Dúbrava

Primátor/Starosta: Vladimír Janičina
Prednosta/Zástupca starostu: - / Nataša Moravčíková
Tel.: 044/559 32 51
Mobil: -
Fax: 044/55 70 708 Web: www.obecdubrava.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:00 - 12:00   13:00 - 16:00
Utorok: 7:00 - 12:00   13:00 - 16:00
Streda: 7:00 - 12:00   13:00 - 16:30
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 7:00 - 12:00

Prezentácia:

V roku 1246 kráľ Belo IV. dal majetok, ktorý nebol pomenovaný ležiaci medzi dvoma ramenami potoka Črmník, zemanovi Demeterovi, Pavlovmu synovi. Na tomto území vznikla Dúbrava. O období jej vzniku svedčia najstaršie stavebné časti tamojšieho ranogotického farského kostola, pochádzajúce údajne z pooslednej tretiny 13. storočia. Ak pripúšťame, že Dúbrava pred rokom 1264 neexistovala a výstavba tunajšieho kostola spadá do začiatočného obdobia Dúbravy, je pravdepodobné, že ju vybudovali obyvatelia využívajúci práva šoltýskych dedín, v ktorých zvyčajne krátko po ich vzniku vystavali kostoly. Najstaršia písomná správa o už jestvujúcej Dúbrave je až z roku 1372. Začiatky tunajšieho sídliska spadajú do obdobia krátko po roku 1264. Názov obce Dúbrava je odvodený zo slova "dub" a dosvedčuje, že tunajšie sídlisko vzniklo po vyklčovanom dubovom lese.

Drevenička Dúbrava bola samostatnou farnosťou. Kostol bol zasvätený apoštolovi Ondrejovi. V Dúbrave už v 14. storočí stál mlyn. V druhej polovici 14. storočia dúbravskí poddaní vybudovali v susedstve staršieho nové sídlo. Prejavilo sa to aj v názvoch Dúbravy vznikom dočasných názvov: Nižná Dúbrava a Vyšná Dúbrava. Od 13-15. storočia patrila Dúbrava zemanom z Ráztok a časť v 15.-16. storočí zemanom dúbravským. Časť Dúbravy v 16. storočí postupne patrila zemanom Lehotskovcom, Kubínskovcom a zemanom z Andíc. Roku 1596 tu žilo už sedem želiarskych rodín, ktoré obrábali majerské polia. Dve poddanské usadlosti boli opustené. Okolo roku 1600 patrila Dúbrava k stredne veľkým dedinám, o baníctve sa však do tejto doby nikde nenachádza žiadna zmienka. Z obecnej kroniky Dúbravy sa dozvedáme, že v II: polovici 19. storočia zdedila tamojšie banské polia istá veľkostatkárka z rodiny Jóbovej z Prosieka. V úseku Predpekelná zamestnávala osem baníkov z Dúbravy.

Antimonovú rudu odstreľovali čiernym prachom a na povrch ju vynášali v drevenýh korýtkach. Potom ju vytápali v hlinených nádobách a takto získaný regulus odvážali raz do mesiaca majiteľke baní. Začiatkom 20. storočia práce v dúbravských baniach majitelia zastavili a baníci odchádzali za robotou do cudziny, hlavne do Francúzska a Belgicka. Po roku 1918 väčšinu obyvateľov tvorili baníci, ktorí pracovali v Handlovej. Ťažba potom začala ožívať až pred II. svetovou vojnou, keď začal rásť záujem o antimón. Po roku 1945 nastal všestranný rozvoj obce. Obyvatelia pracovali v rudných baniach, v poľnohospodárstve, a v priemyselných závodoch v Liptovskom Mikuláši.

Po roku 1989, tak ako v celej našej republike, sa banícka činnosť dostala do úzadia aj v našej obci. Dochádza však k rozvoju drobného podnikania, v ktorom našlo veľa občanov pracovné príležitosti. Veríme však, že baníctvo ešte úplne v Dúbrave nezanikne a popri turistickom ruchu, ktorý sa v tomto regióne postupne rozvíja, bude jedným z odvetví, ktoré zabezpečí rozvoj obce.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby: