumanček pravý, nechtík lekársky, materinu dúšku, mätu priepornú a mnohé iné.

Arboréta:

Prírodné botanické záhrady akým je aj arborétum v Tesárskych Mlyňanoch pri Zlatých Moravciach je zaujímavou destináciou pre milovníkov prírody. S bohatou paletou stálozelených domácich a cudzokrajných drevín patrí k popredným arborétam Slovenska. Pri Banskej Štiavnici sa nachádza arborétum Kysihybeľ s početnými druhmi ihličnatých a listnatých lesov mierneho pásma. Najväčším slovenským rozáriom s odrodami ruží je Borová hora pri Zvolene.

Kultúrne plodiny:

Z kultúrnych rastlín sa pestujú na území Slovenska obilniny – pšenica, raž, ovos, jačmeň, kukurica, v nižších polohách cukrová repa, slnečnica a repka olejná, vo vyšších polohách zemiaky.

Fytoterapia:

Rastliny rastúce na Slovensku sa využívajú i v oblasti fytoterapie. Mnohé vedeckovýskumne práce, sú zamerané nielen na prieskum domácej flóry, ale i na pestovanie a šľachtenie, liečebné a technické využitie rastlín.

Ochrana prírody a rastlinstva Slovenska:

Na Slovensku je deväť národných parkov. Ochrana prírody je zabezpečená aj ďalšími stupňami ochrany, ako sú:

- chránená krajinná oblasť
- národná prírodná rezervácia
- prírodná rezervácia
- národná prírodná pamiatka
- prírodná pamiatka

Národné parky na Slovensku

Národný park je podľa § 19 zák. 543/2002 Z.z. definovaný ako: Rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodný dedičstvo, v ktorom je ochrane prírody nadradená nad ostatné činnosti.

Národné parky na Slovensku majú najvyšší 5. stupeň ochrany.

- Národný park Malá Fatra (NPMF), Malá Fatra - od r. 1988, 226,3 km2
- Národný park Muránska planina (NPMP), Muránska planina - od r. 1998, 203,18 km2
- Národný park Nízke Tatry (NAPANT), Nízke Tatry - od r. 1978, 728 km2 - najväčší
- Národný park Poloniny (NPP), Bukovské vrchy - od r. 1997, 298,05 km2
- Národný park Slovenský kras (NPSK), Slovenský kras - od r. 2002, 346,11 km2
- Národný park Slovenský raj (NPSR), Slovenský raj - od r. 1988, 197,63 km2
- Národný park Veľká Fatra (NPVF), Veľká Fatra - od r. 2002, 403,71 km2
- Pieninský národný park (PIENAP), Pieniny - od r. 1967, 37,5 km2 - najmenší
- Tatranský národný park (TANAP), Vysoké Tatry- od r. 1949, 738 km2

Chránené krajinné oblasti

Chránená krajinná oblasť (v skratke CHKO) je na Slovensku alebo v Česku rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia.

- Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty (Biele Karpaty)
- Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina (Cerová vrchovina)
- Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy (Podunajská rovina)
- Chránená krajinná oblasť Horná Orava (región hornej Oravy)
- Chránená krajinná oblasť Kysuce (Javorníky, Turzovská vrchovina, Moravsko-sliezske Beskydy, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina)
- Chránená krajinná oblasť Latorica (Východoslovenská rovina)
- Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty (Malé Karpaty)
- Chránená krajinná oblasť Poľana (Poľana)
- Chránená krajinná oblasť Ponitrie (Tribeč, Vtáčnik)
- Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy (Strážovské vrchy, Súľovské vrchy)
- Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy (Štiavnické vrchy)
- Chránená krajinná oblasť Vihorlat (Vihorlatské vrchy)
- Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty (Laborecká vrchovina)
- Chránená krajinná oblasť Záhorie (Borská nížina)

Národné prírodné rezervácie

Prírodná rezervácia (v skratke PR) je lokalita, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu, alebo biotopy druhov európskeho významu, alebo biotopy druhov národného významu.

Prírodnú rezerváciu, spravidla predstavujúcu nadregionálne biocentrum ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom za národnú prírodnú rezerváciu (v skratke NPR).

Národné prírodné rezervácie na Slovensku:
- Belianske Tatry
- Devínska Kobyla
- Národná prírodná rezervácia Morské oko
- Národná prírodná rezervácia Čabraď a iné

Národné prírodné pamiatky

Prírodná pamiatka je kategória chránených území. Je to bodový, líniový alebo iný maloplošný ekosystém, jeho zložka alebo prvok, spravidla s výmerou do 50 ha, ktorý má vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam.

Jedinečnú prírodnú pamiatku, ktorá predstavuje súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom za národnú prírodnú pamiatku.

