Viete, že ... po roku 1989 českí a slovenskí politici viedli tzv. „Pomlčkovú vojnu“ o tom, či sa „Československo“ má písať so spojovníkom?

Viete, že ... po roku 1989 českí a slovenskí politici viedli tzv. „Pomlčkovú vojnu“ o tom, či sa „Československo“ má písať so spojovníkom?

Tzv. pomlčková vojna je spor o názov Česko-Slovenska, ktorý prebiehal od začiatku roka 1990.

Začiatkom roka 1990 bol oficiálny názov krajiny stále ešte „Československá socialistická republika“ (ČSSR). Václav Havel navrhol 23. januára odstránenie slova socialistická z názvu. To sa uskutočnilo v názvoch oboch republík (na Slovensku 1. marca), ale pri názve celého štátu politici (najmä slovenskí) Havlov návrh „Československá republika“ odmietli. Na Slovensku návrh pripomínal návrat k už prekonanému centralistickému zriadeniu „Československej republiky“ (1918 - 1938 a 1945 - 1968).

Vláda Slovenska preto 14. februára navrhla, aby sa názov krajiny písal s pomlčkou, konkrétne „Republika Česko-Slovensko“ alebo „Federácia Česko-Slovensko“ podobne, ako tomu bolo v rokoch 1918 až 1920, keď vzniklo Česko-Slovensko, a znova v rokoch 1938 a 1939. Na inkriminovanej schôdzi federálneho parlamentu (Federálneho zhromaždenia) sa potom 29. marca okrem tohto návrhu prerokúval zmenený Havlov návrh „Republika Česko-Slovensko“ a návrh poslancov „Československá federatívna republika“.

Jadrom sporu bol problém písania spojovníka, ktorý českí poslanci nesprávne označovali ako pomlčka (preto aj názov Pomlčková vojna je „nesprávny“ v tom zmysle, že išlo o Spojovníkovú vojnu). Spojovník má podľa pravidiel slovenského a českého pravopisu inú grafickú podobu a inú funkciu ako pomlčka. Kým spojovník sa používa na spájanie slov (napríklad Frýdek-Místek), pomlčka sa používa na oddeľovanie (napr. na konci riadku) a na ostatné účely. Slovenská strana písanie spojovníka chápala jednak ako návrat k pôvodnému historickému písaniu názvu štátu, a jednak ako vyjadrenie federatívneho usporiadania štátu. Česká strana, ktorá si spojovník preinterpretovala na pomlčku, ho chápala ako symbol rozdelenia.

Nakoniec 29. marca federálny parlament rozhodol, že (dlhý) názov krajiny bude v českom jazyku bez spojovníka, teda „Československá federativní republika“ a so spojovníkom v slovenskom jazyku, teda „Česko-slovenská federatívna republika“. Toto riešenie bolo neuspokojivé a po dlhých rokovaniach a menej ako mesiaci 20. apríla 1990 federálny parlament zmenil znova (dlhý) názov krajiny na „Česká a Slovenská Federatívna Republika“ (ČSFR). Problémom tohto kompromisu však bola skutočnosť, že sa v slovenskom a českom jazyku zvyčajne píše veľkým písmenom len prvé slovo názvov krajín. To, že sa celý názov krajiny bude písať veľkými písmenami však odstránilo problém, či písať slovo „Slovenská“ v názve veľkým písmenom.

Aj keď „vojna“ v názve nie je hodná tohto sporu, spor poukázal na vážne problémy medzi Čechmi a Slovákmi, ktoré sa týkali identity zdieľanej krajiny a napokon viedli k mierovému rozpadu štátu k 1. januáru 1993.

Zdroj: sk.wikipedia.org