Vysoké Tatry

Vysoké Tatry sú najvyššie pohorie na Slovensku a v Poľsku. Sú geomorfologickou časťou Východných Tatier západne od Kopského sedla, ktoré ich oddeľuje od Belianskych Tatier. Na juhu hraničia s Podtatranskou kotlinou. Majú rozlohu 341 km² (260 km² na Slovensku a 81 km² v Poľsku).

Poloha

Od juhu je pohorie ohraničené Podtatranskou kotlinou, na severe susedí s Spišskou Magurou a západnú hranicu tvorí Kôprová dolina oddeľujúca Vysoké Tatry od Západných Tatier. Na východe sú ohraničené masívom Belianskych Tatier. Belianske Tatry sú nižšie ako Vysoké Tatry (plocha 64 km², dĺžka hrebeňa 14 km, najvyšší vrchol Havran - 2 142 m)

Geológia

Tatry sú jadrové pohorie. Geologická stavba Vysokých Tatier je komplikovaná. Rozdeľuje sa na tri časti. Kryštalické jadro, ktoré vytvára hlavnú časť hrebeňa a južné svahy. To je zložené prevážne z granitoidov a kryštalických bridlíc. Na kryštaliniku ležia druhohorné sedimenty tzv. obal, hlavne kremence, vápence, dolomity a ílovité bridlice. Kryštalinikum a jeho obal tvoria geologickú jednotku označovanú ako tatrikum.

Jadro Tatier vznikalo v prvohorách (Karbón, 210 mil. rokov). Okolité more ustúpilo v druhohorách a začala sa prejavovať masívna erózia. V triase však opäť stúplo a začali sa ukladať usadeniny (vápence a pod.), ktoré vytvorili základ Belianskych Tatier a Červených vrchov. Na konci obdobia kriedy sa Tatry nadobro stali súčasťou pevniny. Ďalej potom boli modelované alpínskymi vrásnením, ktoré sa prejavilo koncom kriedy presunom subtatranských príkrovov. Výzdvih tatier do dnešnej pozície sa začal až v miocéne. Pre modeláciu terénu v Tatrách mali hlavný vplyv alpínske ľadovce, ktoré tiekli v ľadových dobách, počas ktorých dosahovali ľadovce na severných stranách hôr až 14 km.
Najdlhšia a najhlbšia jaskyňa v Tatrách je Jaskinia Wielka Śnieżna (dĺžka 22 km, hĺbka 824 m).

Geografický opis

Hlavný hrebeň Vysokých Tatier, ktorý je vo svojom strede podkovovito prehnutý k juhu, je 26 km dlhý a jeho maximálna šírka je 17 km. Vysoké Tatry sa tiahnu od Ľaliového sedla (1 947 m) na západe k Kopskému sedlu (1 749 m) na východe. Ich najzápadnejším vrcholom je Svinica (2 301 m), najvýchodnejším Jahňací štít (2 229 m). Hrebeň takmer vôbec neklesá pod 2 000 m a jeho najvyšším vrcholom je Ľadový štít (2 627 m). Odbočuje z nej päť hlavných chrbátov na juh s vrcholy (Kriváň, Končistá, Gerlachovský štít, Slavkovský štít, Lomnický štít,) štyri na sever (Kozi Wierch, Opalony Wierch, Malé Rysy, Veľká Javorová veža). Najvyšší vrchol Gerlachovský štít je zároveň najvyšším vrcholom nielen Tatier, ale celých Karpát.

Doliny

Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 35 dolín. Dna severných dolín sú nižšie než je tomu na juhu. To je dané ľadovcovou činnosťou, kedy na juhu boli ľadovce menšie a tam nedosahovali tak veľkú eróznu činnosť ako na severe. Medzi bočné hrebene sa zarezávajú tatranské doliny. Na južnej strane to sú Kôprová dolina, Furkotská dolina, Mlynická dolina, Mengusovská dolina, Batizovská dolina, Velická dolina, Veľká a Malá Studená dolina, Dolina Kežmarskej Bielej vody. Na severnej strane to sú Bielovodská dolina a Javorová dolina. Najdlhšími dolinami Vysokých Tatier sú Kôprová dolina a Bielovodská dolina, ktoré majú obe dĺžku 11 km.

