Jaskyne Slovenska

Jaskyňa je prírodný podzemný dutinový priestor, ktorý vzniká buď v krase postupným odplavovaním horniny, vo vulkanických horninách ako dutina po plynoch, alebo na pobreží pôsobením prílivových vĺn (abrázna jaskyňa). Štúdiom jaskýň sa zaoberá odvetvie geomorfológie - speleológia.

Delenie jaskýň:

Jaskyne sú tvorené geologickými procesmi, ktoré môžu ešte obsahovať kombinácie chemických procesov, tektonických síl a atmosferického pôsobenia:
1. primárne - niektoré jaskyne vznikajú zároveň s horninou, nazývame ich pôvodné alebo primárne jaskyne, napríklad Ochtinská aragonitová jaskyňa, podobne vznikajú aj lávové jaskyne
2. sekundárne - sekundárne jaskyne vznikajú neskoršou postupnou eróziou už vzniknutej horniny, napríklad Domica

Jaskyne Slovenska

Jaskyne na Slovensku sú skutočnými klenotmi prírody. Niektoré sú zaujímavé bohatou až unikátnou výzdobou, iné archeologickými nálezmi. V jaskyniach môžeme vidieť rôzne tvary stalaktitov, stalagmitov, stĺpov, sintrových záclon, nátekov, hráškovitých útvarov, sintrových kaskád, jazierkových útvarov, mäkkých sintrov a excentrických útvarov.

Na území Slovenska je početnosť výskytu jaskýň naozaj neobyčajná. Známych je okolo 5 450 jaskýň, najviac ich je v Slovenskom krase, Nízkych Tatrách, Spišsko-gemerskom krase (Slovenský raj, Muránska planina), Veľkej Fatre, Západných, Východných a Belianskych Tatrách. Takáto hustota jaskýň s vysokou reprezentatívnou hodnotou sa v oblasti mierneho klimatického pásma nikde inde nevyskytuje.

Doteraz je registrovaných viac ako 1 200 jaskýň rôznych veľkostí a tvarov, z ktorých je 12 sprístupnených verejnosti. V mnohých sa našli stopy po osídlení spred viac ako 5 000 rokov, v niektorých sa praktizuje speleoterapia.

Sprístupnené jaskyne na Slovensku:

Belianska jaskyňa
Demänovská jaskyňa Slobody
Dobšinská ľadová jaskyňa
Harmanecká jaskyňa
Jaskyňa Driny
Ochtinská aragonitová jaskyňa
Bystrianska jaskyňa
Demänovská ľadová jaskyňa
Gombasecká jaskyňa
Jaskyňa Domica
Jasovská jaskyňa
Važecká jaskyňa

Jaskyne sprístupnené na objednávku:

Jaskyňa mŕtvych netopierov
Bojnická jaskyňa
Silická ľadnica
Krásnohorská jaskyňa
Zlá diera, tzv. Lipovecká jaskyňa

Najrozsiahlejší je systém Demänovských jaskýň v Nízkych Tatrách, dlhý asi 34 km. Unikátnu výzdobu má Ochtinská aragonitová jaskyňa, ktorá patrí medzi 3 sprístupnené aragonitové jaskyne vo svete. Vnútro jaskyne tvoria nádherné trsy, vetvičky a kríčky mliečne bielych výtvorov. Unikátne brčká, ktoré dosahujú aj trojmetrovú dĺžku a pripomínajú kamenný dážď, môžeme nájsť v Gombaseckej jaskyni. Sintrové štíty a bubny sú zas typické pre jaskyňu Domica, ktorá ponúka i turistami vyhľadávanú atraktívnu plavbu vo svojich podzemných priestoroch. Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi jaskyne so stálou ľadovou výplňou, objem ľadu je až 110 132 m3. Belianska jaskyňa bola jednou z prvých osvetlených jaskýň na svete, a to ešte pred rokom 1900. Hudobný záver prehliadky v jednej zo siení Belianskej jaskyne s unikátnou akustikou patrí určite k najsilnejším zážitkom návštevy. V "Hudobnej sieni" sa vždy v auguste konajú koncerty reprodukovanej hudby. Jaskyňa mŕtvych netopierov sa tiež právom zaraďuje medzi svetové rarity. Speleológovia ju označujú za pohrebisko netopierov z celej Európy, najstarší nález kosti má podľa vedcov 6 tisíc rokov.

