Bojnice

Primátor/Starosta: Mgr. František Tám
Prednosta/Zástupca starostu: - / Ing. Zdenko Priehoda, Jozef Hatvanyi
Tel.: 046/512 16 01, 16 05
Mobil: 0908 692 218
Fax: 046/543 04 83 Web: www.bojnice.sk

Úradné hodiny:

Pondelok 7:00 – 15:00 hod

Utorok 7:00 – 15:00 hod

Streda 8:00 – 17:00 hod

Štvrtok 7:00 – 15:00 hod

Piatok 7:00 – 14:00 hod

Úradná doba:

Streda od 8:00 do 17:00 hod

Piatok od 7:00 do 14:00 hod

Prezentácia:

Najstaršie stopy osídlenia v okolí sa viažu k tunajším termálnym prameňom, ktoré priťahovali ľudí zo širokého okolia už v období riss-würmu, teda zhruba pred 100 000 rokmi. Nálezy skamenených kostrových častí zvierat v travertínových kopách priamo na území mesta svedčia o pobyte človeka v okolí. Dôkazy osídlenia neandertálcom v podobe kamenných nástrojov (driapadiel, škrabadiel, hrotov a vrtákov) sa našli aj v okolí Prepoštskej jaskyne svedčia o pobyte ľudí už v čase levallois moustérienu (70 000/65 000 – 40 000 pred Kr.), teda v čase stredopaleolitického würmu. Útržkovité sú stopy osídlenia v mladšom paleolite a neolite a jasné dôkazy sa objavujú na území centra mesta až z obdobia halštatu (850 pred Kr. – 400 pred Kr.).

Predpokladá sa, že prvé hradisko vzniklo na hradnom travertínovom vŕšku už v období púchovskej kultúry na prelome letopočtu. Výhodnú polohu využili aj Slovania, ktorí zanechali v okolí stopy v podobe železných predmetov a špecifickej keramiky a ktorí tu postupne vybudovali dôležitú osadu - obchodné, remeselné i vojenské centrum. Od 9. storočia, kedy sa postupne začalo budovať opevnené hradisko, tak existuje nepretržité osídlenie dnešných Bojníc. Prvá písomná zmienka o Bojniciach pochádza z roku 1113, kedy sa v zoborských listinách spomína Bojnický zámok a jeho podhradie „de suburbanis Baimoz...“. V listinách sa spomína i budova fary, kostol je doložený v roku 1244, čo potvrdzuje pozíciu mesta ako strediska náboženského života na Hornej Nitre. Mestské výsady potvrdil Bojniciam kráľ Ľudovít I. v roku 1366, ktoré potvrdzovali právo na jatky, mlyn, kúpele a jarmočné právo, čím sa podporoval rozvoj obchodu a remesiel. Obdobie neskorého stredoveku prinieslo nepokojné obdobie plné vojenských konfliktov a z nich plynúceho ohrozenia, ktoré viedli k vybudovaniu mestských hradieb. Turzovci a neskôr Pálfiovci dali postaviť ochranný systém, ktorý bol dokončený v roku 1663, čím sa posilnila ochrana hradu i mesta. Význam Bojníc posilnilo aj vybudovanie kráľovskej cesty Magna via z Viedne cez Bojnice až do Sedmohradska.

Mesto bolo od roku 1613 až do roku 1823 jednou z poštových staníc, kde sa zároveň obchodovalo so soľou, železom a drahými kovmi. K obnoveniu mestských výsad došlo v roku 1647 cisárom Ferdinandom III. Rozvoj remesiel a obchodu podnietil vznik cechov, z ktorých sa v meste od roku 1653 spomína cech ševcov, murárov, čižmárov, krajčírov, tkáčov, farbiarov, kožušníkov a debnárov. Na čele mesta stál richtár s 12 senátormi, pôsobil tu notár, ale aj hajdúch, ktorý mal k dispozícii pranier, dereš a mestskú väznicu na námestí. Bojnice zostali až do roku 1872 hospodárskym, administratívnym a vojenským centrom regiónu; túto úlohu od začiatku 20. storočia postupne prebrala susedná Prievidza. Bojnice sa v novodobých dejinách stali kúpeľným mestom a významným turistickým centrom. Okrem množstva kultúrno-historických pamiatok a známej ZOO sa v meste často konajú kultúrne, športové a turistické podujatia, lákajúce návštevníkov zo Slovenska i zahraničia.

Objekty - Bojnický zámok z 11. stor. - pôvodne gotický kostol sv. Martina zo 14. storočia - baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého pôvodne zo 16. storočia - renesančné a barokové meštianske domy na námestí - Bojnická zoologická záhrada, prvá na Slovensku - Lipa kráľa Mateja, 700 ročná lipa veľkolistá, - Bojnická hradná jaskyňa - Prepoštská jaskyňa - kúpeľné budovy zo 17. storočia

Časti mesta Mestské časti: Bojnice-kúpele, Dubnica, Kúty Ostatné časti: Čampurka, Lúčky, Rybníčky

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby: