Smolenice

Pod malebným juhovýchodným úpätím Malých Karpát sa rozprestiera obec Smolenice. Má približne 3200 obyvateľov a patrí do okresu Trnava. Smolenice sú po prvýkrát doložené v listine z roku 1256 ako villa Solmus. Názov Smolenice je pravdepodobne odvodený od smoliarov, výrobcov smoly. V 13. storočí patrili do komplexu pezinsko-svätojurských grófov, koncom 14. stor. Ctiborovi zo Ctiboríc, potom opäť pezinsko-svätojurským grófom, v 16. stor. Országovcom a od 17. stor. sa stali poddanskou obcou hradu Smolenice, ktorý patril Pálffyovcom. Na prelome 15. a 16. stor. sa stali Smolenice mestečkom, boli ohradené stavaným múrom so strážnymi vežami, baštami. Mali svoj erb, stĺp hanby (pranier), drába a dereš. Od 18. storočia sa tu konali týždenné trhy, výkladné a dobytčie jarmoky.

Smolenický zámok

Pôvodne gotický hrad bol postavený v 15. storočí. Patril uhorskému kráľovi Žigmundovi Luxemburskému a plnil funkciu strážneho hradu pri obchodnej Českej ceste. Počas niekoľkých storočí Smolenický hrad prekonal ťažké obdobie. V období Napoleónskych vojen vyhorel a zostalo po ňom iba torzo. Terajší Smolenický zámok sa začal budovať na rumoviskách hradu z roku 1853. Výstavbu hlavnej budovy začal až v roku 1911 nový majiteľ Jozef Pálffy starší. Z pôvodného hradu zostali len bašty. Smolenický zámok je súčasťou Kongresového centra Slovenskej akadémie vied . Konajú sa tu semináre, sympózia, konferencie, ktorých sa zúčastňujú vedeckí pracovníci z celého sveta, ale konajú sa tu aj zasadania štátnych inštitúcií. Krásna okolitá príroda a reprezentačné priestory sú ideálnym prostredím na pracovné a spoločenské stretnutia.

Jaskyňa Driny

V minulosti lesný hájnik Ján Hirner, ktorého synovia Teodor, Richard a Alexander robili výskum v Smolenickom krase, upozorornil smolenických nadšencov na záhadnú dieru na Drinách, kde si robili brlohy líšky, jazvece a kuny. Občas tu vliezol pes, ktorý prenasledoval zver a viac sa nevrátil. Povrávalo sa, že diera je hlboká a vedie do podzemných chodieb, ale nik sa neodvážil dolu spustiť. V roku 1920 začala robiť prieskum v Smolenickom krase a najmä na Drinách samostatná skupinka Smolenických nadšencov, ktorých tiež sprvoti lákali Janošíkové poklady. Boli to Imrich Vajsábel, Silvester Vallo, Alexander Vallo a Alojz Vajsábel. Neskôr sa k nim pridali Štefan Banič a jeho syn Ján Banič. Všetci už poznali záhadnú dieru na Drinách a pokúsili sa ju vyčistiť. Rozhodujúcim rokom sa stal rok 1929, keď sa rozhodli začať s vyčisťovacími prácami v zatarasenom komíne na Drinách. Prví sa na dno komína dostali: Imrich Vajsábel a Ján Banič, ktorých pokladáme za objaviteľov jaskyne Driny, koncom roka 1929. Obidvaja urobili potom prvé odstrely na dne komína, čím sa im odkryli chodby s nádhernou kvapľovou výzdobou. Prví návštevníci schádzali do jaskyne objavným komínom po rebríkoch na vlastnú zodpovednosť.

Múzeum Molpír

Múzeum je umiestnené v budove starej fary. Časť expozície tvoria exponáty z halštattského hradiska Molpír. V múzeu má svoj kútik regionálny historik a učiteľ Štefan Jastrabík. Jedna miestnosť patrí vynálezcovi padáka Štefanovi Baničovi. Zaujímavá je expozícia starých kníh zo 17. - 19. storočia z farskej knižnice. Na chodbách je zdokumentovaná história obce v obrázkoch. Flóra a fauna Smoleníc a okolia spolu s minerálmi sú v ďalšej miestnosti. V poslednej miestnosti je etnografia Smoleníc a okolia.

otváracie hodiny: Ut-Ne 10:00-16:00 cez letnú sezónu

Miestnosť č.1, 2
ARCHEOLOGICKÉ NÁLEZY Z HRADISKA už zo staršej doby železnej (7-6 s.p.n.l.)
Miestnosť č.3
Izba venovaná ŠTEFANOVI BANIČOVI vynálezca padáka
Miestnosť č.4
Vzácne knihy z farskej knižnice, kútik venovaný ŠTEFANOVI JASTRABÍKOVI a ALEXANDROVI KOTLÁNOVI
Miestnosť č.5
Druhohorné a treťohorné skameneliny z okolia Smoleníc, fauna a flóra Malých Karpát, zbierka motýľov
Miestnosť č.6
Rekonštrukcia izby z konca 19. storočia autentické premety, nástroje, ľudové kroje

Dolina Hlboče

Kaňonovité údolie západne od Smoleníc s obnaženými skalnatými útvarmi a krasovými javmi. Objavíte v ňom rôzne geomorfologické útvary ako vodopád, obrie hrnce, rôzne skalné dutiny a iné. Pestré podložie horniny krištalinika, kremence, spraše a vápence vytvárajú priaznivé podmienky na rozvoj pomerne bohatej teplomilnej flóry a fauny. Dolina Hlboče bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu v roku 1981 na výmere 123 ha. Od roku 1995 je národnou prírodnou rezerváciou s najvyšším stupňom ochrany. Je najväčšou a najkrajšou dolinou Smolenického krasu so skalnými bralami a občasným vodopádom. Prevládajú tu dubovo-hrabové lesy (zv. Carpinion betuli), tvorené napr. dubom zimným, hrabom obyčajným, bukom lesným a lipami (malolistou i veľkolistou). V lesných porastoch rastú napríklad: zemolez obyčajný, kalina siriputková, ostrica chlpatá, zubačka cibuľkonosná, mednička jednokvetná, kopytník európsky, snežienka obyčajná a cesnak medvedí. Na južne orientovaných svahoch sú zachované teplomilné a suchomilné lesné spoločenstvá s dubom plstnatým, drieňom obyčajným, čerešňou mahalebkovou, mukyňou obyčajnou a inými druhmi.

Typickými bylinami sú tu zvonček broskyňolistý, medunica medovkolistá a fialka srstnatá. Najvzácnejšie druhy rastú na skalných trávnych okrajoch doliny: jesenec biely, prerastlík kosákovitý, lipkavec sivý, ostrica Miche-liho, kosatec dvojfarebný, devätorovka rozprestretá, hrdobarka obyčajná a lipnica bádenská. Dubovo hrabové lesy patria medzi biotopy s najvyšším počtom druhov živočíchov na Slovensku. Na lokalite sa vyskytujú početné teplomilné druhy hmyzu, vrátane vzácnych druhov chrobákov, motýľov, blanokrídlovcov a dvojkrídlovcov. Typickými druhmi stavovcov tunajších lesov a skalnatých svahov sú: skokan hnedý, užovka stromová, jašterica múrová, piskor obyčajný, hrdziak lesný.

Adresa:
Obecný úrad Smolenice
SNP 52
919 04 Smolenice
tel. č.: 033 5571 100
fax: 033 5571 133
e-mail: smolenice@smolenice.com

Info: www.smolenice.com