prof. Ing. Dr.h.c. Juraj Stern PhD. predseda správnej rady Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA), bývalý rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave
prof. Ing. Dr.h.c. Juraj Stern PhD.
predseda správnej rady Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA), bývalý rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave
* 17.09.1940 Bratislava
Vzdelanie
V roku 1960 ukončil paralelné štúdium na grafickej priemyselnej škole. V roku 1961 začal študovať na Vysokej škole ekonomickej, ktorú ukončil v roku 1966.
Životopis
Narodil sa 17.10.1940 v Bratislave. Maturoval v roku 1958 a pre „buržoázny pôvod“ nedostal odporúčanie na vysokoškolské štúdium, preto nastúpil do učenia v tlačiarni, kde sa v r. 1960 vyučil ako strojový sadzač. V tom istom roku ukončil aj paralelné štúdium na grafickej priemyselnej škole. V roku 1961 začal študovať na Vysokej škole ekonomickej, ktorú ukončil v roku 1966. Nasledujúce dva roky pracoval v Polygrafických závodoch ako ekonóm.
V rámci konkurzného pokračovania v r. 1968 nastúpil pracovať na Katedru organizácie a riadenia výroby, kde pracuje doteraz.
V roku 1969 odmietol vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, čoho dôsledkom bolo, že jeho odborný a profesný rast bol značne spomalený.
Po novembri 1989 sa aktívne zapojil do organizovania nového života na škole. V rokoch 1990-91 vykonával funkciu prodekana pre zahraničné styky a v rokoch 1993 - 94 prorektora pre tú istú oblasť. V roku 1994 bol Akademickým senátom Ekonomickej univerzity v Bratislave zvolený do funkcie rektora EU. V roku 1997 bol do tejto funkcie zvolený akademickým senátom na druhé funkčné obdobie.
Odborne pôsobí hlavne v predmetoch Organizácia výroby, Manažment výroby a vybudoval nový predmet Logistika. V uvedenej oblasti pracuje výskumne a publikuje.
Vystúpil na viacerých domácich a zahraničných vedeckých a odborných konferenciách. Okrem toho prednášal v Nemecku, Rakúsku, USA a Maďarsku. Aktívne sa zúčastnil dvoch svetových ekonomických fór v Crans Montane a v Salzburgu. Absolvoval mesačné pobyty na univerzitách v Nemecku a na Harvard University, Boston, USA.
Aktívne sa podieľal a inicioval letné školy študentov medzi univerzitami v Budapešti, Viedni a Bratislave. Dnes je táto spolupráca rozšírená o ďalšie univerzity v Čechách, Poľsku a Slovinsku a nadobudla význam v stredoeurópskom priestore. Za zásluhy o rozvoj vzdelanosti a medzinárodnej spolupráce medzi Rakúskom, Maďarskom a Slovenskom mu Univerzita v Budapešti udelila v r. 1997 titul Dr.h.c.
V posledných rokoch vystúpil na viacerých sympóziách, najmä v zahraničí (Rakúsko, Nemecko, Česko, Španielsko, Holandsko, USA), kde sa snažil o propagáciu účasti Slovenska na európskej kooperácii s dôrazom na stredoeurópsky priestor.
Z iniciatívy prof. Sterna a s jeho podporou sa uskutočnilo niekoľko seminárov na tému integrácie Slovenska do európskych a transatlantických štruktúr. Na Ekonomickej univerzite v Bratislave zriadil Centrum európskych štúdií, v rámci ktorého inicioval aj vydanie dvoch publikácií vysvetľujúcich prednosti členstva v EÚ. Publikácie boli zaslané na všetky školy, magistráty a do všetkých obcí.
Prof. Stern bol členom Vedeckej rady Univerzity Komenského v Bratislave, je členom Vedeckej rady Masarykovej univerzity v Brne. Je členom podvýboru BIAC pre SR pri OECD, členom Komory Luso-slovenskej spolupráce a v r. 1997 - 1998 bol prezidentom Slovenskej rektorskej konferencie. V r. 1998 bol zvolený v komunálnych voľbách do mestského zastupiteľstva v Bratislave ako nezávislý poslanec. V roku 2001 bol menovaný co-chairmanom pre Slovak American Action Commission pre rozšírenie a vstup SR do NATO. Je predsedom správnej rady Slovak Foreign Policy Association a členom výboru Ekonomickej a sociálnej komisie – EKOSOK (EESC) v Bruseli pri EU.
Ocenenia a vyznamenania
Je držiteľom Zlatého Biatecu 1996, ktorý udeľuje HN Club, nositeľom Stredoeurópskej ceny, ktorú udeľuje Rakúsky inštitút pre strednú Európu a dunajský priestor za r. 1998, nositeľom Ceny primátora hl. mesta SR Bratislavy za rok 2000, držiteľom najvyššieho ocenenia Vysokej školy ekonomickej v Prahe – medaily Alojza Rašína. V roku 2000 obdržal najvyššie ohodnotenie Slovenskej akadémie vied za rozvoj vedy. V roku 2001 mu bolo rakúskou vládou navrhnuté a prezidentom Rakúskej republiky udelené vyznamenanie Dvojitý kríž za zásluhy o rozvoj vedy a umenia. Z rúk podpredsedníčky vlády pre európsku integráciu prevzal v septembri 2002 pamätnú medailu Milana Rastislava Štefánika za prínos v oblasti európskej integrácie. V roku 2003 mu bolo nemeckým prezidentom udelené vysoké nemecké štátne vyznamenanie Kríž za zásluhy a prezidentom francúzskej republiky menovaný Rytierom národného rádu.
Tvorba
Je spoluautorom a autorom štyroch monografií, jednej učebnice, viac ako tridsiatich odborných textov, viacerých výskumných štúdií a odborných článkov doma a v zahraničí.