Zoznam národných prírodných pamiatok:
Aksamitka, Andezitové kamenné more, Ardovská jaskyňa, Belianska jaskyňa, Bobačka, Brankovský vodopád, Priepasť Brázda, Brestovská jaskyňa, Bystrianska jaskyňa, Čachtická jaskyňa, Demänovské jaskyne, Devínska hradná skala, Diviačia priepasť, Dobšinská ľadová jaskyňa, Domica, Drienovská jaskyňa, Driny, Gánovské travertíny, Gombasecká jaskyňa, Harmanecká jaskyňa, Herliansky gejzír, Hrušovská jaskyňa, Jaskyňa mŕtvych netopierov, Jaskyňa zlomísk, Jasovská jaskyňa, Javorinka (jaskyňa), Kľacký vodopád, Kostná dolina, Krásnohorská jaskyňa, Kunia priepasť, Lánce, Liskovská jaskyňa, Lúčanský vodopád, Markušovské steny, Medvedia jaskyňa (Slovenský raj), Mičinské travertíny, Milada (jaskyňa), Obrovská priepasť, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Okno (jaskyňa), Oravské hradné bralo, Perlová jaskyňa, Podbanište, Prepoštská jaskyňa, Silická ľadnica, Skalistý potok, Snežná diera, Spišský hradný vrch, Stanišovská jaskyňa, Starohutiansky vodopád, Starý hrad (jaskyňa), Stratenská jaskyňa, Štefanová (jaskyňa), Važecká jaskyňa, Veľká ľadová priepasť, Vodopád Bystrého potoka, Vrbické pleso, Zápoľná, Záskočská jaskyňa a Zvonivá jama

ŽIVOČÍŠTVO SLOVENSKA

Fauna Slovenska patrí pod provinciu listnatých lesov. Vzhľadom na rozdielnu nadmorskú výšku a životné prostredie je Slovensko domovom pre stovky živočíchov rozdielnych svojím pôvodom, vzhľadom a životným prostredím.

Suchozemské živočíchy:

Lesy sú plné živočíchov, častými je veverica, líška, diviak, rys, vlk, medveď, vysokú zver zastupuje jeleň, srnec, daniel, muflón. Slovenské lesy vytvárajú výborné podmienky pre poľovníctvo, veľmi obvyklé sú poľovačky na medvede a jelene. Z vtákov na Slovensku prebýva sova, tetrov, myšiak, v jaskyniach žijú mnohé druhy netopierov. V pásme kosodreviny sa vyskytujú kamzíky a svište. Typickým živočíšnym predstaviteľom polí na nížinách Slovenska je napríklad bažant, zajac, hraboš. Na rozhraní nížin a pohorí sa v hojnom počte vyskytuje jež.

Faunu Slovenska rozdeľujeme do štyroch oblastí podľa výskytu jednotlivých živočíchov v daných oblastiach.

Oblasť stepného živočíšstva:

Ide o oblasť nížin, slnečných svahov predhorí, ale aj o plochy, ktoré človek premenil na ornú pôdu. Vyskytuje sa tu približne 10 – 13% živočíchov z celkového počtu všetkých druhov žijúcich na našom území. Zástupcovia tejto oblasti sú zajace, hraboše, jarabice, bažanty, škovránky. Kriticky ohrozený druh je drob fúzatý, ktorého prirodzeným prostredím sú práve stepné oblasti nachádzajúce sa v Podunajskej rovine, v Podunajskej a Trnavskej pahorkatine, pričom najviac živočíchov je sústredených na významnom vtáčom území Sysľové polia neďaleko Rusoviec pri Bratislave. Z bezstavovcov sa vyskytuje v tejto oblasti sága stepná, fúzač trávový a bohato zastúpené sú i motýle.

Oblasť živočíšstva listnatých lesov:

Táto oblasť je miestom s najväčším počtom druhov živočíšnej ríše žijúcich na Slovensku. Možno tu nájsť až 75% všetkých druhov. Listnatý les poskytuje dostatok potravy a dobré možnosti úkrytu srnám, diviakom, ale i líške hrdzavej a mačke lesnej, tiež veľkému množstvu rozličných vtákov, z ktorých najčastejšie sú kukučka jarabá, sova lesná, vrana túlavá, slávik červienka, pinka lesná, stehlík konopiar, sýkorky a ďatle. Z obojživelníkov sú tu zastúpené mlok bodkovaný, mlok hrebenatý, ropucha bradavičnatá a rosnička stromová.

Oblasť živočíšstva ihličnatých lesov:

Potravu si v tejto oblasti nachádza asi 10% druhov našich živočíchov. Ihličnatý les je domovom pre veverice, medvede hnedé, rysa ostrovida, vtáky – tetrova hlucháňa, drozda kolohrivého, orešnicu perlavú, sýkorku uhliarku a sýkorku chochlatú, hýľa lesného a krivonosa smrekového. Z plazov tu možno nájsť vretenicu severnú a užovku živorodú. Mnohé zo živočíchov žijú v listnatých aj ihličnatých lesoch, napr. líšky, vlky, jelene.

