Kláštor Hronský Beňadik

Zachovalý bývalý opevnený kláštor a kostol, pôvodne stredoveké benediktínske opátstvo premenené na renesančnú protitureckú pevnosť dominujúcu nad obcou pri križovatke ciest.

História:
Benediktínske opátstvo vzniklo v lokalite osídlenej v neolite, v dobe halštatskej a veľkomoravskej. Hronský Beňadik sa spomína 1075 ako monasterium, ecclesia Sancti Benedicti. Opátstvo založil pred rokom 1075 vtedajší údelný vojvoda, neskorší kráľ Gejza I., ktorý ho obdaroval veľkými majetkami nachádzajúcimi sa predovšetkým v Tekovskej župe, ale aj v ďalších (Ostrihomskej, Komárňanskej, Novohradskej a v Potisí). Areál bývalého benediktínskeho opátstva vybudovali na čnejúcej skale v miestach, kde sa spájali dve prastaré cesty; jedna od západu, z Nitry, druhá z južného Slovenska, a ďalej pokračovali pozdĺž Hrona do Zvolena a významných baníckych lokalít stredného Slovenska, z ktorých sa vyvinuli bohaté banské mestá. Pôvodne tu stál románsky kostol a kláštor, čo ozrejmili archeologické výskumy z 1881-1883 (kostol) a 1972-1975 (kláštor). Kostol bol trojloďovou stavbou s tromi svätyňami na východe a dvoma vežami na západe. Na jeho mieste postavili neskôr gotický kostol. Kláštor stál južne od kostola. Románsky stavebný komplex zbúrali a v rokoch 1345-1375 nahradili gotickými objektmi, z ktorých sa zachovala veľkolepá trojloďová stavba kostola. Spolu s ním postavili aj kláštor, situovaný na mieste predchádzajúceho, románskeho. Na jeho východnej strane bola kapitulná sieň. Štvorkrídlový kláštor s ústredným dvorom komunikačne spájala obiehajúca krížová chodba; z nej sa zachovala len severná časť. Koncom 15. stor. kostol a kláštor opravili, 1489 postavili kaplnku. Poslednou gotickou stavbou bolo tzv. opátske krídlo z 1508.

V súčasnom období, po odchode reholy saleziánov, ktorí tu pôsobili od roku 1927 s prestávkami až do roku 1999, tu pôsobí rehoľa pallotínov.

zdroj: www.hrady.sk