Kvapeľ rožňavských jaskyniarov

Kvapeľ rožňavských jaskyniarov je najväčší stalagnit na Slovensku a patrí medzi najväčšie sintrové útvary  na svete.
Tento stalagnit, teda kvapeľ, ktorý rastie zdola nahor sa nachádza v Krásnohorskej jaskyni v okrese Rožňava.

Donedávna bol zapísaný v Guinessovej knihe rekordov, ako najväčší kvapeľ sveta. Bol by to však veľký paradox, keby u nás v miernom klimatickom pásme bol najväčší kvapeľ na svete. Vznik veľkých jaskýň a aj veľkých kvapľov má totiž najlepšie podmienky v tropickom krase. Preto sa aj najväčšie kvaple v trópoch nachádzajú.

V súčasnosti za najväčšie kvaple na svete považujú Existencia 34 m vysokého (viac ako 10-poschodový dom) a približne 2000 ton vážiaceho kvapľa v Krásnohorskej jaskyni je zázrakom prírody. Aj keď chápeme podmienky, ktoré napomohli jeho rastu, len ťažko už vieme pochopiť, že sa tak stalo za menej ako 10.000 rokov.  Horná hranica jeho veku bola datovaná metódou C14 vďaka vzorke z jeho zrúteného predchodcu, ktorý leží pod ním. Ročne mu teda pribudne približne 200 kg hmoty. Pre porovnanie priemerný stlaktit v Slovenskom krase rastie rýchlosťou 1 gram za desiatky až stovky rokov. Aké sú teda podmienky pre jeho rast?
  
Pre rýchlosť rastu stalagmitov  je dôležité množstvo pritekajúceho roztoku. Na planine o 250 m vyššie  sa nachádza veľký závrt s priemerom 250 m. Ten zásobuje kvapeľ dostatočným množstvom roztoku. Podstatné však je, že krasový kanál tohto závrtu, ktorý privádza do jaskyne aj agresívne snehové vody, sa nepripája do stropu Siene obrov. Hlavný prítok na kvapeľ je z olovnicovitého stalaktitu. Na povrchu planiny nad kvapľom rastie les, kde je v pôde priemerne 2,55 obj % CO2 (maximum 4,4 obj.%). V Sieni obrov bolo nameraných maximálne 0,41 obj.%. Tento rozdiel spôsobuje masívne vyzrážanie rozpusteného vápenca vo forme sintru. Kým bol kvapeľ menší, uplatňoval sa tiež efekt presýtenia kvapky padajúcej z veľkej výšky (Bernoulliho rovnica). Neskôr začal roztok voľne stekať po obvode jeho rozširujúceho sa tela a kvapeľ začal rásť do šírky podobne ak  o sintrové náteky na šikmých stenách jaskýň. Pomohla aj náhoda.

Viac na: http://www.krasnohorskajaskyna.sk/