Hrad Červený Kameň

Počiatky hradu Červený Kameň siahajú do prvej polovice 13. storočia. Jeho dejiny sa začali písať, keď česká kráľovná-vdova Konštancia Uhorská nechala pred rokom 1240 na svojich majetkoch postaviť hrad, ktorý sa stal známym pod menom Červený Kameň (nem. Rothenstein, maď. Vöröskő) alebo tiež Bobrí hrad (nem. Bibersburg).
Najskôr bol hrad kráľovským majetkom, neskôr sa ako jeho vlastníci vystriedali viaceré významné uhorské šľachtické rody, medzi inými i Matúš Čák Trenčiansky, páni zo Svätého Jura a Pezinka, Zápoľskí alebo Turzovci.
Turzovci získali hrad spolu s panstvom do dedičnej držby od kráľovnej Márie Habsburskej, manželky uhorského kráľa Ľudovíta II. Jagelovského.
Do dejín hradu zasiahli najvýznamnejšie dva šľachtické rody, ktoré sa postupne stali jeho vlastníkmi: nemeckí Fuggerovci a uhorskí Pálfiovci .
Fuggerovci získali hrad do držby od svojich obchodných partnerov Turzovcov. Červenokamenské panstvo s gotickým hradom sa tak v roku 1535 dostáva do vlastníctva jednej z najbohatších obchodníckych rodín vtedajšej Európy.
Na jej čele stál Anton Fugger, vzdelaný, veľmi bohatý a schopný obchodník z juhonemeckého Augsburgu, ktorý sa s istotou pohyboval v prostredí renesančnej Európy. Rozhodol sa využiť strategickú polohu Červeného Kameňa neďaleko Viedne a Bratislavy a premeniť starý gotický hrad na bezpečný sklad tovarov, s ktorými jeho rodina obchodovala po celej Európe.
Investoval množstvo vlastného času a finančných prostriedkov na prestavbu stredovekého hradu na renesančnú pevnosť. Starý hrad bol postupne, od roku 1537, búraný a na jeho mieste vyrástli štyri obranné bašty spojené obrannými múrmi a jedno obytné krídlo. Vznikla tak moderná renesančná pevnosť, ktorej architektúra využívala najmodernejšie dobové poznatky a bola prispôsobená na účinnú obranu všetkého, čo pevnosť ukrývala v rozľahlých skladovacích priestorocoh/pivniciach.
Turecké nebezpečenstvo visiace nad Uhorským kráľovstvom a celou strednou Európou spôsobilo, že obchodné zámery Fuggerovcov v tejto časti Európy postupne slabli, až sa rodina rozhodla Červený Kameň predať.
Medzi viacerými záujemcami o kúpu hradu a panstva zvíťazil mladý barón Mikuláš II. Pálfi, (ktorý si získal srdce mladej Márie Magdalény Fuggerovej, dcéry Mareka Fuggera, vnučky spomínaného Antona Fuggera) a do roku 1588 sa stal vlastníkom celého panstva.
Potomkovia Mikuláša a Márie Magdalény si panstvo podržali až do roku 1945.
Pálfiovci hrad niekoľkokrát prestavovali: v druhej polovici 16. storočia bola fuggerovská pevnosť Mikulášom II. Pálfim upravená na rodové sídlo, o storočie neskôr prestaval hrad Mikuláš IV. Pálfi pre seba a svoju manželku Máriu Eleonóru Harrachovú v ranobarokovom slohu a v druhej polovici 18. storočia hrad zmodernizoval a rozšíril Rudolf Pálfi s manželkou Máriou Eleonórou Kaunitz-Rietbergovou . V neskoršom období už neprišlo k zásadným stavebným zásahom, ktoré by výraznejšie pozmenili vzhľad hradnej budovy. Posledný člen pálfiovského rodu opustil hrad v roku 1945 a o štyri roky neskôr bol hrad vyhlásený za štátny kultúrny majetok.