Oblasť vysokohorského živočíšstva – kosodrevín a alpínskych lúk:

Hoci spoločenstvo živočíchov žijúcich v tejto oblasti Slovenska je chudobnejšie, predstavuje asi 1% z našich druhov, nestráca svoj význam ani zaujímavosť. Udržali sa tu druhy živočíšnej ríše, ktoré prežili doby ľadové, sú to tzv. glaciálne relikty. Z obojživelníkov je charakteristickým druhom mlok horský, z plazov jašterica živorodá, z vtákov dážďovník tmavý, z cicavcov hraboš tatranský, hraboš snežný, v najvyšších polohách žijú kamzíky a svište.

Vodné živočíchy:

Po celom území Slovenska môžeme nájsť roztrúsené spoločenstvo vôd, močiarov a brehov vôd, ktoré poskytujú taktiež priaznivé podmienky pre mnohé ryby, obojživelníky a vtáky. Na Slovensku je rozšírený chov rýb v rybníkoch na hospodárske účely. Takýto chov nájdeme v trnavských rybníkoch alebo na východe v Senných rybníkoch. Rozdiely v skladbe vodných spoločenstiev vyplývajú z nárokov živočíchov na vlastnosti vody. Sladkovodné toky a mŕtve ramená riek sú domovom sumcov, kaprov, pstruhov, hlavátok, lipňov, rakov, žiab a korytnačiek. Prudko tečúcim čistým vodám s kamenistým dnom a nízkou teplotou vody sa prispôsobil pstruh potočný, v nižších polohách s miernejšie tečúcou vodou prevláda lipeň tymiánový. Bohatšie je spoločenstvo živočíchov väčších potokov a riek v nižších polohách, ktoré je domovom šťuky, zubáča, sumca, pleskáča a plotice.

Na brehoch prameňov a horských potokov Slovenska žije napr. kunka žltobruchá, z vtákov trasochvost horský, rybárik riečny, v nižších polohách trasochvost biely, vydra riečna, ondatra pižmová, užovka obojková. Pomerne bohato zastúpené rozličnými druhmi fauny je spoločenstvo stojatých vôd. Z vodného hmyzu tu môžeme vidieť potápniky, vodomily, ihlice, korčuliarky a vážky. Brehy stojatých vôd sa vyznačujú živočíšstvom veľmi bohatým na druhy, vyskytuje sa tu lyska čierna, kačice, trsteniariky, volavky. Pri riekach majú svoje hniezdoviská aj kačice divé, labute, čajky, bociany. Dôležitými ornitologickými stanicami na Slovensku sú chránené areály vodných nádrží, akými je napríklad Sĺňava na rieke Váh, kde hniezdi niekoľko desiatok druhov vrátane volavky alebo kormorána.

Korytnačka močiarna má svoj biotop v prírodných rezerváciách blízko rieky Latorica na východe Slovenska. Je však zriedkavá a reprezentuje v strednej Európe zvyšok teplomilného živočíšneho spoločenstva.

Domestifikované zvieratá:

V domoch a bytoch sa chovajú prevažne psy, ktoré sú domácimi miláčikmi. Mačky sú súčasťou mnohých domov hlavne na dedinách. Chov koní je na Slovensku rozšírený v rámci rodinných usadlostí a súkromných rančov a slúži aj na turistické účely. Na vidieku sa niektorí ľudia venujú chovu hydiny, najmä sliepok, kačíc a moriek. Obľúbenými živočíchmi vhodnými na domáci chov sú aj ošípané a králik domáci. V horských oblastiach Slovenska, najmä na Liptove a Orave, je častý i chov oviec a dobytka.

Endemitické druhy:

Na Slovensku bolo vyhlásených za chránených 769 druhov živočíchov. Osobitnú zmienku si zasluhujú endemity, teda ojedinelé druhy živočíšnej ríše, ktoré žijú len na našom území. Patria k nim mäkkýše slizniak fatranský, vretienka (Chochlodina cerata) a iné bezstavovce. Medzi endemity na Slovensku patrí aj voľne žijúci kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský tatranský a rys ostrovid. Ďalej je endemitom napríklad aj najväčší európsky lietajúci vták drop veľký, majúci svoj biotop v chránenom areáli Dropie pri Komárne. V chránenom areáli v Topoľčiankach pri Zlatých Moravciach je zase známy chov a rozmnožovanie zubrov, chov raticovej zveri a koní.

Nebezpečné živočíchy:

V listnatých lesoch hrozí nebezpečenstvo nákazy od infikovaného jedinca kliešťa, preto je pred vstupom do lesa vhodné použiť repelenty proti hmyzu. V prírode môžeme tiež prísť do styku s jedovatými živočíchmi. Jediný skutočne jedovatý had žijúci na území Slovenska je vretenica severná. Môže žiť na rozličných stanovištiach od mokradí a brehov riek až po výslnné stráne a rúbaniská. Preto je pri pobyte v niektorých oblastiach, najmä pri zbere lesných plodín, potrebná zvýšená opatrnosť. Pri uštipnutí je nevyhnutné okamžite podať prvú pomoc. Nebezpečné môže byť tiež uštipnutie sršňom, osou alebo včelou, najmä pre ľudí alergických na uštipnutia týmto hmyzom.