Hrad Fiľakovo
Stručný popis:
Čiastočne rekonštruovaná zrúcanina hradu na nízkom, strmom hradnom brale priamo v meste. , Fiľakovo
História:
Už v 12. storočí stál pravdepodobne na mieste hradného vrchu kamenný hrádok, resp. hrad. Prvá zmienka o hrade je z roku 1242, kde sa píše, že Fiľakovský hrad prestál nájazd Tatárov. Hrad vlastnilo viacero majiteľov, medzi nimi aj v rokoch 1311-1321 Matúš Čák Trenčiansky. V rokoch 1348 a 1385 sa v listinách spomína ako kráľovský majetok. V roku 1435 ho dostali do zálohy Perényovci, v roku 1440 majiteľka hradu - kráľovná poverila zabezpečením panstva Jána Jiskru. V roku 1483 dobili hrad vojská kráľa Mateja Korvína a vyhnali z hradu Štefana Perényho. Od roku 1490 je správou hradu poverený kapitán Rakšaj, ktorého dcéru si zoberal za ženu František Bebek a hrad dostáva ako veno. Silnie turecké nebezpečenstvo a preto dáva hrad v roku 1551 prestavať podľa plánov taliana DaVerdaneho na mohutnú renesančnú pevnosť. Spolu s hradom sa vybuduje aj mestské opevnenie nadväzujúce na hradné. Hrad sa napriek snahe obrancov však o tri roky neskôr dostal do rúk Turkov, ktorí ho vlastnili 39 rokov. Odtiaľ vládol beg Hamza a po ňom beg Šaman veľkej časti južného Slovenska – Fiľakovskému sandžagu. Cisárske vojská dobyli hrad späť od Turkov až v roku 1593. Hrad na príkaz snemu 1602 a 1604 obnovili, ale hneď ho obsadili bocskayovské vojská. Časté vojenské nepokoje medzi mocenskými skupinami habsburskej ríše a cisárom si vynútili aj rýchle a opakované úpravy – v rokoch 1608, 1609, 1613 a znova v roku 1619 (po požiari 1615). V rokoch 1621-1623 o hrad bojujú bethlenovci, kapitánom hradu je Tomáš Bosnyak, Judita Bosnyaková, a počas Rákocziho povstania, keď je kapitánom František Wesselényi obsadí mesto cisárske vojsko. Hrad aj mesto prosperujú, na Červenej skale je postavená strážna veža a na Strážnej hore je trvalo umiestnená posádka. V hrade sa konajú zasadania a porady okolitých žúp. V rokoch 1650-1664 je kapitánom hradu Adam Wesselényi, a od roku 1657 sa dedičným kapitánom stáva Štefan Koháry I. a od roku 1667 Štefan Koháry II., ktorý dáva v roku 1672 opraviť hradné múry akoby predpokladal vznik Thökölyho povstania. Ten na hrad v roku 1678 zaútočí, ale nedobije ho. Rok 1682 je pre hrad aj mesto osudným. Thököly sa za výdatnej podpore Turkov (60tis. Vojakov) sústredí na znovudobytie hradu, čo sa im po ročnom obliehaní aj podarilo. Hrad vyhorel spolu s hradom zhorel aj župný archív a mesto bolo zničené. Odvtedy bol hrad v ruinách. Od roku 1972 sa uskutočňuje konzervácia hradných ruín. Po rekonštrukcii Bebekovej veže sa v nej zriadila historická expozícia hradu.
Exteriér:
Pôvodný hrad tvorila v 12. storočí štvorboká veža, obvodový múr a val s palisádami. Neskôr sa k nim pristavali obytné budovy tvoriace horný hrad. Počas prestavby Bebekovcov bol hrad rozšírený o stredný hrad dvojicou mohutných pentagonálnych bášt (západná nesie dodnes meno Bebekova) a v mohutnom 6m hrubom múre medzi nimi sú zriadené 3 delostrecké pozície a 6 výklenkov pre hákovnice. Pristavaný bol aj parkanový múr s dvojicou okrúhlych nárožných bášt, ktorý vymedzil prístupový koridor hradu a dolný hrad. Dolný hrad zabezpečovali tri polygonálne bašty a dve vežové brány s padacím mostom a 10m hlbokou priekopou. Súčasťou prestavby bolo aj vybudovanie mohutných mestských hradieb s bránami a rondelmi. Ďalšie úpravy opevnenia hrad dostal až po vyhnaní Turkov v rokoch 1609, 1613 a 1619 po požiari. V roku 1672 boli opravené opäť hradné múry avšak už v roku 1682 hrad podľahol obliehaniu Turecko-kuruckých vojsk a bol vyhodený do vzduchu a vypálený spolu s mestom.
Súčasný stav:
Jadro pôvodnej veže z 12. storočia sme lokalizovali a zamerali pri našej návšteve. Je veľmi pekne odkryté a zvonku obostavané neskorším až dvojitým zosilnením muriva veže. Zrúcaniny budov horného hradu s palácom a baštou vnútorného opevnenia sú dnes v zúfalom stave. Polygonálne delové bašty zo 16. storočia si zachovali celý rad pôvodných, architektonických článkov a delových strieľní. Bebekova bašta je opravená a jej interiér slúži ako expozícia sprístupnená verejnosti. Pod oblou baštou stredného hradu je zastrešená druhá budova slúžiaca správe hradu.
zdroj: www.zamky.sk