Na zabezpečovanie rozvoja starostlivosti o sprístupnené a sprístupňované jaskyne a ich ochranu Ministerstvo životného prostredia SR v súlade so Stratégiou, zásadami a prioritami štátnej environmentálnej politiky (uznesenie NR SR č. 339/1993, uznesenie vlády SR č. 619/1993) určuje strategické ciele, spôsoby ich dosiahnutia.

Vďaka neobyčajnej početnosti výskytu jaskýň a ich neopakovateľným prírodovedným a estetickým hodnotám sa Slovensko zaraďuje medzi významné jaskyniarske krajiny.

Ramsarské mokrade:

V rámci napĺňania záväzkov Ramsarského dohovoru o mokradiach (prijatý 2. februára 1971 v iránskom meste Ramsar), ku ktorému pristúpila Slovenská republika v roku 1990, bolo postupne 14 najvýznamnejších mokraďových lokalít na Slovensku zapísaných do Zoznamu mokradí medzinárodného významu. Dve z týchto lokalít reprezentujú vzácne, vo svete veľmi zriedkavé podzemné mokrade - Jaskyňa Domica, (zapísaná do zoznamu 2.2.2001 pod číslom 1051) a Jaskyne Demänovskej doliny (zapísané do zoznamu 17.11.2006 pod číslom 1647). Na príprave a spracovaní podkladov na jej vyhlásenie sa podieľalo Ministerstvo životného prostredia SR, Správa slovenských jaskýň a Štátna ochrany prírody SR.

Ochrana jaskýň:

V zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, sú jaskyne chránené ako prírodné pamiatky a najvýznamnejšie ako národné prírodné pamiatky. Dôležité miesto medzi náučnými lokalitami zaberá 12 sprístupnených jaskýň. Ide o významné geomorfologické javy s bohatou až unikátnou sintrovou, aragonitovou alebo ľadovou výplňou, niektoré sú naviac významné archeologickými, paleontologickými nálezmi alebo kultúrnymi pamiatkami. Keďže jaskyne patria medzi najviac atakované človekom, vyžadujú si osobitnú ochranu. Ich primerané a optimálne využívanie spočíva v sledovaní vplyvu návštevnosti na prírodné prostredie jaskýň, vrátane jej usmerňovania. Všetky sprístupnené jaskyne sú vyhlásené za národné prírodné pamiatky.

Ochtinská aragonitová jaskyňa, Domica, Gombasecká jaskyňa a Jasovská jaskyňa sú od roku 1995 zaradené do svetového prírodného dedičstva UNESCO. Od novembra 2000 je do svetového prírodného dedičstva zaradená Dobšinská ľadová jaskyňa. Ochranu a prevádzku sprístupnených jaskýň v Slovenskej republike zabezpečuje Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši ako odborná organizácia ochrany prírody rezortu Ministerstva životného prostredia SR.

Ochranu jaskýň zabezpečujú najmä:
- legislatíva - v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny každá jaskyňa na Slovensku predstavuje prírodnú pamiatku, jaskyne patria medzi najviac atakované človekom, vyžadujú si osobitnú ochranu, ich primerané a optimálne využívanie spočíva v sledovaní vplyvu návštevnosti na prírodné prostredie jaskýň, vrátane jej usmerňovania
- ochranné pásma jaskýň - povrchové ochranné pásmo nad jaskyňou, ktorá je, alebo môže byť ohrozená hospodárskou činnosťou, vyhlasuje územne príslušný krajský úrad životného prostredia podľa § 24 os. 8 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny na základe predloženého projektu
- speleologická strážna služba - jaskyne si vyžadujú pravidelnú starostlivosť, prostredníctvom strážcov prírody špecializovaných na ochranu jaskýň – speleologickej strážnej služby - sa jednotlivé krasové územia pravidelne kontrolujú, zabezpečuje sa údržba jaskynných uzáverov a kontrola neporušenosti jaskynných ekosystémov
- uzatváranie jaskýň - správa slovenských jaskýň každý rok zabezpečuje uzávery najohrozenejších a najhodnotnejších jaskýň, priorita sa stanovuje podľa stupňa atakovania, ohrozenia a výskytu prírodných či kultúrno-historických hodnôt v jaskyniach podľa výšky finančných prostriedkov
- čistenie jaskýň - nemalé úsilie sa vynakladá na každoročné odstraňovanie odpadov z jaskýň, ktoré tam boli navozené alebo nahádzané v minulých desaťročiach, vážnym ohrozením je znečistenie jaskýň komunálnym, často aj toxickým odpadom a zvyškami po poľnohospodárskej činnosti

