Banská Bystrica

Srdce stredného Slovenska – leží vo Zvolenskej kotline, v údolí rieky Hron medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Poľanou. História mesta sa začala písať v 13. storočí. Z pôvodne Slovenskej osady Bystrice – zásluhou niekoľkých rodín saských kolonistov, ktorí na území dnešného mesta prirodzene vytvorili hospodársko-správnu a remeselnícku základňu banskej výroby v tejto oblasti, stúpol význam osady natoľko, že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na mesto.

Banská Bystrica od udelenia mestských práv prešla viacerými etapami vývoja a trvale sa vpísala nielen do dejín Slovenska. V roku 2005 sa tiež písalo 510. výročie vzniku Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti. Tento banskobystrický mediarsky podnik so svojím obrovským komplexom spracovateľských závodov, dobre premyslenou organizáciou výroby, hustou sieťou skladov a podvojným účtovníctvom patril k najväčším a najmodernejším ranokapitalistickým podnikom svojho druhu v Európskom baníctve a hutníctve.

Mesto Banská Bystrica bolo, ako jedno z prvých miest na Slovensku, vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Medzi najcennejšie pamätihodnosti patrí areál mestského hradu (Barbakanu), námestie s kostolmi Panny Márie a sv. Kríža, starou radnicou, Matejovým domom, barbakanom a zvyškami mestského opevnenia. Srdcom mesta je veľké, obdĺžnikové námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym stlĺpom a šikmou hodinovou vežou. Námestie ohraničujú honostné meštianske domy, z ktorých sú najvýznamnejšie Beniczkého a Thurzov dom. Pešia zóna z námestia pokračuje aj na Dolnej ulici, kde je kostol sv. Alžbety a Bethlenov dom, v ktorom vyhlásili sedmohradské knieža Bethlena za uhorského kráľa. Historické meštianske domy možno obdivovať aj na Lazovnej a Hornej Striebornej ulici. V Tihaniovskom kaštieli v mestskej časti Radvaň sú expozície prírodovedného oddelenia Stredoslovenského múzea. Historické múzeá su v Thurzovom dome na Námestí SNP. Vzácne výtvarné diela uchovávajú tri objekty Štátnej galérie: Pretórium, Bethlenov dom a dom maliara Dominika Skuteckého.

Do novodobých dejín Slovenska sa mesto zapísalo 29. augusta 1944, keď tu bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie - ozbrojený odpor proti fašistickej okupácii. Po oslobodení mesta v druhej svetovej vojne - 26. marca 1945 sa Banská Bystrica stala jedným z troch hospodársko-správnych centier Slovenska. Historické jadro mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Po zrušení krajov sa mesto rýchlo prispôsobilo novým územno-administratívnym pomerom a začalo stavať na bankovníctve, školstve a turistike. Založením Univerzity Mateja Bela 1. júla 1992 sa Banská Bystrica stala jedným z centier vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. V školskom roku 2003/2004 študovalo na univerzite 13 788 študentov. V súčasnosti je Banská Bystrica s 81281 obyvateľmi hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska a sídlom Banskobystrického samosprávneho kraja.

V okolí mesta si zaslúži pozornosť drevený kostol v obci Hronsek, kaštieľ v Dolnej Mičinej i hrad v Slovenskej Ľupči. Vzácne sakrálne pamiatky sú v obciach Čerín a Poniky. Banícku minulosť "medenej Bystrice" pripomína horská obec Špania dolina, klenot ľudovej architektúry.

Obnovené historické centrum, nová moderná výstavba a krásna okolitá príroda ponúkajúca široké možnosti pre šport, turistiku a rekreáciu pozývajú návštevníkov k ich prehliadke a sú nevyčerpateľnou studnicou ich spoznávania.

