Neopakovateľný svet - Vlkolínec
Neopakovateľný svet - VLKOLÍNEC
Vlkolínec - živá obec pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry, ktorá bola Slovenskou vládou roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu s cieľom trvalo chrániť kultúrne hodnoty tejto lokality a ako neporušený sídelný celok, ktorý z hľadiska rovnorodosti nemá porovnateľný súbor domov v rámci stredoeurópskeho územia bol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva, (výbor svetového dedičstva UNESCO schválil zápis Vlkolínca 11. decembra 1993 v Kolumbijskom meste Cartagene). Zapísanie do zoznamu potvrdzuje výnimočnosť a univerzálnu hodnotu kultúrnych alebo prírodných lokalít, ktoré vyžadujú ochranu v prospech celého ľudstva. Vlkolínec je svahová obec a leží v nadmorskej výške 718 m n. m. v juhovýchodnom výbežku Národného parku Veľká Fatra, v bočnom údolí Revúckej doliny, na južnom úpätí vrchu Sidorovo, ktorý Vlkolínčania od pradávna nazývali Žiar1099m n.m., v okolí s členitými vápencovými terasami (v blízkom okolí obce Vlkolínec sú prírodné pamiatky, geologické útvary, Dogerské skaly, Vlčia skala, Krkavá skala) a vzácna flóra (vlhké biotopy) a fauna, Vlkolínec je vzdialený od Ružomberka asi 10 km úzkou cestou cez mestskú časť Biely Potok.
Lokalita sa nachádza v Liptovskej stolici (v 14.storočí comitatus Liptoviensis). Jedna z povestí hovorí, že názov obce Vlkolínec je odvodený od výskytu vlkov v tejto lokalite; znakom obce je (bola) heraldická ruža s ihličnatým stromom na pažiti. Pravdepodobne prvá písomná zmienka o obci Vlkolínec je z roku 1376, keď sa spomína ako jedna z častí mesta "ulíc" Ružomberka. Vlkolínec bol sedliacko - želiarskou obcou. V roku 1625 mala obec Vlkolínec 4 sedliacke usadlosti a 5 želiarskych domácností. V roku 1771 vypukol spor "ulíc" s mestom, známy ako vzbura štyroch ulíc proti Ružomberku, do ktorej sa Vlkolínec zapojil. V roku 1869 mal Vlkolínec najviac obyvateľov 345. Najviac domov bolo vo Vlkolínci roku 1944 spolu 82, keď následne počas Slovenského národného povstania, v októbri 1944 časť obce vyhorela (13 domov). Ľudová architektúra Vlkolínca je typická pre horské usadlosti, drevené zrubové domy vrchárskeho typu s omietkou pastelových farieb (biela, modrá, svetlo-okrová), strechy pokrýva drevený šindeľ. Obec Vlkolínec predstavuje najzachovalejší a najucelenejší urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb v strednej Európe. Vďaka periférnej polohe zostal zachovaný nielen historický charakter sídla Vlkolínc a okolitej prírody, ale aj vonkajší vzhľad objektov i vnútorné usporiadanie väčšiny domov.
Sídelnou osou hornej časti osady Vlkolínec tečie upravený potok od severu na juh v drevených žľaboch. Vlkolínec je hromadnou obcou dvojradovej ulicovej zástavby s dlhými otvorenými dvormi priechodnými do políčok. V Zozname pamiatkového fondu je zapísaných celkom 73 objektov, podstatnú časť chránených objektov vo Vlkolínci tvoria drevenice, respektíve hospodárske dvory. Domy sú väčšinou trojpriestorové so vstupným priestorom - predsieňou (pitvor) v strede domu. Z nej sa potom vstupuje na jednej strane do izby a na druhej do komory. Za domami sa nachádzajú humná a maštale.
Vzácnymi stavbami obce Vlkolínec sú dvojpodlažná zrubová zvonica z roku 1770, z vonkajšej strany obitá šindľom, zrubová studňa z roku 1860 s hĺbkou 13m, barokovo - klasicistický kamenný rím.kat. kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875, v tesnej blízkosti kostola je obecný cintorín so zachovalými kamennými a kovovými náhrobnými krížmi. V obci je aj muzeálny objekt - Roľnícky dom, Liptovského múzea v Ružomberku, s expozíciou pôvodného bývania, používania predmetov v domácnosti, v poľnohospodárstve. Vo Vlkolínci bola tiež škola, ktorá zabezpečovala vzdelávanie pravdepodobne už od 17. storočia.
Mimo intravilánu obce Vlkolínec sa nachádzajú hospodárske objekty - senníky (štále), sú to jednopriestorové zrubové stavby so sedlovými strechami, roztrúsené na terasovitých políčkach a okolitých lúkách. Poľnohospodárstvo v tejto podhorskej oblasti so studenou horskou klímou sa orientovalo na dopestovanie odolných obilnín (jačmeň, ovos, raž), strukovín (hrach, bôb, fazuľa), úžitkových textilných rastlín (ľan, konope) a okopanín (zemiaky a kapusta, kvaka, repa),v záhradkách za drevenicami pestovali ženy zeleninu (mrkva, petržlen, cibuľa, cesnak), darilo sa tu i ovocným drevinám, slivkám.
Obyvatelia obce Vlkolínec sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom pastierstvom a salašníctvom, chovom dobytka (ovce), a drevorubačstvom ale aj včelárstvom. Práca s drevom bola typickou prácou mužov, ktorí svojpomocne stavali svoje domy. Špecifické miestne podmienky náročné na bývanie, a svojím spôsobom aj určitá izolovanosť Vlkolínca, ovplyvnili vývoj počtu obyvateľov. V súčasnosti je obec Vlkolínec stále živá s počtom obyvateľov 35 stálych, ktorí bývajú v 18-tich domoch z celkového počtu 55 domov. Ostatné obydlia vo Vlkolínci v prevažnej miere využívajú ľudia z celého Slovenska ako chalupy na rekreáciu. Pre návštevníkov Vlkolínca slúži galéria a informačné centrum (044/4321023) v hornej časti obce je obchod s ubytovaním a príležitostným občerstvením. V obci Vlkolínec vzniklo Občianske združenie Vlkolínec, ktoré organizuje atraktívne podujatia pre širokú verejnosť a návštevníkov tejto lokality.
Zdroj: www.vlkolinec.sk