Výskum, monitoring a dokumentácia jaskýň:

V jaskyniach na Slovensku sa realizujú najma tieto činnosti:
- geologický výskum - v jaskyniach je potrebné vykonávať tento výskum najmä z dôvodu poznania komplexných prírodných hodnôt podzemných priestorov (stanovenia hodnoty jaskyne), poznania zákonitostí prírodných procesov z hľadiska účinnej ochrany jaskyne
- geomorfologický výskum - poznatky o morfológii, vzniku a vývoji podzemných priestorov patria medzi základné a najdôležitejšie údaje o jaskyniach, riešenie problematiky genézy jaskýň si vyžaduje komplexný geomorfologický výskum, pričom sa využívajú poznatky o geologických a hydrogeologických pomeroch daných území i výsledky datovania jaskynných sedimentov
- hydrologický výskum a monitoring - výskum jaskynných systémov spočíva predovšetkým v monitorovaní charakteru kvalitatívnych a kvantitatívnych vlastností krasových vôd a ich prípadných zmien v priestore a v čase, ako aj v objasnení veľakrát zložitých podmienok ich obehu
- speleoklimatoligický výskum a monitoring - jedným zo základných prírodných činiteľov, podieľajúcich sa pri krasových procesoch, je klíma, jej komplexný speleoklimatologický výskum a monitoring prináša poznatky, ktoré zvlášť pri jaskyniach sprístupnených verejnosti pomáhajú prijímať riešenia na ich zachovanie v pôvodnom stave
- biospeleologický výskum a monitoring - výskum a monitoring poskytuje základné údaje o kvalitatívnom a kvantitatívnom zastúpení prítomných zložiek jaskynnej fauny, získané poznatky je možné využiť pri spracovávaní programov starostlivosti a iných ochranárskych opatrení vedúcich k účinnejšej ochrane organizmov žijúcich v jaskyniach
- geoekologický výskum a ochrana - jaskyne predstavujú špecifické a veľmi labilné prírodné geosystémy, mnohé antropogénne aktivity ovplyvňujú prírodné procesy, čím sa narušuje stabilita jaskynných geosystémov
- dokumentácia, GIS - dokumentácia a GIS tvoria podporné činnosti k hlavným aktivitám organizácie, spracovávané sú digitálnou formou s možnosťou ďalšieho prepojenia do integrovaného informačného systému Správy slovenských jaskýň
- vedecké konferencie - každé dva roky od druhej polovice 90. rokov minulého storočia Správa slovenských jaskýň organizuje vedecké konferencie Výskum, využívanie a ochrana jaskýň, okrem pravidelných vedeckých konferencií organizuje domáce i medzinárodné odborné semináre, sympóziá a pod.

Environmentálna výchova:

Environmentálna výchova je výchova smerovaná k ochrane a tvorbe životného prostredia na všetkých úrovniach spoločnosti. Ministerstvo životného prostredia SR je ústredným orgánom štátnej správy SR pre tvorbu a ochranu životného prostredia, ktoré v rámci svojej činnosti v zmysle platného Štatútu podporuje environmentálnu výchovu a vzdelávanie; rozvíja s týmto zameraním propagačnú, edičnú a dokumentačnú činnosť a vytvára priestor na rozvoj environmentálneho povedomia verejnosti prostredníctvom aktivít podriadených odborných organizácií. Správa slovenských jaskýň vykonáva výchovnú činnosť zameranú na ochranu jaskýň, a zabezpečuje vydavateľskú, edično-propagačnú a publikačnú činnosť zameranú na ochranu, výskum, dokumentáciu a využívanie jaskýň.