Vodstvo

Vysoké Tatry sa radia k dvom úmoriam - čiernomorskému a baltskému. Prameň tu majú niektoré významné rieky ako napríklad Váh. Jeden z najväčších vodopádov Vysokých Tatier je Obrovský vodopád, ktorý sa nachádza v ústí Malej Studenej doliny v nadmorskej výške 1 330 m. Je vysoký 20 m. Vo väčšine dolín sa nachádzajú ľadovcové jazerá, plesá. Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 120 plies. Hojne navštevované Štrbské pleso je známe aj tým, že z neho voda vyteká na obe strany - tečie do Baltského a Čierneho mora. V pohorí vyviera aj niekoľko minerálnych prameňov, z nich sú využívané len niektoré. K vyhláseným kúpeľom patrí napr. Starý Smokovec. Prameň napájajúci kúpele vyviera z masívu Slavkovského štítu.

Podnebie

Podnebie vo Vysokých Tatrách má výrazne kontinentálne rysy. Panuje tu skôr chladné počasie, kedy teplota sa v priemeru dostáva až na 0°C. Vo výške 1 000 m je potom 5 °C. Teplotný priemer je tu najnižší na celom Slovensku. Snehová pokrývka sa tu udrží po 200 - 250 dní v roku. Na niektorých tienistých stráňach sa netopí vôbec. Pre Tatry je charakteristické premenlivé počasie. Inverzie nie sú v zime žiadnou výnimkou. Ročné zrážky tu dosahujú celkového ročného úhrnu okolo 1 600 mm. Najvhodnejším obdobím pre turistické výstupy v Tatrách je jeseň, kedy je počasie najstabilnejšie a vďaka nižším teplotám je aj výborná viditeľnosť.
Ochrana prírody
Vysoké Tatry patria do Tatranského národného parku (TANAP). Park bol vyhlásený v r. 1948. Rozloha TANAPU je 73 300 ha a plocha ochranného pásma ďalších 39 800 ha. V Poľsku je to Tatrzański Park Narodowy s plochou 212 km². Účel vyhlásenia parku bola ochrana jedinečnej flóry a fauny a výrazného vysokohorského profilu a glaciálneho reliéfu. Ten sa vyznačuje predovšetkým strmými štítmi a hrebeňmi, kary, morénami a pod. Ochrana tu zahŕňa aj početné krasové javy (vo vápencovej zložke podložia Tatier) ako napr. jamy, priepasti, škrapy či jaskyne. Vo februári 1993 bol TANAP vyhlásený ako biosférická rezervácia v programu UNESCO.

Vysoké Tatry (mesto)

Charakteristika

Vysoké Tatry sú spolu s Kežmarkom, Popradom a Zakopaným prirodzeným centrom turistického ruchu v pohorí Vysoké Tatry. Je to rozlohou najväčšie mesto na Slovensku, jeho rozloha je 398 km2. Nachádza sa celé na území TANAP-u, vo Vysokých a Belianskych Tatrách, v severozápadnej časti Spiša. Mesto je v súčasnosti súčasťou okresu Poprad. Počtom obyvateľov necelých 5 000 sa radí k menším na Slovensku. Vysoké Tatry sú spojené Cestou Slobody vedúcou od Podbanského do Tatranskej Kotliny. Tatranská elektrická železnica spája Štrbské Pleso s Tatranskou Lomnicou a cez Starý Smokovec pokračuje do Popradu, odkiaľ sa je možné ďalej prepraviť železnicou, cestou či letecky.

História

Kostolík v Starom Smokovci

Jednotlivé osady mesta vznikali na katastroch obcí v podhorí Tatier. Tieto osady boli roku 1947 odčlenené od ,,materských" obcí (22 katastrálnyh území) a Vyhláškou SNR č. 52/1947 Zb. bola zriadená obec Vysoké Tatry s magistrátom a s pôsobnosťou okresného národného výboru. Týmto sa zabezpečila lepšia správa územia. Vysoké Tatry vznikli na území týchto obcí: Batizovce, Huncovce, Folvarky, Gerlachov, Kežmarok, Liptovská Kokava, Mlynica, Nová Lesná, Malý Slavkov, Mengusovce, Pribylina, Rakúsy, Stará Lesná, Starý Smokovec, Spišská Belá, Štrba, Štôla, Veľká Lomnica, Veľký Slavkov, Važec, Východná, Žakovce. Úpravou katastrálnych hraníc na prirodzené rozhrania (stredy ciest či potokov) sa súčasťou katastrálneho územia Štrbské pleso stalo aj niekoľko pozemkov z obce Hybe.

Vo februári 1948 vznikol Jednotný národný výbor Vysoké Tatry (od roku 1960 Mestský národný výbor Starý Smokovec a miestne národné výbory Štrbské Pleso, T. Lomniva, Ždiar a Štôla), do pôsobnosti ktorého patrili: Tatranská Javorina, Ždiar, Tatranská Kotlina, Tatranská Lomnica, Smokovce, Tatranská Polianka, Vyšné Hágy, Štôla, Štrbské Pleso.

V roku 1954 boli k Vysokým Tatrám pričlenené časť Podbanského (časť obce Pribylina) a časť Východnej (Tri studničky) a časť obce Liptovská Kokava, ktorá v súčasnosti tvorí najväčšiu časť katastrálneho územia Štrbské Pleso (Kôprová a tichá dolina, Kriváň). V roku 2004 bolo prinavrátené Pribyline takmer celé Podbanské po rieku Belá, malá časť je naďalej súčasťou mesta Vysoké Tatry, len kvoli zmene toku koryta rieky oproti roku 1954 a v roku 2005 pôvodný kataster obce Východná (Tri studničky). Osada Štrbské Pleso bola rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 3.5.2007 prinavrátená do katastra obce Štrba. Sídlom obce sa stal Starý Smokovec. V roku 1960 sa obec Vysoké Tatry stáva súčasťou okresu Poprad (pôvodne bola súčasťou okresu Kežmarok).
Jednotná obec bola roku 1960 rozdelená na obce Starý Smokovec, Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Ždiar a Štôla, pričom však aj potom jednotlivé samostatné obce (Starý Smokovec bol mesto) okrem Ždiaru (od roku 1960) mali spoločné administratívne vedenie - a to už od roku 1948, ale okrem rokov 1960-64.

Obce Starý Smokovec, Štrbské pleso a Tatranská Lomnica boli uznesením SNR opäť zlúčené roku 1990, kedy bolo na ich území vytvorené mesto Starý Smokovec, od 1. januára 1999 opäť premenované na Vysoké Tatry.

Najstaršou osadou je Starý Smokovec (založený r. 1793, 1010 m n.m.), ktorý je aj najvýznamnejšou časťou mesta. Sídli tu mestský úrad, obchody, kultúrne centrum, kino. Druhou najvýznamnejšou časťou je Štrbské Pleso, ktoré je centrom zimných športov v Tatrách. Je to najvyššie položená obec na Slovensku. Tatranská Lomnica je treťou najvýznamnejšou z tatranských osád, je centrom zimných športov, poskytuje množstvo ubytovacích možností v hoteloch a penziónoch. Pod Tatranskou Lomnicou sa nachádza golfové ihrisko a autokemping.

Turistika

Centrum Starého Smokovca po víchrici
Z jednotlivých tatranských osád sa dajú podnikať vysokohorské túry po vyznačených chodníkoch do jednotlivých dolín či na štíty Tatier. Pri výstupoch do vyšších polôh však treba dbať na primeraný odev a obuv. Tatranské chodníky sú od 15. novembra do 1. júna uzavreté.
V zime sú Vysoké Tatry centrom zimných športov. Zjazdovky sa nachádzajú na Štrbskom Plese (Interski, Esíčko), Starý Smokovec (Jakubkova lúka, Hrebienok), Tatranská Lomnica (Jamy, Lomnické Sedlo, najvyššie položená zjazdovka na Slovensku, s možnosťou lyžovať niekedy až do mája). Upravované bežecké trate sa nachádzajú na Štrbskom Plese a v Tatranskej Lomnici.