Kaštieľ Coburgovcov vo Svätom Antone

Kaštieľ v SVÄTOM ANTONE

Na juhu od Banskej Štiavnice, ktorej územie spolu s jej okolím je zapísané na Listine svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, sa nachádza obec Svätý Anton. Táto oblasť sa vyznačuje množstvom kultúrnych a historických pamiatok. Jednou z nich je aj barokovo - klasicistický kaštieľ vo Sv. Antone.

Kaštielu predchádzal menší opevnený hrádok, ktorý je spomínaný už v 15. storočí. V II. polovici 16.storočia bol hrádok prestavaný pod vedením talianskeho staviteľa Gulia Ferrariho, a mal chrániť pred tureckými nájazdami Banskú Štiavnicu z juhu. V I. polovici 18. storočia sa stavebnými prácami z hradu stal štvorkrídly kaštieľ, a traduje sa, že budova v sebe skrývala prvky kalendárnej symboliky - kaštieľ mal 4 vchody, 7 arkád, 12 komínov, 52 izieb a 365 okien. Dnes túto symboliku už nemožno pozorovať, lebo bola narušená v 19. storočí ďalšími stavebnými úpravami.

POĽOVNÍCKA EXPOZÍCIA:

Je jedinou špecializovanou expozíciou s celoslovenskou pôsobnosťou. Jej umiestnenie veľmi vhodne nadväzuje na historicko - spoločenské fakty a tradície. Jednak na skutočnosť, že práve v Banskej Štiavnici sa už v roku 1808 začal vyučovať predmet poľovníctvo a technicky sa vhodne využil priestranný objekt kaštieľa po rodine Koháry-Coburg, ktorí boli vášnivými poľovníkmi a milovníkmi prírody.
Samotná expozícia poľovníctva tvorí 12 miestností, v ktorých je členená do odborných celkov. Začína historickým vývojom lovu, ktorý bol zdrojom obživy pravekého lovca, prechádza jednotlivými vývojovými stupňami končiac pri súčasnosti.
Ďalšie samostatné oddelenia tvorí poľovnícke strelectvo - zbrane, strelivo - jeho výroba, chladné zbrane, kuše, balistre a primitívne pytliacke zbrane.
Miestnosť sokoliarstva svojimi dermoplastickými preparátmi zahŕňa skoro všetky dravce žijúce na našom území. Prezentuje pomôcky na výcvik dravcov pre sokoliarske účely.
Miestnosť kynológie prezentuje dermoplastické preparáty poľovných psov pochádzajúcich od jediného predka - vlka. Modely psov prezentujú najpoužívanejšie a najrozšírenejšie plemená psov, ktoré si poľovníci vyšľachtili pre špecifické poľovné účely.
Miestnosť rybárska - zahŕňa dermoplastické preparáty našich rýb a historické náčinie používané pri ich love.
Miestnosť poľovníctva v umení znázorňuje stvárnenie poľovníctva v rôznych materiáloch ako rohovina, paroh, kov, drevo, koža, keramika, výtvarné diela, nábytky ap.
Miestnosť trofejí a lebiek poukazuje na úpravu trofejí poľovnej zveri.
Štyri miestnosti na seba nadväzujúce tvoria 4 základné biotopy - prostredie lesné, vodné, nížinné a vysokohorské so základnými druhmi živočíchov a vtákov.
Posledná miestnosť poukazuje na možné narušenie životného prostredia so symbolickým cintorínom ohrozených živočíchov.
Vhodné umiestnenie celej poľovníckej expozície dotvárajú interiéry chodieb so stovkami trofejí našej aj cudzokrajnej zveri.

Pracovňa:

Vo Ferdinandovej pracovni sú umiestnené dva z najpôsobivejších obrazov v kaštieli. Obraz “Rodinné šťastie“ od maliara Horovitza z roku 1885 a obraz “Mesačný svit“ namaľoval rakúsky maliar Shweninger.

Zrkadlový salón:

Zrkadlový salón je zariadený noerokokovým nábytkom z pol. 19. storočia.

Cisársky salón:

Cisársky salón pomenovanie podľa búst rímskych cisárov, ktoré sú zobrazené na plátenom, ručne maľovanom poťahu stien z 2. pol. 18. stor.

