Kalvária v Banskej Štiavnici

Kalvária BANSKÁ ŠTIAVNICA

Banskoštiavnická kalvária, komplex kostolov a kaplniek na niekdajšom Ostrom vrchu, je dielo jedinečnej zladenosti a krásy. Prirodzená poloha vrchu stojaceho akoby osamotene oproti výbežkom horského hrebeňa dominuje nad mestom. Tento pôvodne holý kopec bol využitý v najvyššej miere šťastne a s dobrým porozumením pre mesto i okolitú prírodu. Vráťme sa však do minulosti, aby sme poznali začiatky i zrod stavby kalvárie - až po dostavbu.

19. novembra 1649 - začala v meste pôsobiť jezuitská misia.

r. 1688 - jezuitská misia sa stala rezidenciou (až do supresie v roku 1773).

Banskoštiavnickí jezuiti sa starali o duchovné potreby veriacich v celom meste ale aj v okolitých osadách (v Banskej Belej, Banskom Studenci, Štefultove, Sitnianskej, Žakýli, Teplej a na Vindšachte - v dnešných Štiavnických Baniach). Po prevzatí katolíckych kostolov zriadili gymnázium.

Jeden z tu pôsobiacich Otcov, páter František Perger (narodený 1. júla 1700 v Žluticiach pri Toužime; zomrel 26.apríla 1772 v Prešove) predostrel svoj veľkolepý plán na vybudovanie kalvárie na Ostrom vrchu. Predstavení prijali a odobrili jeho návrh, ale k realizácii boli potrebné aj ďalšie schválenia.

13. marca 1744 – magistrát súhlasil s návrhom pátra Františka Pergera o rozšírenie komplexu Kalvárie a poskytol mu aj prvú finančnú podporu vo výške 300 zlatých.

22. mája 1744 - Perger požiadal cirkevnú vrchnosť o dovolenie vybudovať kalváriu podľa predložených plánov a o súhlas prijatia patronátu mestom. V tom čase bol ostrihomským arcibiskupom (sídliacim v Trnave) Imrich Esterházy (1725-1745).

13. augusta 1744 – Arcibiskup prijal dobrý plán, prišlo aj cirkevné schválenie.

Medzitým však P. Perger zhromažďoval materiál i peniaze. Mesto pomáhalo záprahmi aj ľuďmi, ale do práce sa hlásili aj veriaci v skupinkách i jednotlivo. Začala úprava terénu a dovoz materiálu na vrch.

14. septembra roku 1744 - základný kameň bol slávnostne požehnaný za prítomnosti veľkého počtu veriacich a kňazstva na sviatok Povýšenia sv. Kríža. Prvou stavbou bol "Horný kostol".

14. septembra 1745 - Horný kostol bol požehnaný a uskutočnila sa v ňom prvá svätá omša, na ktorú prišla procesia z mesta so zástavami. Z poverenia generálneho vikára, biskupa Michala Frivaisa posviacku vykonal a sv. omšu slúžil banskoštiavnický superior P. jezuitov Filip Pez. Slovenskú kázeň povedal Michal Hučekovič, farár z Chrenovca a nemecky kázal Juraj J. Herczeg, farár z Handlovej.

r. 1746 - na sviatok Nájdenia a Povýšenia svätého kríža prišli na kalváriu procesie. Farár Juraj Duborský z Tekovského sv. Kríža a Andrej Pristl, farár zo Sebechlieb došli na čele procesií. Slovensky kázal Tomáš Paar, farár z Tužiny.

r. 1751- Na sviatok Najsvätejšej Trojice prišli na Kalváriu, aj vzácni hostia, medzi nimi aj cisár František Lotrinský. Vykonali si spoločnú poklonu v Hornom kostole.

r. 1748 - P. František Perger S. J., pôvodca a ideový autor tohto nevšedného a bohumilého diela, pred dostavbou kalvárie, napísal a vydal slovensky písanú knihu o kalvárii. V knihe uviedol poučenia o modlitbách, poriadok pobožnosti na sviatky Nájdenia a Povýšenia sv. Kríža, odpustky na banskoštiavnickej kalvárií, modlitby k Umučeniu Krista Pána, ku cti Božského Srdca, modlitby na krížovej ceste k Bolestnej Matke Márií, modlitby na dvanásť hodín dňa, vybudenie viery, nádeje a lásky, cvičenia v čnostiach, modlitby ranné a rôzne pobožnosti k Ukrižovanému Pánovi.

13. septembra 1751 - slávnostná posviacka celej kalvárie.

„Zarachotili mažiare a zo zámku v meste ozvali sa delové salvy. Hudba baníkov hrala cirkevné piesne a ľud spieval a modlil sa.“

Na slávnostnej sv. omši slovenský kázal Pavol Zermergh, farár zo Slovenskej Lupče, nemeckú kázeň povedal obľúbený P. František Perger. Náklady na kalváriu dosiahli 25 899 zlatých. Ale tento obnos nezahrňoval práce obetavých veriacich, ktorí ochotne a zdarma pracovali na tomto krásnom diele. Záznamy spomínajú niekoľko telesných uzdravení na kalvárii. No oveľa viacej bolo tých "duševne" uzdravených, medzi ktorými boli aj posmeškári Cirkvi, veľa rokov blúdiaci, ale aj inoverci, ktorí sa navrátili do prvého ovčinca, do sv. Cirkvi Kristovej. Vrch Scharffenberg, Ostrý vrch, Kalvársky vrch patril aj s okolitou pôdou rodine Fritzovcov z Friedenliebu. Okolo vlastníctva spomínajú sa niektoré udalosti.

