Bátka

ocu.batka@rsnet.sk

Obec leží uprostred Rimavskej kotliny na pravostrednej nive a najnižšej terase Blhu v nadmorskej výške 169 – 297 m n.m. s rozlohou 1617 ha. Stred obce má nadmorskú výšku 178 m n.m. Prevažne rovinný až pahorkatinový povrch chotára s vyvinutými terasami tvoria stredotreťohorné sliene, ílovce a pieskovce, čiastočne pokryté sprašovými hlinami a riečnymi uloženinami. Zvyšky dubovo-hrabových lesov sú v západnej časti. Má ilimerizované, nivné a lužné pôdy.
 

Obec vznikla v roku 1907 zlúčením Nižnej a Vyšnej Bátky. Názvy obcí sa postupne menili Nižná Bátka na Bathka (1300), Also Bathka (1414), Batka (1786), maďarsky Alsóbátka. Vyšná Bátka na Bathka (1294), Febatka (1341), Felseubathka (1414), Batka (1786), maďarsky Felsőbátka.

Nižná Bátka vznikla v 14. storočí rozčlenením Bátky, ktorá sa spomína od roku 1294. V 15. – 16. storočí patrila obec Kállayovcom. Obec spustla za tureckých vpádov a stavovských povstaní, takže r. 1715 tu žilo len 9 rodín. V roku 1828 mala obec 497 obyvateľov a 58 domov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom.

Vyšná Bátka vznikla v roku 1294 na území, ktoré daroval Tumbold Krišpínovi. Ako Vyšná Bátka sa prvý raz spomína roku 1341. Patrila Bátkyovcom a postupne sa vyvinula na zemiansku obec. Za tureckých vojen takisto spustla. Roku 1828 mala 19 domov a 159 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Obec Bátka si zachovala poľnohospodársky ráz aj po r. 1918. Štátne majetky boli založené v r. 1948 a JRD v r. 1952.