Environmentálnu výchovu zabezpečujú aj:
- náučné chodníky - dôležitými environmentálno-výchovnými prostriedkami, priamo v teréne oboznámia návštevníkov s najcennejšími prírodnými a kultúrno-historickými hodnotami jaskyne i okolitého krasového povrchu
- expozície a výstavy - vo vstupných areáloch jaskýň približujú návštevníkom poznatky o vzniku a vývoji jaskynných priestorov, jaskynnej faune, paleontologických a archeologických nálezoch, sprístupňovaní jaskynných priestorov, o ochrane a výskume jaskýň
- náučná tlač a filmy - správa slovenských jaskýň pravidelne vydáva farebné letáky a brožúry, ktoré oboznamujú širokú verejnosť s prírodnými hodnotami sprístupnených jaskýň
- náučné podujatia - pracovníci Správy slovenských jaskýň v rámci pracovných možností uskutočňujú na požiadanie environmentálno-výchovné prednášky najmä z príležitostí rôznych akcií (speleologické večere v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva, deň Zeme, sprievodné podujatia výstav a pod.)

Život v jaskyniach:

Jaskyne sú jednými z najnehostinnejších miest na Zemi. Celý rok v nich panuje tma a zima, niekedy teploty po celý rok neprekročia 0 °C. Aj napriek tomu jestvujú rozmanité formy života, ktoré sa na takéto prostredie prispôsobili. Slepé, bezfarebné a skoro priehľadné garnáty, červy, hmyz, mloky a jaskynné ryby. Odborný názov živočícha žijúceho v jaskynnom spoločenstve je troglobiont. Z rastlín to bývajú rôzne druhy jednoduchých plesní a machov. Jaskyne slúžia aj ako prechodné útočisko pre netopiere, zdržujúce sa v nich iba počas dňa, no niektoré druhy v nich aj prezimovávajú. Dôležitými zimoviskami netopierov sú napr. jaskyňa Domica, Jasovská jaskyňa, Drieňovská jaskyňa, Čertova diera, Dobšinská ľadová jaskyňa, ale i mnohé iné. Pri povrchu si tu nachádzajú úkryt dočasne aj niektoré cicavce.

Archeológia jaskýň:

V priebehu dejín primitívni ľudia užívali jaskyne na bývanie a ochranu pred nepriazňou počasia, na pochovávanie, alebo ako kultové obradné miesta. Keďže fragmenty tých čias sú na svojom mieste dobre chránené pred klimatickými a inými nepriaznivými zmenami stávajú sa nedoceniteľnými v odhaľovaní spôsobu života týchto ľudí. Nástenné maľby sú samostatnou zaujímavosťou a predstavujú azda najstarší známy umelecký prejav človeka. Najstaršie jaskynné osídlenie u nás bolo dokumentované v jaskyni Čertova pec, bohaté nálezy pochádzajú aj z Domice a Liskovskej jaskyne jaskyňa.

Jaskyne sú tiež dôležité pre geologický výskum, pretože môžu odhaliť podrobnosti o minulých klimatických podmienkach obsiahnutých v nánosových vrstvách.

Symbolika:

Tajuplná brána k podzemnému svetu bola oddávna považovaná za kultový priestor predstavujúci vstup do nadprirodzena. Pre mnohé kultúry symbolizovala napríklad rodiace materské lono.
V architektúre ju symbolizuje výklenok v stene zvaný nika. Podobné útvary sú aj mihrab v islamskej mešite, alebo apsida v kresťanskom kostole.

Využitie jaskýň:

Jaskyne sú dnes často využívané na rekreáciu. Jaskyniarstvo sa napríklad stalo obľúbeným spôsobom skúmania jaskýň. Pre menej dobrodružné povahy sa premenila časť najkrajších podzemných priestorov na sprístupnené jaskyne s umelým osvetlením, schodiskami a chodníkmi umožňujúcimi prechod týmito priestormi s minimálnou námahou. Jaskyne sa tiež využívajú pri liečbe ochorení dýchacích ciest takzvanou speleoterapiou.

Jaskyne využili v minulosti aj filmári. Na nakrúcanie filmovej verzie slovenskej rozprávky Pavla Dobšinského "Soľ nad zlato" použili jaskyňu Domica, rozprávka "Perinbaba" bola zas nakrúcaná v Demänovskej jaskyni slobody.

Pred návštevou jaskyne je dôležité nezabudnúť dobre sa obliecť, pretože teplota v jaskyniach sa i v lete pohybuje od 0 do 10°C.

Viac info: Slovenská správa jaskýň - www.ssj.sk