Poľovnícka jedáleň:

Dominantou poľovníckej jedálne je príborník zdobený Coburgovským dvojerbom, nápis na strednej poličke v preklade hovorí: „Jedz, čo je dobré, hovor, čo je pravdivé, pi, čo je svieže, miluj, čo je vzácne.“

Zlatý salón:

Nábytok v zlatom salóne je vyrobený vo Francúzsku v štýle Ľudovíta XVI. a bol svadobným darom Márie Terézie najmladšej dcére Márii Antoinette.

Hlavný salón:

V hlavnom salóne sa nachádza pôvodný koberec z 19. stor., na ktorom sú vtkané iniciálky Coburgovcov a ich kniežacia korunka.

Kaplnka:

Výzdoba kaplnky bola vyhotovená začiatkom 50. rokov 18. storočia banskoštiavnickým maliarom rakúskeho pôvodu Antonon Shmidtom.

Čínsky salón:

Čínsky salón je zariadený rokokovou sedacou súpravou zo 60. rokov 18. stor.

ROZHĽADŇA SITNO:

Táto rozhľadňa patrí medzi najstaršie stavby v Európe. Čnie na najvyššom bode Sitna, kde sa pred poldruha storočím formovala najstaršia podoba organizovanej turistiky v Európe. Je nerozlučne spätá s menami osobností, ktoré sa o toto prvenstvo zaslúžili, predovšetkým s menom Andreja Jozefa Koháryho, majiteľa kaštieľa vo Sv. Antone i celého Sitnianskeho panstva, ktorý dal tento pavilón postaviť okolo roku 1736, grófa Filipa Coburga, ktorý dal v roku 1886 sitniansky pavilón obnoviť na podnet svojho osobného lekára – zanieteného turistu a horolezca – MUDr. Edmunda Viliama Téryho, ktorého meno nesie aj známa vysokotatranská chata v Studenej doline.
Je spätá i s menom Andreja Kmeťa, kňaza, botanika, archeológa i geológa, ktorý bol prvý kto preskúmal archeologickú lokalitu Sitno. Azda najvýznamnejším počinom Coburga bolo darovanie tejto dominanty Sitna Sitnianskemu turistickému klubu. Dnes patrí objekt správe CHKO Štiavnické vrchy a okrem bufetu sa v ňom nachádza aj múzejná expozícia. Expozícia rozpráva o starej a novšej histórii s originálnymi artefaktami Sitna ako archeologickej lokality, doplnenej exponátmi jedinečnej sitnianskej fauny, ktorej dominuje srnec sitniansky a myšiak lesný.

PARK:

Súčasťou areálu svätoantonského kaštieľa ja aj historický park (5 ha) a lesopark (25 ha). Historické dokumenty o tom, ako vyzeral park v minulosti, sa nezachovali. Predpokladá sa, že najväčší rozsah a rozkvet zažil park pri dostavbe kaštieľa na luxusné šľachtické sídlo v období okolo r. 1750. V súčasnosti sú na terasách pri kaštieli plochy so zvyškami pravidelnej barokovej úpravy, ktoré prechádzajú do prírodne - krajinárskeho parku. Za zmienku stojí unikátny vodný systém - horné a dolné jazierko spojené kaskádami a vodopádmi napájané niekoľko kilometrov dlhým náhonom z Kolpašského potoka s unikátnymi akvaduktami. V parku je niekoľko romantizujúcich prvkov - umelo navŕšená jaskyňa /grotta/, studnička s kamennými lavičkami, drevené mostíky, altány... K novodobejším patrí aj kaplnka Sv. Huberta - patróna poľovníkov. / Vysvätená bola 19.9.1999 arcibiskupom Jánom Sokolom metropolitom Slovenska v rámci DSH /
Do roku 1995 bol dominantou viac ako storočný sekvojovec mamutí, ktorý zasadil Filip Coburg 19. júla 1878 pri príležitosti narodenia svojho syna Leopolda. Začiatkom 90 - tych rokov 20. stor. bol sekvojovec pravdepodobne zasiahnutý bleskom. Napriek mnohým pokusom nakoniec vyschol a v roku 1995 bol spílený. Dnes v parku úspešne rastie jeho nástupca.

Zdroj: www.muzeumsv-anton.sk