Karol Machata - herec, zaslúžilý a národný umelec

Foto: Andrej Palacko

Karol Machata - herec, zaslúžilý a národný umelec

Narodený: 13.01.1928 v Malackách

Vzdelanie:

V rokoch 1948 - 1950 študoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave a v rokoch 1952 -1953 pôsobil v Armádnom divadle v Martine.

Životopis:

Karol Machata patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského herectva povojnovej generácie. Už ako dvanásťročný začínal v rozhlase a venoval sa ochotníckemu divadlu.
Prvé úlohy stvárnil na divadelných doskách v Martine. Predstavil sa v inscenácii Sládkovičovej Maríny (1948), v Atentáte (postava člena skupiny atentátnikov na Heydricha, 1949), zahral si postavu Fortinbrasa v Shakespearovom Hamletovi (1950). Jeho titulné postavy Geľa Sebechlebského (1952) a Jánošíka (1953) zožali prenikavý úspech.
Ďalších štyridsaťpäť rokov bol členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, pôsobil v ňom v rokoch 1953 - 1998.
V SND spolupracoval s režisérmi Karolom L. Zacharom, Jozefom Budským a T. Rakovským. Jeho romantické i dramatické herectvo sa naplno prejavilo v postave Karola Moora v Schillerových Zbojníkoch (1955), Hynka v Tylovom Krvavom súde (1957) alebo v Rostandovom Cyranovi de Bergerac (1967). Ako herec sa výrazne presadil aj v dielach ruskej klasiky. Známe sú titulné postavy v hrách Čechova Ivanov z roku 1961 a Višňový sad z roku 1967, ďalej postavy Kuligina v Ostrovského Búrke, či F. V. Protasova v Tolstého Živej mŕtvole (1976).
Vo filme debutoval postavou slovenského letca v českom filme Vítezná křídla 1950 a odvtedy patril medzi najobsadzovanejších filmových a televíznych hercov. Hral v desiatkach slovenských filmov, ktoré patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie: Zemianska česť, Dáždnik svätého Petra, Prerušená pieseň, Pieseň o sivom holubovi, Polnočná omša, Zločin slečny Bacilpýšky, Hriech Kataríny Padychovej, Skrytý prameň, Červené víno, Soľ nad zlato, či Geľo Sebechlebský a mnohé ďalšie.
V roku 1967 získal titul zaslúžilý umelec a v roku 1979 titul národný umelec. Za významné zásluhy v oblasti divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby mu prezident v roku 2003 udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. V roku 2005 si prevzal cenu Tatrabanky za umenie.

Ocenenia:

1967 titul zaslúžilý umelec
1979 titul národný umelec
1983 Cena za najlepší mužský herecký výkon vo filme Soľ nad zlato, 21. ročník Festivalu československého filmu – FČSF, Ostrava
2003 Pribinov kríž II. Triedy, štátne vyznamenanie prezidenta SR za významné zásluhy v oblasti divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby
2005 Cena Tatrabanky za celoživotné dielo v oblasti umenia
2008 Cena OTO 2007 - uvedenie do Siene slávy

Tvorba:

Filmografia:

1950: Vítězná křídla (slovenský letec)
1951: Boj sa skončí zajtra (robotník)
1952: Lazy sa pohli (Jozef Rendko)
1952: Mladé srdcia (Leštiak)
1953: Pole neorané (Juro Karabka)
1954: Drevená dedina (Pavo Šechnár)
1955: Anděl na horách (Zdeněk Soukup)
1956: Čisté ruky (Grec)
1957: Posledná bosorka (Gašpar Sedmík)
1957: Zemianska česť (Števko Levický)
1958: Dáždnik svätého Petra (Juraj Vibra)
1959: Muž, ktorý sa nevrátil (redaktor Zvara)
1960: Prerušená pieseň (Ján Soviar)
1960: Našiel som si kamaráta - Ivan (otec)
1961: Labyrint srdce (Just)
1961: Pieseň o sivom holubovi (učiteľ)
1961: Predjarie (Ďuro Molnár)
1961: Vždy možno začať (profesor Gábriš)
1962: Polnočná omša (Marián Kubiš)
1962: Horoucí srdce (Janko Kráľ)
1962: Výlet po Dunaji (Belan)
1963: Ivanov (Ivanov)
1964: Prípad pre obhajcu (prokurátor Felcán)
1970: Zločin slečny Bacilpýšky (obhajca)
1971: Dosť dobrí chlapi (Maco)
1971: Hľadači svetla (mjr. Pittermann)
1971: Páni sa zabávajú (Dezider Brezovický)
1973: Hriech Kataríny Padychovej (Šulgan)
1973: Skrytý prameň (richtár Bittner)
1973: Srdce na lane (Bacúch)
1974: Trofej neznámeho strelca (komisár výstavy)
1975: Stretnutie (Peter Dobrík – 45 ročný)
1976: Červené víno I., II. (Silvester Bolebruch)
1977: Bludička (Dr. Mikesch)
1977: Stíny horkého léta (učiteľ)
1982: Soľ nad zlato (kráľ Pravoslav)
1984: Falošný princ
1986: Kohút nezaspieva (Fischl)
1987: Hody (Nádaský)
1987: Neďaleko do neba (Pán Boh)
1987: Nemožná (Boháčik)
1988: Nebojsa (Ondrov otec)

Televízne inscenácie:
1968: Pomsta starej dámy alebo na každého dôjde
1969: Od štvrtka do zmŕtvychvstania (dôstojník)
1969: Portrét Doriana Graya
1970: Medený gombík (Gaschke)
1971: Slávny pes (lekár)
1971: Polnočná večera
1971: Dvaja
1971: Zaprášené histórie
1981: Geľo Sebechlebský
1987: Teraz sa už nehráme ...
1988: Tvár v rose

zdroj: www.osobnosti.sk

Karol Machata | Foto: Andrej Palacko