3. júla 1788 - dedička, vdova Cecília Fritzová podala žiadosť na magistrát mesta Banskej

Štiavnice vo veci vlastníctva. Ako vysvitlo z odpovede, šlo aj o vrch Kalvárie.

Magistrát menovanej dedičke odpísal okrem iného aj:

"Nakoľko tento pozemok (rozumej vrch Kalvárie) pravý vlastník, svokor uchádzajúcej sa pani, na česť Božiu ešte v roku 1744 prepustil a od tohto roku nikto nepochyboval o nesprávnosti vlastníkovho rozhodnutia, Kalvária jestvuje a služby Božie sa tam riadne konajú, preto magistrát mesta nemôže vyhovieť žiadosti menovanej."

Zalesnenie holého kopca robilo sa tiež premyslene. Pri pohľade z výšky vidieť, že výsadba bola robená do tvaru kríža - smerujúca na štyri svetové strany. K stému výročiu začatia stavby kalvárie kázal banskoštiavnický kaplán, známy rodoľub a literát dr. Andrej Radlinský. Kázeň bola tlačou vydaná a autor v nej osvetlil význam a potrebu púti, postavil sa na obranu púti a podal obraz jednotlivých zastavení. Radlinský v práci spomína, že podľa PP. Benedikta XIV. každoročne na sviatok Nájdenia a Povýšenia sv. Kríža sú udelené odpustky.

r. 1829 - vtedajší horlivý duchovný pastier farár Alojz Kranz vymohol od PP. Leva XIII. odpustky na večné časy.

r. 1894 - boli niektoré kaplnky opravované a obnovené architektom Viliamom Groszmannom a rezbárom J. Krausem z Banskej Štiavnice. Pri prechode frontu v roku 1945 boli spôsobené škody na kalvárii.

r. 1948 - boli púte štátom "regulované" a obmedzované. Ale skupiny veriacich prichádzali aj mimo pútnických dní, aby tu v Božej prírode čerpali silu, meditovali, modlili sa a tak upevňovali svoju vieru i nádej... Najrozsiahlejšie udržovacie, obnovovacie a čiastočne aj reštaurátorské práce boli urobené v rokoch 1976 - 1983, keď správcom farnosti bol P. Karol Benovic, SVD. Tri dolné kaplnky boli postupne premiestnené vyššie, do areálu kalvárie (kvôli zástavbe) a začalo sa s reštaurátorskými prácami. Vlhkosť, sneh, slnko i dažde pôsobia a miestami sa silne prejavuje aj "staroba".

Zdroj: A. Hidvéghyi, Štiavnická Kalvária. Ako povstala, ako dnes vyzerá a ako sa na nej koná pobožnosť, z r. 1901

Dobové poučenia pútnikom:

(ukážka z knihy banskobelianskeho farára A. Hidvéghyho, Štiavnická Kalvária. Ako povstala, ako dnes vyzerá a ako sa na nej koná pobožnosť, z r. 1901 )

„Nesluší sa pútnikovi na ceste fajčiť. Kto nevie opustiť fajku na deň, na dva, či ten vie opustiť hriech na veky?“

„Nesluší sa muzikantom na miestach odpočinku vyhrávať svetské kusy.“

„Nesluší sa na ceste, v meste, stretajúc s inými procesiami, kríže k sebe prikladať, „aby sa bozkali“, Ježiš sám seba nemôže bozkať, ani ho takýmto spôsobom neuctievame.“

„Nesluší sa tlačiť okolo spovednice, postaviť sa blízko spovedného otca, kňaza. Berieš si tak na svoju dušu, čo hriešnik, ktorý sa spovedám zamlčí, lebo sa to boji povedať, lebo by si ho aj ty počul, a ide potom domov horší, ako sem prišiel.“

„Nesluší sa po sv. prijímaní hneď vstávať, mohol by si kňazovi vyraziť z ruky cibórium. Počkaj, kým odíde aspoň dva kroky od teba. Netlač sa, netískaj, nehniezdi sa, veď sám skutočný, naozajstný Pán Ježiš ide pred tebou a prichádza k tebe.“

„Nie je dovolené putovať tomu, kto doma nechce splácať dlhy a ktorý sa aj na púť vyberá s požičanými peniazmi.“

„Nič nie je platné putovanie takému človeku, ktorý odišiel z domu s hriešnou zvadou a hnevom. Bez dovolenia rodiča či manžela nesmieš odísť.“

„Darmo putuješ, keď máš doma hnevníka, s ktorým sa nechceš zmieriť.“

„Darmo putuješ aj ty, čo si doma nechal veľa práce, a tým si narobil zmätok a poriadok svojim doma.“

„Pri návrate domov daj pozor, aby si nepremárnil, nestratil ten poklad, čo si mnohým namáhaním a putovaním nadobudol.“

Zdroj: www.kalvaria.org