Oravsko-Kysucká železnička
Kysucko-oravská lesná železnica (KOLŽ) patrila medzi najvýznamnejšie lesné železnice na Slovensku. Vznikla v roku 1926 spojením už existujúcej kysuckej a oravskej lesnej železnice s rozchodom 760 mm, ktoré boli vybudované v rokoch 1915 až 1918. Kysucká lesná železnica viedla Bystrickou dolinu a spájala Oščadnicu s dolinou Chmúra v chotári obce Nová Bystrica, časť Vychylovka. Bola postavená rakúskou firmou Aktiengesellschaft fūr Mūhlen und Holzindustie a mala dĺžku 29 km. Oravskú lesnú železnicu postavil Oravský komposesorát. Hlavná trasa mala dĺžku 22,6 km, viedla z drevoskladu v Lokci a končila v chotári obce Erdútka (dnes Oravská Lesná). Doprava dreva z Lokce do Kráľovian sa však musela uskutočňovať plťami alebo povozmi čím sa cena dreva predražovala. Preto Oravský komposesorát v rokoch 1925 - 1926 vybudoval spojovaciu železnicu s dĺžkou 10,5 km, ktorá spojovala oravskú a kysuckú lesnú železnicu. Trať viedla z lokality Gontikula do Chmúry pričom najvyšší bod 939 metrov dosiahla v sedle Beskydu. Náročný bol najmä úsek na Kysuckej strane, kde trať prekonáva na krátkej vzdialenosti (vzdušnou čiarou 1,5 km) prevýšenie 217 metrov. Projektant (ružomberská firma Dipl. Ing E. a L. Gál) problém vyriešila vložením 3 hrotových úvratí do trate, ďalšie dve vznikli v staniciach Chmúra a Beskyd-sedlo. V úvratiach vlak menil smer jazdy, lokomotíva súpravu striedavo tlačila a ťahala (rušeň bol umiestnený spravidla v strede vlaku). Po vybudovaní spojovacieho úseku bola dĺžka hlavnej trate z Oščadnice do Lokce 61km. Na hlavnú trať naväzovali početné odbočky, ktoré umožňovali ťažbu dreva v menších dolinách. Spolu s nimi mala kysucko oravská lesná železnica v čase najväčšieho rozmachu koncom 20-tych rokov dĺžku 110 km. Železnica slúžila prakticky výlučne na dopravu dreva. Pohon zabezpečovali parné lokomotívy vyrobené lokomotívkami MÁV, Henschel, Orenstein und Kopel, ČKD, Kraus s a ďalšími. Začiatkom 60-tych rokov ich plne nahradili motorové rušne výrobcov Deutz, Stavostroj či Rába Györ. Železnica bola z dôvodu nerentabilnosti zrušená, prevádzka bola oficiálne zrušená v roku 1971. Väčšina trate bola demontovaná a časť koľajových vozidiel bola zošrotovaná.
