Viete kto sú lietajúce drahokamy?

Lietajúce drahokamy - najmenšie vtáčiky zemegule - Kolibríky

V 11-tisícovej rodine operencov celého sveta patria Kolibríky k najmenším a najrýchlejším vtákom.

Miniatúrnym vtáčím stvorením je Čmeľovec kubánsky, ktorý so svojimi 5-timi cm dĺžky a sotva 2 g váhy je vôbec najútlejším operencom zemegule. Krátke a úzke krídelká umožňujú týmto drobným vtáčikom pohybovať sa v povetrí zvláštnym spôsobom „vírivého“ letu. Končeky krídel v závislosti od typu lietania opisujú dráhu v tvare ležatej osmičky, resp. ležatej či stojatej elipsy. Vďaka tomu sú kolibríky schopné letieť dopredu, visieť na mieste, ba dokonca aj cúvať. Frekvencia, akou tieto „ultraľahké helikoptéry“ mávajú originálnym spôsobom krátkymi krídelkami, je ohromujúca. Najmenšie druhy kolibríkov dokážu mávnuť krídelkami za sekundu až 90-krát! Absolútnym rekordérom v tejto špecifickej športovej disciplíne je Čmeľovec červenohrdlý. Samček sa svojej nastávajúcej zalieča zásnubným lietaním, pri ktorom jeho krídelká vyvinú neuveriteľnú frekvenciu, 200 mávnutí za sekundu!

Výkonnejší ako stíhačka
Príroda ich obdarila mimoriadnymi pohybovými schopnosťami v podobe raketového štartu, neuveriteľnej manévrovacej obratnosti s fantastickou schopnosťou lietania všetkými smermi a „zavesenia sa“ v povetrí. Prírodovedci vyrátali, že keď sa vezme do úvahy pomer veľkosti a rýchlosti lietania kolibríka a tento výsledný údaj sa porovná s príslušnou takto isto vyrátanou hodnotou najvýkonnejšej stíhačky, vtáčik vychádza z týchto pretekov víťazne. Za sekundu dokáže preletieť vzdialenosť rovnajúcu sa až 300-násobku svojej dĺžky, zatiaľ čo prúdové lietadlo len 200-násobku. Pri poletovaní rýchlosťou 90 km/h kolibríky prekonávajú preťaženie až neslýchaných 10G! Pre zaujímavosť, piloti nadzvukových stíhačiek strácajú pri takejto hodnote preťaženia vedomie.

Akrobati z trópov
Mimoriadne letecké schopnosti využívajú samčeky kolibríkov okrem iného aj pri dvorení sa samičkám. V povetrí pred zvedavými pohľadmi vyhliadnutej snúbenice predvádza pytač jedinečnú akrobatickú zostavu. Keď sa samičke takéto „krasolietanie“ samčeka, ktorý ju týmto elegantným a galantným správaním pobáda k spoločnému zásnubnému tancu, zapáči, pripojí sa k vyvolenému, aby s ním spoločne vo dvojici pokračovala teraz už vo „venčekovom“ tanci s úžasnou choreografiou, čím sa ich partnerský zväzok spečatí.

Príroda obdarila kolibríky nielen nadprirodzenou telesnou zdatnosťou, ale aj prekrásnym, v lúčoch svetla navyše menlivým sfarbením. Stali sa z nich lietajúce ametystové, rubínové, smaragdové či zafírové drahokamy, ktoré krášlia tropické oblasti Južnej a Strednej Ameriky.

Abnormálne rýchle tempo žitia, akému sú kolibríky počas ich krátkeho života vystavené, je však spojené s extrémnym výdajom energie, čomu musí zodpovedať aj príjem potravy s vysokým energetickým obsahom. Tú v prípade kolibríkov predstavuje cukor. Tento vtáčí drobček skonzumuje denne nektár až z 2 000 kvetov – čo predstavuje hmotnosť rovnajúcu sa dvojnásobku jeho váhy. Vzhľadom na svoju „maličkosť“ spotrebuje viac vysokoenergetického „paliva“, ktorým je cukor, než prúdová stíhačka leteckého benzínu!

Srdce ako hrášok
Na „tankovanie“ nektáru v kvetoch sú kolibríky dokonale prispôsobené nápadne dlhým zobákom a jazykom na špičke rozdvojeným do rohovitých rúrok. Keď kolibrík ponorí jazyk do nektáru v kvete, zavesený v polohe nad ním, jemné kapiláry na jazyku nasajú sladkú pochúťku ako pipety. Potom zníži letovú polohu pod hladinu nektáru v kvete a vysokokalorický nápoj mu začne samovoľne ako násoskou prúdiť do hltana. Keďže kolibrík má neobyčajne rýchle spaľovanie, tankovať musí nespočetnekrát za deň. Ak by človek mal podobný metabolizmus ako kolibrík, musel by zjesť denne 10 000 kociek cukru bez vynakladania akejkoľvek aktivity, len aby vôbec prežil. Odborníci vyrátali, že ak by človek mal takú energetickú výmenu ako tento vtáčik, potom by sa ľudský organizmus zahrial až na teplotu 400  ̊C, čím by vlastne došlo k jeho samovznieteniu. Vysokej frekvencii mávania krídlami zodpovedá aj priam nadprirodzený výkon miniatúrneho kolibričieho srdiečka vo veľkosti hrášku. A to je 1 000 až 1 200 úderov za minútu, tiež dychová frekvencia – až 250-krát za minútu.

Nočná letargia
V nočných hodinách si kolibrík nemôže dovoliť „prevádzkovať“ organizmus v takých vysokých „otáčkach“ ako počas dňa. Keby to urobil, od hladu by počas plytkého spánku v priebehu niekoľkých minút zahynul... Z tohto prostého dôvodu upadá kolibrík každý večer do stavu akejsi letargie (strnulosti), počas ktorej sa spomalí dýchanie, tep srdca a najmä, nápadne klesne teplota tela: z +40  ̊C na len +18  ̊C! Len v takomto stave tzv. torporu, keď chod organizmu ide na minimálne obrátky, je kolibrík schopný prežiť 12-hodinovú chladnú tropickú noc. Neplatí to jedine počas hniezdenia, kedy svoju nočnú teplotu znižuje „iba“ ba +32  ̊C. Aby sa zárodky vo vajíčkach mohli zdarne vyvíjať.