Čierna Lehota

Primátor/Starosta: Ing. Iveta Potočná
Prednosta/Zástupca starostu: -/ Mgr. Falatová Marcela
Tel.: 058/ 88 37 70
Mobil: -
Fax: 058/788 37 70 Web: www.ciernalehota.ocu.sk

Úradné hodiny:
-

Prezentácia:

Prvá písomná zmienka o obci Čierna Lehota sa datuje do roku 1389, kedy sa nazývala Lehota. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1569 je písomne doložený názov Ober Lehota, z roku 1601Feketelehota, z roku 1773 Cžerna Lehota, z roku 1920 Čierna Lehota. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Feketelehota.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský.

Obdobie feudalizmu a kapitalizmu - v listinách sa obec zjavuje v polovici 16. storočia, ale vznikla v 15. storočí na valaskom práve. Patrila štítnickým Bebekovcom, od 17. storočia Andrássyovcom, spravovali ju dedičný richtári. Obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, drevorubačstvom, výrobou šindľa, dosák a tkáčstvom. v roku 1709 – 1710 zomrelo na mor 450 ľudí, v roku 1828 mala obec 108 domov a 931 obyvateľov. V 19. storočí začali pracovať aj v papierňach v Slavošovciach.

Obec Čierna Lehota leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria pri sútoku Lehotského potoka s pravobrežnými prítokmi spod Kohúta ( 1409m ). Chotár je zväčša nižšia hornatina, na juhovýchode vrchovina a tvoria ho granodiority, kremenité diority a žuly. Temer celý je zalesnený smrekom s prímesou buka. Na vrchu Kohút rastie karpatský endrmit. Nadmorská výška obce v jej strede je 521, v jej chotári je 460 - 1477 m.

Pamiatky
Kostol evanjelicky klasicistický z roku 1774 s oltárom so začiatku 19. storočia
Tri pamätné domy SNP
Pamätná tabuľa padlým v 1. svetovej vojne

Tradície
Hromadná cestná zástavba vznikla z pôvodnej potočnej radovej. Murované domy s valbovou strechou pod tvrdou krytinou s otvorenými dvormi a hĺbkovým radením hospodárskych stavieb sú z 19. storočia. Rozšírená výroba dreveného riadu, kolárstvo, tkáčstvo, výroba praciek, trojhlasových gájd a pastierskej píšťaly. Začiatkom 20. storočia sa obyvatelia zaoberali podomáckym obchodom s obrázkami na skle. Z tradičných tancov je známi dievocký s palicami, čardáš, na hajduky, do kolesa, pajácov tanec, kozák – hopák, cifrovanie.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby: