Chtelnica

Primátor/Starosta: Ing. Ján Horváth
Prednosta/Zástupca starostu: Mgr. Daniela Sojáková / Peter Soják
Tel.: 033/779 41 25, 779 42 05
Mobil: 0905 516 429
Fax: 033/779 41 25 Web: www.chtelnica.sk

Úradné hodiny:

Pondelok:       08:00 - 12:00 / 13:00 - 15:30
Utorok:           08:00 - 12:00 / 13:00 - 15:30
Streda:           08:00 - 12:00 / 13:00 - 17:00
Štvrtok:          nestránkový deň
Piatok:            08:00-13:00

Prezentácia:

Obec má výhodnú polohu v údolí Chtelnického potoka. Chotár obce sa rozprestiera na okraji Malých Karpát. Z hlavného hrebeňa vybiehajú na juh k obci výbežky Pálenica, Červený vrch, Černík. Až nad obec zasahujú výbežky s kopcami, ktoré oddeľujú údolia: Plešivá, potom nižšie kopce ako Čeklín, Čížová a Holý vrch. Cez obec preteká potok Chtelničanka, na ktorý sa napájajú menšie potôčky (Raková). V chotári sa nachádza vodná nádrž a umelé jazero v rekreačnej oblasti Výtok. Pôdny kryt tvoria rendzíny, hnedozemné, hnedé a lesné pôdy. Chotár obce má bohatú flóru a faunu, návštevníci môžu  uzrieť mnoho chránených rastlín a rozmanitú zverinu a vtáctvo. Výraznú panorámu na severe predstavuje hlavný hrebeň pohoria Malých Karpát a najvyšší vrch Klenová. Zo severnej časti zasahuje územie dobrovodského krasu s krasovými útvarmi, najmä v oblasti Klenovej a Chtelnické uhliská, kde speleológovia objavili návrt hlboký až 40 m.
Chotár Chtelnice poskytuje veľa možností na turistiku s možnosťou výstupu na okolité kopce.

História:

Priaznivé podmienky chotára Chtelnice predurčovali vhodné osídlenie tejto oblasti, čo dokazujú aj náleziská z obdobia neolitu. Neďaleko Chtelnice viedla jedna z najdôležitejších ciest, tzv. „česká cesta“, ktorej trasa viedla z Budína do Prahy. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1208-1209 z donačnej listiny uhorského kráľa Ondreja II. Chtelnica, spolu s ostatnými okolitými obcami, patrila počas stredoveku pod správu hradného panstva Dobrá Voda. V roku 1394 daroval panovník Žigmund Luxemburský dobrovodské panstvo svojmu služobníkovi Stiborovi zo Stiboríc. Svoj význam Chtelnica nadobudla koncom 14. stor., kedy je písomne doložený jej titul oppidum, teda mestečko („opido Witenche“) s dostatočne vyvinutou samosprávou. Najvýznamnejšou obcou panstva bola bezpochyby Chtelnica, o čom svedčí aj stratená listina z roku 1423, v ktorej bolo tejto obci udelené privilégium usporiadať trhy. Po vymretí rodu Stibora zo Stiboríc, panovník daroval dobrovodské panstvo Michalovi Országhovi z Gútu. Napokon v roku 1582 panstvo odkúpil chorvátsky bán Krištof Ungnad. Nový majiteľ dal v Chtelnici postaviť zemepanské sídlo. Keďže pôvodné sídlo panstva, dobrovodský hrad, strácal svoju funkciu, postupne ho nahrádzal kaštieľ v Chtelnici. Správa panstva sa sem presídlila začiatkom 17. stor. a vyššia spoločná správa sídlila na smolenickom hrade. Chtelnica v rámci tohto panstva nadobúdala dôležitejšie postavenie, naďalej sa rozširovali jej výsady a stala sa centrom vinohradníctva. Zemepán, bývalý prezident uhorskej kráľovskej komory Ján Erdődy, v roku 1775 hostil vo svojom chtelnickom kaštieli samotnú panovníčku Máriu Teréziu. V dôsledku tejto návštevy boli usporiadané slávnosti, ohňostroj, poľovačky na vysokú zver a diviaky. V polovici 19. stor. prevzali panstvo do vlastníctva  Pálffyovci. Jozef Pálffy dal upraviť okolie kaštieľa, anglický park so vzácnymi cudzokrajnými drevinami, rybník na chov kaprov, aleje boli zdobené alegorickými sochami. Po vyhlásení Československej republiky v roku 1918, skupina bývalých dezertérov začala v Chtelnici rabovať. Predmetom ich záujmu bol v prvom rade areál kaštieľa, kde na tejto kultúrnej pamiatke vznikli obrovské škody. V novembri 1941 bolo v kaštieli slávnostné otvorenie Vyššej vodcovskej školy Hlinkovej mládeže za účasti dr. Jozefa Tisu. Po roku 1945 tu bola umiestnená základná škola, neskôr budova prešla do správy MV SR a napokon ju získala obec.

Pamiatky:

Kaštieľ - V zrekonštruovanom severnom pavilóne sa nachádza Malokarpatská galéria. V pivničných priestoroch historického kaštieľa je umiestnené múzeum, obsahujúce výstavu zaujímavých predmetov a nálezov. Súčasťou múzea je aj Kaplnka Ukrižovania, sprístupnená návštevníkom.
Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice – Dnešný farský kostol bol postavený v roku 1794, pôvodne však na tomto mieste stála kaplnka už v 16. storočí.
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa – Najstaršia stavebno-historická pamiatka obce.
Kaplnka sv. Rócha – Bola postavená miestnymi obyvateľmi z vďaky za ukončenie moru v rokoch 1680-1688.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby: