Hrádok Medzianky

Stručný popis:
Základy zaniknutého stredovekého hrádku sa nachádzajú na vyvýšenom skalnom výbežku cca 140m nad obcou Madzianky v polohe Zámek.

História:
Existencia križovníkov na tomto území je úzko spätá s osudmi hradu nad Medziankami. Najstaršia listina je z roku 1212 a kráľ Ondrej II. ňou daroval „bratom Sv.Hrobu“ neobývanú zem – dnešné územie Chmeľova, Radvanoviec, Medzianok a časti Hanušoviec na Topľou. Samotný hrad sa však listine nespomína. Hrad mohol byť postavený na kráľovskej pôde z kráľovej iniciatívy niekedy koncom 12. storočia – na menej obývanej hranici Uhorska a pri dôležitej komunikácii. Historici lokalizujú sídlo križovníkov do Chmeľova avšak stavebné prvky tunajšieho kostola tomu nenasvedčujú – ide o pôvodne gotický kostol. V polovici 13. storočia si križovníci postavili svoj kostol v Hanušovciach nad Topľou (dokazuje to stavebný štýl kostola ale aj ich rádový znak vytesaný do triumfálneho oblúka). Hanušovce ležia na dôležitej komunikácii pod hrádkom v Medziankach a Chmeľov nie. Preto nemožno vylúčiť prítomnosť Johanitov v Hanušovciach (pôvodne sa spomínajú ako Villa Johanis). Rád Sv.Hrobu mal v svojich začiatkoch aj militantnú funkciu a preto sa Slivka Vallašek nazdávajú, že križovníci sídlili spočiatku na hrádku v Medziankach a potom sa presunuli do Hanušoviec. Križovníci boli nútení opustiť v roku 1313 svoj majetok, pretože po bitke pri Rozhanovciach (1312) medzi kráľom Karolom a Omodejovcami sa stal vlastníkom majetku Chmeľov kráľov prívrženec magister Kokoš. Hrad bol pri týchto udalostiach pravdepodobne poškodený (súvislý spálený horizont). Ten však už v roku 1319 predáva svoj majetok aj s existujúcim hradom (Medzianky alebo Radvanovce) šľachticovi Jánovi. Hrad tak ako Hanušovce patril Abovcom, ktorí sa zasadili o rozvoj Hanušoviec, archeologický výskum však nepotvrdil v tomto čase žiadnu prestavbu hradu. Šóšovci zo Solivaru, ktorí sa v druhej polovici stali vlastníkmi hanušovského panstva si postavili svoje sídlo priamo v Hanušovciach na mieste tkzv. Malého kaštieľa. Medziansky hrádok využili ešte v 15. storočí bratrícke vojská, ktoré tu mali pravdepodobne svoje hlavné sídlo a v Chmeľove malú pevnôstku. Po roku 1460 kedy hrad opustili začal chátrať až úplne zanikol. V 19. storočí však bolo ešte v polohe vidno obrysy architektúry avšak o dnešnú prezentáciu v teréne sa postaral archeologický výskum SAV – Slivka/Vallašek v roku 1982.

Exteriér:
Objekt hrádku tvoril jednoliatu pravidelnú architektúru a valové opevnenie o rozmeroch 70x30-40m s priľahlou priekopou sa napájalo na severnej strane k skalnému zrázu. V juhovýchodnej časti bola priekopa zasekaná do skalnej strže a tak sa získal aj materiál na stavbu o 10m vyššie položeného kamenného objektu o rozmeroch 36x13-15m. Na jeho juhovýchodnej strane bola kamenná obytná veža s 3,3m hrubým múrom a vonkajším rozmerom 14x11,6m. Vnútorný obytný priestor bol pri základoch zhruba 8x5m, a do suterénu sa vstupovalo otvorom v severozápadnej stene. V severnom nároží hrádku bola vstupná veža o rozmeroch 8,5x8m a jej odkrytý obvod kubusu je pristavaný ku skalnému výstupku tak, že budí dojem plnej veže. Obvodové opevnenie sa v západnom nároží napájalo priamo k na vežu v pravom uhle, pričom so SZ stenou veže tvorilo jednoliate murivo. Na exteriérovej SZ strane veže sa v ostení našli stopy portálu (Slivka/Vallašek), ktorým sa vstupovalo do veže po drevenom rebríku. Ponad priekopu viedol pravdepodobne drevený most a vstupná brána bola v palisádovom plote. V SV časti hrádku bola odkrytá cisterna s vnútorným priemerom 2,8m a hĺbkou 6m, ktorá bola vymazaná tvrdou vápennou maltou tvoriacou vodotesnú izoláciu.

zdroj: www.zamky.sk