Rekonštrukcia

Ochrana pamiatok v dejinách každého národa predstavuje významný fenomén, ktorý je určitým obrazom vyspelosti ako jedincov, tak v konečnom dôsledku celého národa. Keďže všetko podlieha času, ktorý je neúprosný, súbežne s ním vyžadujú aj pamiatky a hmotná kultúra pozornosť, ktorá by mala vyústiť v pozitívny obraz správcu alebo majiteľa danej nehnuteľnosti. Je iba pozitívnym konštatovaním, že spoločnosť si vytvorila určité kategórie hodnôt podľa ich významu, či už architektonického, historického alebo výtvarného. Určite nemožno obísť ani význam spoločenský. Toto všetko je skĺbené v jeden homogénny celok pri hodnotení Národnej kultúrnej pamiatky hradu Červený Kameň. Tento hrad či už svojimi bývalými majiteľmi alebo správcami dostával vždy významnú podporu v rámci zachovania ako celku. Pod celkom treba rozumieť samotnú sústavu objektov hradu Červený Kameň a priľahlý prírodno-krajinársky anglický park s jednotlivými predhradiami, či už prvým alebo druhým predhradím.Pochopiteľne pri rôznych spoločensko-ekonomických formáciách, v ktorých žili majitelia hradu prechádzal celý komplex Červeného Kameňa zmenami. Tieto zmeny boli určitým zrkadlom vlastníkov. Charakter zamerania vlastníkov hradu dával impulz aj pre udržanie dobrého zdravotno-technického stavu objektov, ale zároveň aj prispôsobovali stavebné objekty svojmu zameraniu. Nemožno obísť v dejinnom exkurze aj stredoeurópsky mocenský charakter. Pri neustálych vpádoch aj expanzii Osmanskej ríše bolo nutné tomuto faktu prispôsobiť aj ochranu majetku. Preto hrad Červený Kameň dostáva charakter obranného-fortifikačného hradu. Preto je hrad Červený Kameň vo svojom habite ako robustný, neprekonateľný majestát. Už svojim zovňajškom dáva do pozornosti silu, ktorú nemožno ľahkovážne pri dobíjaní obísť. Určite k tomuto neobyčajne rozľahlému hradu boli adekvátne prispôsobené aj hospodárske časti budov, ktoré sa zachovali do dnešných dní. Preto je veľmi správna tendencia generácií spravujúcich hrad Červený Kameň po roku 1945, že je treba chrániť hrad ako komplex a poistiť túto ochranu tým, že je hrad zapísaný do štátneho zoznamu pamiatok ako národná kultúrna pamiatka, ktorej prináleží najvyšší stupeň ochrany. Preto aj v Ústrednom zozname pamiatkového fondu sa objavuje registrácia 26 objektov, ktoré sú zapísané v uvedenom zozname, čo je na Slovensku unikát.

Služby, ktoré ponúka hrad

odborné

* výklad sprievodcu na muzeálnom okruhu a okruhu Renesančná pevnosť v slovenskom jazyku, ktorý je v cene vstupného,
* výklad sprievodcu na muzeálnom okruhu v anglickom, nemeckom, maďarskom, francúzskom, ruskom jazyku pre skupiny, ktoré sa objednajú najmenej 7 dní vopred,
* samostatné sprevádzanie na muzeálnom okruhu (bez prítomnosti iných návštevníkov) pre vopred objednané skupiny, ktoré majú najmenej 10 členov (pre skupiny, ktoré majú menej ako 10 členov za doplatok na vstupnom 16.00 € za skupinu),
* poskytnutie dvoch listov so sprievodným textom o muzeálnom okruhu v anglickom, nemeckom, maďarskom, poľskom, ruskom, chorvátskom, francúzskom, talianskom, holandskom a španielskom jazyku pre individuálnych zahraničných návštevníkov,
* prednášky odborných pracovníkov múzea,
* vzdelávacie programy pre školy,
* umožnenie bádania v zbierkovom fonde múzea.

spoločenské

* predaj suvenírov, pohľadníc a publikácií o múzeu, hrade, jeho okolí
* reštaurácia TAVERNA POD BAŠTOU vo vonkajšom predhradí s možnosťou cateringových služieb, ktorá je otvorená celý rok od 10.00 do 22.00 hodiny,
* kaviareň na nádvorí LIBRESSO, otvorená od marca do októbra počas otváracích hodín muzeálneho okruhu, kontakt: libresso@zoznam.sk,
* vinotéka J&R Pretzelmayer vo vnútornom predhradí,
* Sokoliarsky dvor ASTUR vo vonkajšom predhradí.

sprievodné

* bezplatné nestrážené parkovisko pri hrade pre autá a autobusy,
* toalety pri vstupe do vonkajšieho predhradia a na nádvorí,
* lavičky v predhradiach a na nádvorí,
* bezbariérový prístup je možný iba na hradné nádvorie, do jednotlivých objektov múzea, keďže je situované v stáročnom hrade, vedú iba schodiská,
* kosené lúky pred hradom (zákaz kladenia ohňa).

komerčné

* prenájom priestorov múzea na hrade fyzickým a právnických osobám na rôzne akcie, vrátane filmovania.

zdroj: www.hradcervenykamen.sk