Geografické a demografické údaje

Poloha mesta Banská Bystrica (Námestie SNP) v súradniciach:

48° 44´ 74´´ severnej šírky
19° 08´ 94´´ východnej dĺžky

Rozloha: 103 373 274 m2 = 103,373274 km2
Nadmorská výška: 362 m n.m.
Počet obyvateľov: 81281 (k 31.12.2005)
Hustota obyvateľstva na km2: 786 obyvateľov

História Banskej Bystrice

1255 - Povýšenie na mesto kráľom Belom IV.
1380 - Spoluzaloženie Zväzu stredoslovenských banských miest
1443 - Najstršie artikuly cechu mäsiarov
1495 - Založenie Turzovsko-Fuggerovskej spoločnosti s meďou
1526 - Ozbrojené povstanie baníkov
1577 - Založenie prvej tlačiarne K. Škultétym
1590 - Willenbergov najstarší pohľad na mesto
1605 - Obsadenie a vyplienenie hajdúchmi Štefana Bočkaja
1620 - Zvolenie Gabriela Betlena za uhorského kráľa
1655 - Začiatok tradície radvanského jarmoku
1725 - Prvá manufaktúra na súkno
1766 - Sídlo Zvolenskej stolice
1761 - Jeden z najväčších požiarov v Európe
1776 - Sídlo rímskokatolíckej diecézy
1785 - Vydanie mesačníka prvej slovenskej učenej spoločnosti
1820 - Stála mestská nemocnica
1829 - Otvorenie prvej detskej opatrovne
1841 - Otvorenie mestského divadla
1851 - Vyučovanie slovenčiny na rímskokatolíckom gymnáziu
1862 - Založenie židovskej obce
1889 - Založenie Mestského múzea
1890 - Zriadenie obchodnej a priemyselnej komory
1897 - Prvé oslavy prvého mája
1929 - Otvorenie Národného domu s divadlom
1944 - Centrum Slovenského národného povstania
1945 - Oslobodenie jednotkami sovietskej a rumunskej armády
1955 - Založenie Múzea Slovenského národného povstania
1957 - Otvorenie prírodného plážového kúpaliska
1958 - Dokončnie výstavby Štadióna SNP
1981 - Odovzdanie novej Nemocnice F.D. Roosevelta
1992 - Zriadenie Univerzity Mateja Bela
1994 - Rekonštrukcia Námestia SNP
1997 - Zriadenie Akadémie umení
2005, 2006 - Rekonštrukcia mestského hradu Barbakan

ODPORÚČANÉ VÝLETY DO OKOLIA BANSKEJ BYSTRICE

VÝLET č. 1

BANSKÁ BYSTRICA- HORNÝ HARMANEC- ŠPANIA DOLINA- STARÉ HORY- BANSKÁ BYSTRICA

Dĺžka trvania výletu: 7 hodín (cca 50 km )
H o r n ý H a r m a n e c
- návšteva Harmaneckej jaskyne s odborným výkladom

Špania Dolina – návšteva baníckej obce
- prehliadka pôvodného ranogotického kostola z roku 1254.
- výstava čipiek v historickej budove Klopačka
- malý náučný banský okruh

Staré Hory - najstaršia banícka osada
- prehliadka pútnického kostola Panny Márie

Výlet č. 2

BANSKÁ BYSTRICA – JASKYŇA BYSTRÁ

BANSKÁ BYSTRICA je moderným centrom Pohronia s bohatou históriou a so svojou 750. ročnou históriou patrí k najkrajším mestám na Slovensku. Nenadarmo sa hovorí: „Živý v Bystrici, mŕtvi v nebi“. Kráľ Belo IV. udelil Banskej Bystrici mestské privilégiá v r. 1255. Privilégiá sa vzťahovali na právo ťažiť zlato, striebro a iné kovy, čo zaručovalo mestu dlhotrvajúcu prosperitu.

BYSTRIANSKA JASKYŇA - národná prírodná pamiatka. Nachádza sa v Bystriansko-valaštianskom krase Horehronského podolia, na okraji obce Bystrá neďaleko južného úpätia Nízkych Tatier. Vytvoréna je v strednotriasových vápencoch ponornými vodami Bystrianky. Pozostáva zo Starej jaskyne, Pekla a Novej jaskyne, dosahuje dĺžku asi 2000 m. Starú jaskyňu objavili v r. 1923, ďalšie časti v r. 1926 a 1932. Od r. 1972 sa jaskyňa využíva na speleoterapiu.

Výlet č. 3

BANSKÁ BYSTRICA – BANSKÁ ŠTIAVNICA

BANSKÁ ŠTIAVNICA je mesto ležiace uprostred Štiavnických vrchov a je skutočným pokladom Slovenska. Mesto sa pre svoju unikátnosť nachádza na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Ponúka viac ako 360 zaujímavých pamätihodností a je obkolesené prekrásnou prírodou. Dekrétom Márie Terézie z roku 1735 tu bola založená prvá banská vysoká škola, ktorá bola zároveň jedinou vysokou školou tohto druhu na svete a stala sa vzorom pre vznik neskoršej Polytechniky v Paríži.

BANSKÉ MÚZEUM V PRÍRODE (SKANZEN) bolo sprístupnené v r. 1974 na pôvodných baniach šachty Ondrej zo 16. storočia a štôlne Bartolomej zo 16. – 17. storočia. Pozostáva z povrchovej a podzemnej expozície. Na povrchu sa nachádzajú originálne stavby a stroje, podzemnú expozíciu tvoria dva hĺbkové otvory na šachte Ondrej (Bartolomej a Ján) 33 m a 45 m pod zemou. Dĺžka podzemnej trasy je 1300 m. V typickom banskom prostredí sú inštalované ukážky baníckych pracovísk, ťažobných zariadení a dobývacích metód od 16. storočia až po súčasnosť.

GLANZENBERG je najnovšou sprístupnenou expozíciou Slovenského banského múzea a zároveň je to jedna z najstarších štôlní v štiavnickom regióne. Preslávili ju návštevy viacerých panovníkov (Habsburgovci) v minulosti a významných osobností v súčasnosti. Na počesť najvýznamnejších z nich sa v štôlni nachádzajú pamätné tabule.

KAMMERHOF podáva komplexný pohľad na históriu baníctva na Slovensku, banícku vedu, techniku, vzdelávanie na baníckej akadémii a knižnú kultúru v Banskej Štiavnici. Medzi najzaujímavejšie exponáty patria banské meračské zariadenia, funkčné modely vodočerpacích strojov, pôvodné slávnostné fáracie plášte z 18.storočia a banícke inígnie.

Výlet č. 4

BANSKÁ BYSTRICA – HRONSEK

DREVENÝ ARTIKULÁRNY KOSTOL bol postavený na murovanom základe v rokoch 1725 – 1726, postavenie kostola v tom čase bolo možné len za osobitných podmienok. Objekt musel byť celý z dreva bez použitia jediného kovového klinca a musel byť dokončený presne o rok po začatí výstavby. Kostol má amfiteatrálne umiestnené lavice. Oltár je barokový z polovice 18. storočia s drevenou stĺpovou architektúrou. Stred oltára tvorí obraz Zoslanie Ducha sv. od S. Mijaloviča. Organ z roku 1763 patrí medzí vzácne barokové organy, nemá pedály a má len 6 registrov, je umiestnený nad oltárom. Celková kapacita kostola je 1100 miest na sedenie.

Výlet č. 5

DREVENÝ KOSTOLÍK HRONSEK – ČIERNOHRONSKÁ ŽELEZNIČKA

ČIERNOHRONSKÁ ŽELEZNIČKA – história ČHZ sa začala v roku 1908 budovaním prvého úseku trate z Hronca na Čierny Blh (terajší Čierny Balog) s tradičným úzkym rozchodom 760 mm. 8.1.1909 zahájil prvý parný vlak pravidelnú prevádzku na tomto 10,4 km úseku. Ďalšie vetvy vedúce do väčšiny dolín povodia Čierneho Hrona boli stavané postupne, aj za pomoci vojnových zajatcov z 1. svetovej vojny. V dobe najväčšieho rozkvetu prevádzku zabezpečovalo 115 zamestnancov a popri zvážaní dreva sa ňou denne prepravilo 200 – 250 osôb. Rozhodnutím Vlády SSR mala byť celá ČHZ do roku 1985 úplne zlikvidovaná. Našťastie ešte v čase pravidelnej prevádzky dňa 18.3.1982 bol zvyšok železnice zapísaný do Štátneho zoznamu pamiatok SR. V máji roku 1992 po prvý raz vyšiel nový vynovený vláčik po opravenej trati do Vydrovskej doliny. V súčasnosti premáva železnička na trati Chvatimech – Čierny Balog v dĺžke 12 km. Vozový park pozostáva zo šiestich motorových lokomotív, 2 parných lokomotív, motorového vozňa M21004 a 10 historických vozňov pozbieraných z úzkorozchodových tratí celého Slovenska aj spoza hraníc.

Kultúrne a informačné stredisko

Nám. SNP 14
974 01 Banská Bystrica
tel.č. 048/ 415 50 85, 16 186, fax: 048/ 415 22 72
mobil: 0907 846 555

e-mail: kis@pkobb.sk
www.kisbb.sk