Kaštieľ Radoľa
Kaštieľ Radoľa patrí medzi najstaršie kultúrne pamiatky na Kysuciach. Okolnosti stavby kaštieľa sú zatiaľ dosť nejasné. Poznatky z umelecko-historického výskumu kladú vznik jeho najstaršej časti do tretej štvrtiny 16. storočia. Pôvodne to bola štvorcová dvojpodlažná stavba s jedným obytným priestorom v každom podlaží, teda skôr obytná veža, aké majú svoj pôvod v stredoveku. V druhej polovici 17. storočia došlo k prestavbe objektu, zrejme v súvislosti s rozvojom majera, ktorého objekt kaštieľa sa stal centrom. Kaštieľ v tomto období patril do budatinského panstva patriaceho Suňogovcom, ktorých potomkovia ho vlastnili až do roku 1798, kedy budatinské panstvo prešlo do vlastníctva Csákyovcov. V písomnej zmienke o majeri z roku 1658 sa tu nachádzali stodoly, pánske stajne, rybníky, ovocná záhrada, pivovar, chmeľnice, mlyn a píla. Zachovaný kaštieľ v Radoli predstavuje renesančný typ zemianskeho sídla a pôvodne bol zrejme opevnený hradobným múrom. Prestavbou objekt získal rozsiahle siene na prízemí a poschodí so schodišťom Jeho renesančný charakter dokazujú okna so šambránami a plastickými naklonenými rímsami, krížová klenba s hrebienkovou výzdobou uprostred, valená klenba s lunetami a nárožné maľované kvádrovanie. Objavená bola i pôvodná renesančná omietka.
Od 19. storočia do roku 1977 slúžil kaštieľ na obytné účely. Po rekonštrukcii kaštieľa tu je od roku 1983 sprístupnená stála expozícia Kysuckého múzea v Čadci, v roku 2002 čiastočne reinštalovaná. Na prízemí kaštieľa sa nachádza expozícia Staršie dejiny Kysúc, v súčasnosti nesúca názov Najstaršie dejiny Kysúc od mladšieho paleolitu po stredovek, ktorá na podklade archeologických exponátov dokumentuje prvé stopy po ľudskej činnosti a najstaršie osídlenie kysuckej oblasti. Sú tu zaujímavé exponáty, ktoré pochádzajú z obdobia paleolitu až po dobu rímsku ako je zub - stolička z mamuta, rozličné úlomky pracovných nástrojov, keramika či nálezy so sídliska ľudu púchovskej kultúry V Lopušných Pažitiach. Prekvapením pre všetkých návštevníkov je replika mamutieho mláďaťa. Veľkomoravské a stredoveké obdobie prezentuje keramika z Lopušných Pažití, kde bolo na konci 9. storočia slovanské opevnenie, nález najstaršej sakrálnej stavby na Kysuciach na Koscelisku v Radoli a tiež nálezy z Kysuckého Nového Mesta. Návštevníci tu môžu vidieť kópiu jedinečnej kostenej plastiky - madony pochádzajúcej z deštrukcie kostola na Koscelisku. Jej výška je 84 mm., zhotovená bola vo Francúzsku alebo v Nemecku pravdepodobne v 14. storočí.
Na poschodí je od roku 2002 novootvorená expozícia Meštianske bývanie na Kysuciach. cieľom ktorej je prezentovať dejiny dvoch najstarších miest na Kysuciach -Kysuckého Nového Mesta a Čadce. Je tu obývacia spálňa z Kysuckého Nového z konca 19. storočia, spálňa a jedáleň, kde veľká časť nábytku pochádza z dielne majstra Mládeneka z Čadce a mnohé ďalšie bytové doplnky.
