Slovenský raj
Národný park Slovenský raj sa nachádza v severovýchodnej oblasti Slovenského rudohoria. Patrí do celku Spišsko-gemerský kras. Veľkosť Národného parku Slovenský raj je viac ako 200 km2 a rozprestiera sa na území okesov Spišská Nová Ves a Poprad. Priemerná nadmorská výška sa pohybuje od 800 do 1100 metrov nad morom.
Ubytovanie je možné v hoteloch, penziónoch alebo v kempoch, prevažne sústredených v hlavných turistických centrách Národného parku Slovenský raj. Národný park Slovenský raj poskytuje celoročnú možnosť prevádzkovania športových aktivít ako napríklad turistika, lyžovanie, športové lezenie a mnohých ďalších.
História
17.6.1893 - zaznamenaný prvý spoločný výlet na Kláštorisko
1921 - prvý výskyt pomenovania oblasti "Slovenský raj"
1931 - zákaz ťažby dreva na území Slovenského raja
1936 - vydaný prvý turistický sprievodca po Slovenskom raji
1956 - vznik Horskej služby Slovenský raj
21.8.1964 - Slovenský raj je vyhlásený za "Chránenú krajinnú oblasť"
1988 - územie je vyhlásené za Národný park
Rokliny
Sokolia dolina
Kyseľ
Kláštorká roklina
Suchá Belá
Piecky
Veľky Sokol
Zejmarská roklina
Údolia a doliny
Prielom Hornádu
Dolina potoka Lesnica
Dolina Bieleho potoka
Dolina Veľkej Bielej vody
Stratenská dolina
Dolina Veľkého a Malého Zajfu
Šport
Lezenie:
Lezecká činnosť je povolená len vo vyhradených priestoroch skalného útvaru Tomášovský výhľad. Na tomto skalnom útvare sa nachádza približne 100 ciest dĺžky do 40 metrov. Obtiažnosť ciest sa pohybuje v rozmedzí stupňov 3 až 9+, prevážne však okolo stupňa 6. Väčšina ciest je zaistená borhákmi. Skalou je vápenec miestami, hlavne v spodnej časti mierne lámavý. Lezenie je tu povolené celoročne.
Turistika:
Pohyb po území národného parku Slovenský Raj je povolený len po značených turistických chodníkoch a v povolenom smere. S výnimkou dočasných uzavretí lokálných oblasti, z technických alebo iných príčín, je povolený pohyb po turistických trasách celoročne. Bližší popis jednotlivých vybraných trás nájdete v sekcií Príroda a v jej posekciach rokliny, doliny, lokality.
Splavovanie Prielomu Hornádu:
Žiadosť na splavovanie kaňonu Prielom Hornádu sa podáva na Správu NP Slovenský raj, Letecká 3, 052 01 Spišská Nová Ves, tel.053/4422010. Túto žiadosť so stanoviskom Správy NP postúpia na Okresný úrad Spišská Nová Ves Odbor životného prostredia, ktoré vydá stanovisko. Vzhľadom na to, že NP Slovenský raj je chránenou prírodnou rezerváciou je povolenie na splavovanie vydané len vo výnimočných prípadoch.
Lyžovanie:
Lyžovanie na území Slovenského raja sa sústredilo do stredísk vybavených osobnými horskými dopravnými zariadeniami. Ide o strediská Čingov-Džurkovec, Dobšiná, Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Dobšinská Maša, Geravy, Hnilčík-Mráznica.
Dobšinská Ľadová Jaskyňa
Popis:
Leží v južnej časti národného parku Slovenský raj, v severnom svahu masívu Duča. Jaskynné priestory vymodelovala svojou činnosťou rieka Hnilec. Bola objavená 15.7.1870 banským inžinierom E. Ruffinyim a jeho spoločníkmi. Už roku 1871 bola sprístupnená pre verejnosť. Roku 1887 sa stala prvou jaskyňou s elektrickým osvetlením. Celková dĺžka jaskyne dosahuje 1386 metrov. Teplota vo vnútri sa vďaka tvaru a orientácii jaskyne udrží celoročne pod 0 stupňov Celzia. Verejnosti je sprístupnená len v letných mesiacoch.
Prístup:
Autobusom z mesta Poprad cez obec Vernár alebo z mesta Spišská Nová Ves cez Dedinky.
Ako sa k nám dostať?
Východiskom do národného parku Slovenský raj je mesto Spišská Nová Ves. Leží približne 40 km juhovýchodne od Vysokých Tatier. Mesto je rychlíkovou zastávkou na hlavnej železničnej trati Bratislava - Košice. Do Spišskej Novej Vsi taktiež premávajú pravidelné autobusové linky z miest Košice a Bratislava, alebo je možná vlastná automobilová doprava. Z autobusovej stanice Spišská Nová Ves premávajú pravidelné autobusové linky do väčšiny turistických stredísk v národnom parku Slovenský raj. (Hrabušice-Podlesok, Čingov, Novoveská Huta, Mlynky, Dedinky).