Hrad Slovenská Ľupča
Hrad vznikol pred rokom 1250 a pôvodne slúžil kráľovskej rodine ako poľovnícke sídlo. Neskôr hrad menil majiteľov a tí ho prispôsobovali svojim požiadavkám, čoho dôkazom sú mnohé dostavby a prestavby. Pri úpravách v 17. storočí bolo nádvorie doplnené arkádami, v miestnostiach boli vymenené klenby. V tomto období bol hrad sídlom ľupčianskeho panstva, ktorému patrilo mnoho dedín na východ od Banskej Bystrice. Po požiari v roku 1860 bol objekt upravený na sirotinec, v období predošlého režimu tu boli sústredené rehoľné sestry. Vďaka trvalému využitiu hrad prežil a je pomerne dobre zachovaný.
Cesta na hrad vedie okolo historického vodojemu, ktorý bol tiež opravený a dnes na ňom môžeme čítať nápis: fundato 1936 – renovato 2006.
Hrad je najvyššie postavenou hradnou stavbou na Pohroní. Stojí na osamelom skalnom brale, na poslednom výbežku Nízkych Tatier, v úzkej kotline rieky Hron.
Hradný areál má oválny pôdorys a rešpektuje tvar skalného masívu. Rozdielna výška terénu predurčila, že pôvodné obytné miestnosti sa stavali na druhom a treťom podlaží, zatiaľ čo na prízemí a v suteréne boli komory.
V roku 2002 hrad kúpili Železiarne Podbrezová, a. s., ktoré investovali finančné prostriedky do jeho obnovy. Hoci rekonštrukcia stále pokračuje, hrad je prístupný aj verejnosti.
S podrobnou históriou hradu oboznamuje návštevníkov sympatická sprievodkyňa a prevedie ich po celom areáli. Menej sympatií si získa pracovník v pokladni, ktorý prísne, hneď pri vstupe za bránu, kontroluje fotoaparáty. Fotografovanie na hrade je zakázané a treba rešpektovať príkazy súkromného majiteľa. Je to škoda, lebo fotku od slávnej Korvínovej lipy by si každý rád odniesol domov.
Okolie Ľupčianskeho hradu so svojimi bohatými lesmi bolo obľúbeným poľovným kráľovským revírom. Na hrad vedie asfaltová cesta až priamo pred bránu. V hornej časti, v blízkosti prístupovej cesty, môžeme dnes, z pôvodných troch exemplárov, obdivovať ešte dva mohutné duby letné. Ich vek sa odhaduje na 250 rokov. Podobne ako Korvínova lipa sú vyhlásené za chránené stromy.
